Záhorské nárečie
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. slabo pokryté zdrojmi; odbornejšie úplne absentujú |
Záhorčina (Záhoráčtina) | |
Štáty | Slovensko |
---|---|
Región | Záhorie |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Záhorské nárečie (skrátene záhorčina; hovorovo záhorácke nárečie, hovorovo skrátene záhoráčtina)[1][2] je jedno zo západoslovenských nárečí.[3] Používajú ho ľudia v regióne Záhorie. [4]
V niektorých zdrojoch je uvádzané ako záhorské nárečia, pričom v rámci týchto záhorských nárečí sú vymedzené podskupiny záhorské nárečie a skalické nárečie.[3]
Ak by sme ju chceli niekam zaradiť, nachádza sa medzi spisovnou slovenčinou a češtinou. Najbližšie jej je dialektom niektorých oblastí južnej Moravy.
Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú prirodzeným bariéram, ako sú kopce, rieky a pod. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká.
V najväčších záhoráckych mestách sa už typické záhorácke wakanie (vyslovovanie zaokrúhlenej samohlásky u na w namiesto l) nepoužíva. Nárečie je tam už výrazne ovplyvnené slovenčinou.
Záhorské nárečie patrí do južnej časti západoslovenského nárečového makroareálu, ktorý je celkovo charakteristický tvrdou výslovnosťou (t.j. nepoužívaním mäkčeňov).
Hlavné znaky nárečia
[upraviť | upraviť zdroj]- Najtypickejším znakom je vyslovovanie zaokrúhleného u (w)namiesto l: buato (bwato)
- Tvrdá výslovnosť slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li: deň, daleko
- Dvojhlásky (ia, ie, iu, ô) sa vôbec nevyskytujú a sú nahradené dlhými samohláskami: mléko, dzíra, písek, zbírka, kúň
- Dzekanie a cekanie, čiže vyslovovanie dz namiesto ď a c namiesto ť: scena, cicho, dzekovat
- Jotácia po perniciach: mjakí, pjet, mjerat, objed, kvjet, tebje
- Nedodržiavanie pravidla rytmického krátenia
- a mnohé ďalšie osobitnosti
Nárečie má korene v praslovanských jazykových prvkoch západoslovanského pôvodu a práve iba v záhoráčtine sa stále vyskytujú originálne praslovanské termíny. Najmä morfologické znaky svedčia o starobylom ráze tohto nárečia.
Slová podľa pôvodu
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka svojej geografickej polohe (na Slovensku, hraničí s Rakúskom a Českom) je slovná zásoba výrazne ovplyvňovaná aj češtinou a nemčinou.
- veľkú časť tvoria staré slovanské slová: voda, dat, noví, prasa, deset, múvit, kočka, játra, zeď
- slová zhodné s českou jazykovou oblasťou: hrebík, kopriva, nárt, zedňík, šňupák, hrebíčki, sír, enem
- najstaršie pôvodne cudzie slová sú latinského pôvodu: pašie, fundácia, testament, fiškál, dochtor, móres, špekulovat, orácije, cilindr
- slová nemeckého pôvodu tvoria veľmi bohatú zásobu v záhoráčtine: fjertoch (zástera, nemecky das Fürtuch),gánek, rína, špajza, šporhelt, piglajz, šerbl, šňuptichel, šticle, cup, štich, pucovat, piglovat, špajdle, knofel, šmakovat, grumbír, grunt, šrot, buksa, kelňa, vercajch, aušus, fasovat, šacovat, majzl, gíbl, šáfla, pajsr, richtovat, špacír, luft, lingišpír a veľa iných
- z ostatných jazykov je prevzatých málo slov
Úryvky na ukážku
[upraviť | upraviť zdroj]Úryvok zo spomienok roľníka Michala Čermáka zachytený okolo roku 1940 a publikovaných v štúdii P. Dezidera Dubaya, OFM v Sborníku záhorských akademikov v roku 1942 (s. 94):
„ | Ná, prv to tak nebívawo jak fčiléki. Já sem sa narodziw, no, biwo to tak volajak, ufám po Michale, ked sa hnoje vozili, jak moja neboška maci, Pámbu im odpusci a daj lachké nebje, ríkavali. Kerého roku to konc biow, nevím a keksne ťi to netrúfam povidat, ale, že než Prajz došew. Nač bi sem si také kalabise pamataw, beztak je to v matrice našrajbované. Fčiléki, jak mi to pán notárus povidali, Pámbu ich osláv, mám devjet desin a ešče tri nové leta k temu. Éj, za tú dobu sem moc vistáw a zažiw. Na šecko sa už konc aňi nepamatám, lebo sa mi to za tích moc rokú z hwavi viluftovawo. | “ |
– roľník Michal Čermák |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DORUĽA, Ján; KAČALA, Ján; PISÁRČIKOVÁ, Mária. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.
- ↑ Jazyková poradňa SME
- ↑ a b Korpus nárečí Slovenského národného korpusu [online]. [Cit. 2019-11-03]. Dostupné online. Archivované 2019-11-03 z originálu.
- ↑ PALKOVIČ, Konštantín. Záhorácky slovník. Mesto : Mesto Malacky, 2017. S. 163.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- E-učebnice, delenie západoslovenského nárečového makroareálu
- Slovníček v knihe: ŠIMEK, Ján. Jakubov : od minulosti k dnešku. Jakubov : Obec Jakubov, 2012. 303 s. ISBN 978-80-97-1174-6-7.
- Záhorácky slovník - PhDr. Konštantín Palkovič, CSc., 2. pozmenené vydanie, vydané Mestom Malacky, 2017