Zuzana Chalupová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zuzana Chalupová
Zuzana Chalupová
Narodenie 5. február 1925
Kovačica, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Úmrtie 1. august 2001 (76 rokov)
Belehrad, Srbsko

Zuzana Chalupová (* 5. február 1925, Kovačica, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov – † 1. august 2001, Belehrad, Srbsko) (srb. Zuzana Halupova/Зузана Халупова) bola známa insitná maliarka slovenského pôvodu z Kovačice, Srbsko.

Chalupová bola spolu s Martinom Jonášom jednou z najvýznamnejších protagonistov kovačicskej naivy a jej obrazy sa dnes nachádzajú v mnohých múzeách, galériách ako aj v súkromných zbierkach po celom svete. Svoje diela vystavovala ako v Srbsku a na Slovensku tak aj vo svete (napr. v mestách ako sú: Paríž, New York, Rím, Viedeň, Bonn, Zürich, Kodaň, Štokholm, Düsseldorf, či Ženeva). Bola prvou maliarkou v Kovačici, no kresliť začala dosť neskoro. Najprv sa venovala vyšívaniu, sama vymýšľala svoje vzory a stala sa najlepšou výšivkárkou vo svojej dedine. No potom sa rozhodla splniť si svoj sen a vytvoriť si svoj vlastný svet aj v maliarskom umení.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Zuzana Chalupová sa narodila 5. februára 1925 v Kovačici vo Vojvodine v Srbsku ako Zuzana Koreňová v chudobnej slovenskej rodine otca stolára Martina a matky Anny (rodenej Galátovej). Mala jednu sestru. Do základnej školy chodila v Kovačici, kde skončila 5 ročníkov a vynikala svojím maliarskym talentom. V roku 1942 sa vydala za Adama Chalupu. Živili sa vinohradníctvom, poľnohospodárstvom a včelárstvom tak ako aj starý rodičia Zuzany.

Svoj prvý obraz namaľovala v roku 1948 na stenu domu farbami, ktoré rozrobila v mlieku. V mladosti bola výborná výšivkárka a to malo aj vplyv na jej spôsob dekorácie obrazov. Vyrábala aj gobelíny. V roku 1964 maľovala olejomaľby a kreslila vodovými farbami a v júli toho istého roku slovenské noviny v Srbsku „Hlas ľudu“ vydali článok o nej ako o novej umelkyni kovačickej naivy. Svoje obrazy vystavovala doma aj v zahraničí, čo bolo aj zásluhou penziovaného belehradského profesora Branislava Grubača. ktorý si veľmi cenil jej dielo a pomáhal jej s propagáciou.

S manželom nemali deti a tak svojimi obrazmi stvorila svet, kde bolo plno detí a práve toto sa stalo hlavnou témou jej tvorby. V roku 1969 si ju všimli vo Francúzsku a v Nemecku a články o nej sa objavili v umeleckých časopisoch, ako sú „Моderná revue" a „Figaro“. Jedno nemecké vydavateľstvo vydalo jej obrázkovú knihu. Potom nasledovali výstavy v Zürichu, New Yorku a potom aj v Londýne a vo Viedni. V roku 1973 maliarku v jej ateliéry navštívil François Mitterrand a vtedy začala spolupracovať s Unicefom.

V roku 1974 umrel jej manžel Adam. V ďalšom období mala výstavy nie len po Európe ale aj v ďalších krajinách sveta. Svoje diela darovala aj na charitatívne účely Unicefu, Unescu a Červenému krížu. V stredu 1. augusta 2001 po kratšej chorobe vo veku 76 rokov umrela v Belehrade a bola pochovaná v Kovačici.

Charakteristiky jej diela[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie kreslila situácie z každodenného života a práce, ako aj kŕmenie domácich zvierat, pranie bielizne, dojenie kráv, okopávanie kukurice a iné aktivity, ktoré sa vykonávajú na dedine. Na obrazoch sa dá všimnúť naratívny maliarsky výraz a tak pomocou početných postáv, ktoré stavia do dedinského prostredia či izby, rozpráva príbehy dedinského života svojich rodákov Slovákov. Hlavne pri kreslení izieb využívala svoje skúsenosti výšivkárky na dekorovanie obrazu.Pravidlom je, že všetky jej postavy majú detské tváre, vrátane dospelých, ktorí však majú brady a fúzy. Zuzana bola nábožensky založená, dobre poznala Sväté písmo, zbierala biblie a religiózne námety sa objavovali aj na jej obrazoch. Aj na obrazoch s týmito motívmi svätci a postavy z Biblie majú detské tváre s fúzmi a bradami. Maliarsky svet Zuzany Chalupovej je vymyslený detský svet, v ktorom existujú len deti plné optimizmu a šťastia a predstavujú jej vlastný umelecký vesmír.

Obrazy Zuzany Chalupovej zmenšujú priestor a pôsobia povrchne napriek tomu, že autorka sa snažila zachytiť hĺbku priestoru a perspektívy. Vo svojich neskorších dielach totižto postupom času stratila záujem o priestor a to korešpondovalo s jej ideálnym svetom, ktorý stvorila - svetom plným detí. Zuzana, alebo ako ju volali „mama Zuzana“, sa snažila stvoriť a zobraziť optimistický, lepší svet, kde existujú iba ľudia s detskými tvárami, ktorí sú lepší a šťastnejší

Ocenenie Cyrila a Metoda[upraviť | upraviť zdroj]

Zuzana Chalupová získala za svoje životné dielo vysoké ocenenie „Cyrila a Metoda“ ako najväčšie uznanie, ktoré dáva Matica slovenská v Bratislave Slovákom žijúcim v diaspóre. Túto cenu jej za prítomnosti konzula slovenskej ambasády v Galérii naivného umenia v Kovačici odovzdal predseda Matice slovenskej.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zuzana Chalupová, Galéria Babka, Kovačica 1994.
  2. Svet kovačického insitného umenia, Vladimír Valentík, Kultúra, Báčsky Petrovec, 2002.
  3. Kovačickí maliari v rámci trienále INSITA 97, Trenčín 1997.
  4. Zuzana Halupova, Srđan I.Šajn, Beograd 1986.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na srbskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).