Prótagoras (filozof): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 95.102.84.171 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od RedBot |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
'''Protagoras ''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]]. |
'''Protagoras ''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]]. |
||
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede |
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede. |
||
Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>. |
Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>. |
Verzia z 16:10, 16. máj 2011
Prótagoras | |
Západná filozofia Staroveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Protagoras (Πρωταγόρας) |
Narodenie | ca. 490, Abdéra |
Úmrtie | 420 BC |
Dielo | |
Škola/tradícia | iónska filozofia |
Oblasť záujmu | jazyk, sémantika, relativizmus |
Ovplyvnil
| |
Odkazy | |
Prótagoras (multimediálne súbory na commons) | |
Protagoras (* okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.
Podľa kresťanského apologéta Lactantia bol prvým ateistom resp. agnostikom, tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie[1].
Referencie
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Prótagoras (filozof)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prótagoras (filozof)
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.