Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023
ŠtátTurecko Turecko, Sýria Sýria
Druh udalostizemetrasenie
Dátum6. február 2023
Čas2:17 SEČ
Usmrtených osôb50 000+ [1]
Zranených osôb43 000+
Doba trvania75 s
Sila7,8 MW (4:17 / 2:17 SEČ)
7,5 Mw (13:24 / 11:24 SEČ)
Hĺbka17,9 km
Súradnice37°10′26″S 37°01′55″V / 37,174°S 37,032°V / 37.174; 37.032Súradnice: 37°10′26″S 37°01′55″V / 37,174°S 37,032°V / 37.174; 37.032
Seizmograf nameral otras so silou až 7,8 Richterovej stupnice
Turecké mesto Diyarbakır

Zemetrasenie v Turecku a Sýrii alebo zemetrasenie v Nurdağı[2] nastalo v pondelok 6. februára 2023 o 4:17 hod. miestneho času (2:17 SEČ). Epicentrum sa nachádzalo na mieste vzdialenom 33 kilometrov od tureckého mesta Gaziantep v hĺbke 17,9 km pod zemou. Silne zasiahnutá bola aj severozápadná časť Sýrie.[3][4]

Intenzita[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prvotných údajov dosiahlo zemetrasenie silu 7,8 MW.[3][4] 10 minút potom boli zaznamenané dotrasy, ktoré dosiahli silu 6,7 MW.[3] V dôsledku katastrofy bolo zničených viac ako 5 700 budov a tisícky mŕtvych sú hlásené z oboch postihnutých krajín.[3] Neskôr okolo obeda toho istého dňa došlo k ďalším dotrasom, ktoré dosiahli silu 7,5 MW.[2] Dotras takejto intenzity možno považovať za druhé plnohodnotné zemetrasenie.[5]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto zemetrasenia sa nachádza blízko trojného bodu medzi anatolskou, arabskou a africkou platňou. Mechanizmus a lokalizácia zemetrasenia sú v súlade s názorom, že sa vyskytlo buď v zóne východoanatolského zlomu, alebo zlomu Mŕtveho mora. Východoanatolský zlom je dôsledkom západnému pohybu, tzv. extrúzie Turecka smerom do Egejského mora, zatiaľ čo zlom Mŕtveho mora zabezpečuje severný pohyb arabskej platne v porovnaní s africkou a eurázijskou platňou.[6]

Rozsah[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku katastrofy bolo zničených viac ako 2 800 budov, v tureckom meste Diyarbakır sa zrútilo obchodné centrum, v Adane 17 poschodový a 14 poschodový dom. V provincii Hatay sú zničené aj policajné stanice. Zranených je najmenej 43 000 osôb,[7] usmrtených viac ako 50 000.[1]

Pravdepodobne ide o najsilnejšie zemetrasenie v dejinách novodobého Turecka (cca od roku 1900),[3] porovnateľné so zemetrasením z roku 1939 v Erzincan (taktiež 7,8 MW).[8] Pred touto udalosťou krajinu zasiahlo zemetrasenie naposledy v roku 2020. 24. januára v provincii Elazığ so silou 6,8 MW30. októbraEgejskom mori so silou 7,0 MW.

Menšie otrasy boli cítiť až v Libanone alebo na Cypre,[9][10][11] a podľa niektorých správ pravdepodobne aj v Grécku, Jordánsku, Izraeli, Iraku, Rumunsku, GruzínskuEgypte.[12]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Turecko[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Recep Tayyip Erdoğan vyhlásil mimoriadny stav a požiadal o medzinárodnú pomoc. Do zasiahnutých oblastí bola vyslaná na pomoc armáda a všetky dostupné záchranné zložky v krajine. Na nasadenie do pátracích a záchranných akcií bolo určených celkom 9 700 osôb. Podľa doterajších informácií bolo zo sutín vyslobodených už vyše 10 000 osôb. Vážne boli zasiahnuté mestá Adıyaman, Diyarbakır, Gaziantep a Malatya. Zrútili sa aj vysokopodlažné, bežným zemetraseniam odolávajúce budovy či nemocnice. Na miestach sú hlásené požiare.

Sýria[upraviť | upraviť zdroj]

Sýrska civilná obrana, ktorá ovláda zasiahnuté územia a je opozíciou voči režimu Baššára al-Asad, hlási katastrofálny stav situácie. Oficiálny prezident Baššár al-Asad ohlásil pomoc zasiahnutým oblastiam. Sýria hlási poškodené veľké mestá Halab, Latákie či Hamá. Otrasy boli zaznamenané aj v hlavnom meste Damask. Situáciu komplikuje zlý stav infraštruktúry a budov, často ešte poškodené z následkov obdobia občianskej vojny.

Medzinárodná pomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Vlády a hlavy štátov naprieč svetom vyjadrili zasiahnutým krajinám a rodinám obetí kondolenciu. Záchranné zložky vyslali Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, India, Francúzsko, Poľsko, Rumunsko, Česko, Slovensko, Ukrajina či Rusko. Podporu zasiahnutým oblastiam vyjadrili aj šéf diplomacie Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a rad neziskových organizácií.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b TASR. Zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už vyše 50-tisíc obetí. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-02-24. Dostupné online [cit. 2023-02-28]. ISSN 1336-197X.
  2. a b Magnitude 7.8 Earthquake in Nurdağı, Turkey | U.S. Geological Survey [online]. usgs.gov, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  3. a b c d e novinky.cz, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  4. a b Earthquake in Turkey and Syria kills hundreds with fears casualties will rise. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2023-02-06. Dostupné online [cit. 2023-02-06]. ISSN 0261-3077.
  5. M 7.5 - 4 km SSE of Ekinözü, Turkey [online]. earthquake.usgs.gov, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  6. M 7.8 - 27 km E of Nurdağı, Turkey [online]. earthquake.usgs.gov, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
  7. DA SILVA, Chantal. Death toll climbs past 9,650 [online]. nbcnews.com, 8. február 2023, [cit. 2023-02-08]. Dostupné online.
  8. FAHIM, Kareem; DADOUCH, Sarah; CHO, Kelly Kasulis; MASIH, Niha; KARATAS, Zeynep. More than 1,300 killed in Turkey, Syria after 7.8-magnitude earthquake. The Washington Post (Washington, D. C.: Nash Holdings), 2023-02-06. Dostupné online [cit. 2023-02-06]. ISSN 0190-8286.
  9. Huge quake toppled buildings in Turkey and Syria as people slept [online]. bbc.com, 2023-02-06, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  10. Powerful quake rocks Turkey and Syria, kills more than 1,300 [online]. apnews.com, 2023-02-06, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  11. OSBORNE, Samuel. Turkey and Syria earthquake: Over 1,300 killed as tremors felt elsewhere in the Middle East [online]. news.sky.com, 2023-02-06, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  12. Strong quake knocks down buildings in Turkey and Syria; shaking felt across Israel [online]. timesofisrael.com, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
  13. ČTK. Po zemětřesení v Turecku a Sýrii je přes 3800 mrtvých, svět posílá pomoc. České noviny (Praha: ČTK), 2023-02-06. Dostupné online [cit. 2023-02-07]. ISSN 1213-5003.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]