Islam

Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

Rozšírenie islamu vo svete

Modliaci sa muslimovia

Islam (arab. الإسلام al-islám - odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Jeho názov je odvodený z koreňa „slm“ s významom ucelený, neporušený. Bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha. K moslimskému náboženstvu sa hlási približne jedna miliarda ľudí (podľa islamského práva šaría hrozí za odpadnutie od islamu trest smrti).

Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Allah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim. Niektorí odborníci a samotní vyznávači uprednostňujú presnejšiu formu muslim. Označenie mohamedán je nepresné a niektorým moslimom sa môže zdať urážlivé, pretože navodzuje predstavu zbožňovania alebo vzývania Mohameda, a nie Alláha. Moslimovia veria v jediného Boha, v Ním stvorených anjelov, v Božiu knihu, ktorú zoslal, v prorokov, prostredníctvom ktorých sa k ľuďom dostali Božie zjavenia, v Súdny deň, v zodpovednosť každého jednotlivca za svoje činy, v plnú moc Boha nad osudom človeka a v posmrtný život. Veria v celý rad prorokov od Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša aj Ježiša. Zároveň veria, že posledný Boží odkaz, ktorý bol ľuďom zaslaný bol zjavený prorokovi Muhammadovi prostredníctvom archanjela Gabriela.

Rozšírený je hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách.

Základy viery

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je Islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh - po arabsky Alláh (arab. ﷲ), Stvoriteľ, Vládca aj Sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلام – pokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje ďalej mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk, pravej viery i dobrých skutkov. Nestačí len jedno, treba oboje. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنّة džanna – záhrada) alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na Božej ceste (arab. سبيل ﷲ – sabíl Alláh), idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma, cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

Päť pilierov islamu

1. Šaháda (شهادة): vyznanie viery
2. Salá (صلاة): modlitba
3. Saúm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
4. Zaká (زكاة): almužna
5. Hadžž (حج): púť do Mekky

Šaháda

Šaháda znie „[Svedčím, že] niet boha okrem Boha a [svedčím, že] Muhammad je posol Boží“ ([أشهد أن] لا إله إلاَّ الله و[أشهد أن] محمد رسول الله [ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa[-ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali jediného Boha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Úprimným vyznaním viery sa človek stáva muslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to akoby sa znovu narodil.

Salá

V Islame existujú dva druhy modlitieb - povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne - pri východe slnka, ráno, na obed, poobede a pri západe slnka. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Saúm

Počas denných hodín sa musia zdržať akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára 29 až 30 dní. Saúm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia pôstiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká

Moslimovia sú povinní podporovať ľudí, ktorí sú v núdzi, či už sú to siroty, vdovy, chorí alebo žobráci. Na týchto ľudí sa moslimovia pozerajú, ako na obete vzišlé z núdze, ktorú priniesol život a preto sa treba s nimi podeliť. Každý Moslim si počíta veľkosť almužny, ktorú poskytuje, individuálne. Z jeho príjmov po odrátaní všetkých životných nákladov svojej rodiny odovzdáva zo zvyšku 2,5 %. Zakát je povinný len pre Moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinný pre tých solventnejších. Zakát nejde len pre chudobných, ale aj na nejakú údržbu mešity alebo pre imámov. 2,5 % nie je fixná čiastka, ale minimálna hranica, je možné platiť aj vo vyšších sumách.

Hadždž

Posledným pilierom Islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadž je spojená s množstvom rituálov, ale asi najznámejším z nich je obiehanie okolo svätyne Ka'aba. Tento pilier ako jediný nie je povinný.

Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán (arab. القرآن‎ – al-Kur’án). Skladá sa zo 114 kapitol zvaných „súry“, ktoré pozostávajú z jednotlivých veršov zvaných „ája“. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania.

Proroci

Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibrahím), Mojžiša (Músá), Noeho (Nūḥ) atď., ako aj Ježiša (Ísa). Moslimovia neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Uznávajú ho však ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú aj v Koráne, kde sú o nich celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed (allahume sali allah Mohamed-(pokoj s nim), ktorý je označovaný aj ako „Pečať Prorokov“.

Sunna a šía

V Islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú Sunniti (Sunna) a Šiíti. Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi a protestantmi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Najväčšiu časť tvoria ale Sunniti.

Islamskí duchovní

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína. Jeho úlohou je zvolávať ľudí k piatim povinným modlitbám.

Externé odkazy

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
• islamweb Stránka islamskej nadácie na Slovensku
• Islam Blog (po anglicky)

Kritika

• Medzinárodná koalícia proti politike Islamu (po anglicky)
• Nie politike islamu (po anglicky)
• Eurabia