Ľubietovská Bukovina
| Ľubietovská Bukovina | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Strelníky |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 194,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′08″S 19°26′38″V / 48,6855°S 19,4439°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Strelníky
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľubietovská Bukovina (1 194,4 m n. m.[1]) je vrch v strednej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 12 km severne od Detvy.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a v katastrálnom území obce Strelníky.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situované Strelníky a juhozápadne ležiaca osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ľubietovská Bukovina je súčasťou hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, s výrazne plochým a odlesneným vrcholom. Horská lúka je využívaná pastiermi z blízkeho salaša. Severným smerom susedí Čiefov vrch (874 m n. m.), severozápadným vrch Minca (1 027 m n. m.), juhozápadne leží Bukovina (1 294 m n. m.), južne Grúň (1 026 m n. m.) a východne Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a Hájny grúň (1 208 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; severnú časť masívu odvodňujú prítoky Hutnej, západné sú pramennou oblasťou Zolnej a z južných svahov odvádza vodu riečka Hučava.[2] Vrcholom prechádza značený chodník, ktorý sa na neďalekom rázcestí Krížne pripája na Rudnú magistrálu.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Rozľahlý lúčnatý vrch poskytuje kruhový rozhľad. Veľmi dobre je viditeľný najmä hrebeň Poľany a okolité vrchy. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry i Kremnických vrchov, východným smerom dominuje Klenovský Vepor a severným smerom sú nezriedka pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke:
- po
značke (Rudná magistrála):
- z juhu z Poľany (1 457,8 m n. m.) cez sedlo Jasenová
- zo severu zo sedla pod Hrbom cez Vepor (1 277 m n. m.) a rázc. Krížne
- po
značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.