Wales: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tegel (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 195.168.135.210 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Midnight Runner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{pozri|zakladateľovi wikipédie|Jimmy Wales}}
{{pozri|zakladateľovi wikipédie|Jimmy Wales}}
{{Infobox štát

| Celý názov = Wales
[[Súbor:Flag of Wales.svg|thumb|[[Vlajka Walesu]]]]
| 2. pád názvu = Walesu
[[Súbor:Europe location WAL.png|thumb|Poloha Walesu]]
| Vlajka = Flag of Wales.svg
[[Súbor:Map of Wales within the United Kingdom.png|thumb|Poloha Walesu]]
| Znak =

| Poloha = Europe location WAL.png
| Motto = "Cymru am byth" ([[Welština|Walesky]])<br>"Wales for ever"
| Hymna = "[[Hen Wlad Fy Nhadau]]"<br>"Land of My Fathers"
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov =
| Krátky miestny názov = Cymru
| Hlavné mesto = [[Cardiff]] (Caerdydd)
| ŠírkaSt =
| ŠírkaMin =
| ŠírkaSJ =
| DĺžkaSt =
| DĺžkaMin =
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = [[Cardiff]]
| Úradné jazyky = [[Welština]], [[Angličtina]]
| Regionálne jazyky =
| Demonym = Walesan
| Štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Kráľovná<br>Prvý minister Walesu
| Politickí predstavitelia = [[Alžbeta II]]<br>[[Carwyn Jones]]
| Vznik = [1057]] (zjednotený [[Gruffydd ap Llywelyn|Gruffyddom ap Llywelynom]])
| Susedia = [[Anglicko]]
| Rozloha = 20779
| Poradie rozloha =
| Rozloha vody =
| Percento vody =
| Odhad počtu obyvateľov = 3 063 456
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2011
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov =
| Rok sčítanie počtu obyvateľov =
| Hustota obyvateľstva = 148/km²
| Poradie hustota =
| HDP = 85,4 miliardy [[Americký dolár|USD]]
| Rok HDP = 2006
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu = 30 546 USD
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = [[Anglická libra]]
| Kód meny = GBP
| Časové pásmo =
| UTC posun =
| Letný čas =
| UTC posun leto =
| Medzinárodný kód =
| Kód motorových vozidiel =
| Internetová doména = [[.uk]]
| Smerové telefónne číslo = +44
| Poznámky =
}}
'''Wales''' [weilz] (po [[waleština|walesky]] ''Cymru'' [kəmri]) je jedna z [[konštituentná krajina Spojeného kráľovstva|konštituentných krajín Spojeného kráľovstva]].
'''Wales''' [weilz] (po [[waleština|walesky]] ''Cymru'' [kəmri]) je jedna z [[konštituentná krajina Spojeného kráľovstva|konštituentných krajín Spojeného kráľovstva]].


Nachádza sa v juhozápadnej časti [[ostrov]]a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na ostrove [[Anglesey]]. Susedí na [[východ]]e s [[Anglicko]]m. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je [[Cardiff]]. Populácia Walesu je približne 3 [[milión]]y a je oficiálne [[bilingválnosť|bilingválna]]. [[Waleština|Walesky]] hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.<ref>{{cite web|url=http://www.byig-wlb.org.uk/English/welshlanguage/Pages/WhoaretheWelshspeakersWheredotheylive.aspx |title=Welsh Language Board - Number of speakers |publisher=Byig-wlb.org.uk }} {{eng icon}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.britannia.com/celtic/wales/language.html |title=Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide |publisher=Britannia}} {{eng icon}}</ref>
Nachádza sa v juhozápadnej časti [[ostrov]]a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na ostrove [[Anglesey]]. Susedí na [[východ]]e s [[Anglicko]]m. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je [[Cardiff]]. Populácia Walesu je približne 3 [[milión]]y a je oficiálne [[bilingválnosť|bilingválna]]. [[Waleština|Walesky]] hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.byig-wlb.org.uk/English/welshlanguage/Pages/WhoaretheWelshspeakersWheredotheylive.aspx |titul=Welsh Language Board - Number of speakers |vydavateľ=Byig-wlb.org.uk }} {{eng icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.britannia.com/celtic/wales/language.html |titul=Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide |publisher=Britannia}} {{eng icon}}</ref>


== Pôvod názvu ==
== Pôvod názvu ==
Anglický názov pre Wales pochádza z [[Germáni|germánskeho]] slová ''Walha'', ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.<ref name="Wales Hist 69">{{cite book|last =Davies|first=John|authorlink =John Davies (historian)|title = A History of Wales|publisher =Penguin|year =1994|location =London| pages =69|isbn =0-14-01-4581-8}}</ref> Walesania sami seba nazývajú ''Cymru'', čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s ''Brythoniaid'' (Briti).
Anglický názov pre Wales pochádza z [[Germáni|germánskeho]] slová ''Walha'', ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.<ref name="Wales Hist 69">{{Citácia knihy|priezvisko =Davies|meno=John|odkaz na autora =John Davies|titul = A History of Wales|vydavateľ =Penguin|rok =1994|miesto =Londýn| strany =69|isbn =0-14-01-4581-8}}</ref> Walesania sami seba nazývajú ''Cymru'', čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s ''Brythoniaid'' (Briti).


== Geografia ==
== Geografia ==

Verzia z 07:28, 8. jún 2014

O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.
Wales
Vlajka Walesu


Vlajka
Národné motto:
"Cymru am byth" (Walesky)
"Wales for ever"
Štátna hymna:
"Hen Wlad Fy Nhadau"
"Land of My Fathers"
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Cymru
Hlavné mesto Cardiff (Caerdydd)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Cardiff
Úradné jazyky Welština, Angličtina
Demonym Walesan
Štátne zriadenie
Kráľovná
Prvý minister Walesu
Konštitučná monarchia
Alžbeta II
Carwyn Jones
Vznik [1057]] (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom)
Susedia Anglicko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20779 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • hustota (2011)
 
3 063 456

148/km²/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2006
85,4 miliardy USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].)
30 546 USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].)
Mena Anglická libra (GBP)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména .uk
Smerové telefónne číslo ++44

Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z / 52.35; -3.6333333333333

Wales [weilz] (po walesky Cymru [kəmri]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey. Susedí na východe s Anglickom. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[1][2]

Pôvod názvu

Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slová Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.[3] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).

Geografia

Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.

Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.

Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).

V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.

Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.

Wales je známy rôznymi krkolomnými názvy obcí, napríklad

Dejiny

Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu

Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[4], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj Vikingskí nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.

Celý stredovek je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.

V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.

Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.

Pozri aj

Referencie

  1. Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. DAVIES, John. A History of Wales. Londýn : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
  4. Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 - News, 30. október 2007. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA