Zemplínska šírava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Fenos (diskusia | príspevky)
d aktualizácia
Fenos (diskusia | príspevky)
→‎Galéria: obrázok
Riadok 180: Riadok 180:
<gallery>
<gallery>
Súbor:ZemplinskaSirava11Slovakia9.JPG|Medvedia hora
Súbor:ZemplinskaSirava11Slovakia9.JPG|Medvedia hora
Súbor:Hotel Granit.jpg|Hotel Granit
Súbor:Hôrka.jpg|Pohľad na stredisko Hôrka
Súbor:Zemplínska šírava 02.JPG|Hôrka – autokemping
Súbor:Zemplínska šírava 02.JPG|Hôrka – autokemping
Súbor:Zemplínska šírava 04.JPG|Hôrka – Koliba
Súbor:Zemplínska šírava 04.JPG|Hôrka – Koliba
Riadok 190: Riadok 192:
Súbor:ŠíravaKamenec.JPG|Kaluža a Kamenec
Súbor:ŠíravaKamenec.JPG|Kaluža a Kamenec
Súbor:Zemplin12Slovakia2.JPG|Lužný les pri Klokočove
Súbor:Zemplin12Slovakia2.JPG|Lužný les pri Klokočove
Súbor:Senderov kostol.jpg|Základy kostola v lokalite Senderov
</gallery>
</gallery>



Verzia z 15:19, 12. september 2015

Zemplínska šírava
vodná nádrž
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okresy Michalovce, Sobrance
Súradnice 48°48′43″S 22°01′44″V / 48,8119°S 22,0289°V / 48.8119; 22.0289
Zdrojnica Laborec
Hĺbka 14 m
Objem 334 000 000 
Rozloha 33 km² (3 300 ha)
Nadmorská výška hladiny 116 m n. m.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Zemplínska Šírava Reservoir
Webová stránka: sirava.net
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zemplínska šírava je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku (po Oravskej priehrade). Je obľúbenou turistickou destináciou so siedmimi rekreačnými strediskami. Okrem rekreácie slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy Východoslovenskej nížiny, na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel.

Opis

Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu 33 km². Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m. Nádrž je vytvorená 6 – 8 (max. 12) metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborec prostredníctvom prívodného, tzv. Šíravského kanála, vodu odvádza tzv. Zalužický kanál (do Laborca), z priehrady tiež vyteká Čierna voda.

Súčasťou priehrady je aj suchá nádrž (tzv. polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny a ako vodný zdroj pre priemysel (tepelná elektráreň Vojany). Východná časť priehrady medzi obcami Kusín, Hnojné a Jovsa zarastá tŕstím, čo vyhovuje vodnému vtáctvu. Táto oblasť s rozlohou 600 ha je vyhradená ornitológom ako chránená študijná plocha.

História priehrady

Pohľadnica z 80. rokov 20. storočia

Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec. Priestor medzi budúcimi rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora využila v roku 1939 nemecká Luftwaffe na výstavbu provizórneho letiska bez spevnenej pristávacej dráhy. Letisko bolo využívané pri útoku na Poľsko v začiatkoch druhej svetovej vojny.[1]

Zemplínska šírava bola postavená v rokoch 1961 – 1965 v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami Podvihorlatskej priekopovej prepadliny. Práce vykonávali Pozemné stavby Prešov a Michalovce podľa projektu Hydroconsultu Bratislava. Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. S rekreáciou sa rátalo iba okrajovo v lokálnom význame, pričom na tieto účely boli vytypované tri strediská cestovného ruchu. Hneď po prvej sezóne v roku 1966 sa však tieto výpočty ukázali ako poddimenzované, nakoľko priehrada pritiahla ďaleko väčší počet rekreantov, ako predpokladal plán. V roku 1968 návštevnosť prekročila pol milión osôb, v druhej polovici 70. rokov presiahol jeden milión. Neočakávaný záujem o Zemplínsku šíravu podnietil výstavbu turistických zariadení, ktorá sa v prvých rokoch vyznačovala živelnosťou a provizórnosťou.

V roku 1976 sa skoordinovala starostlivosť o turistický rajón Zemplínskej šíravy, do ktorého bola zahrnutá aj oblasť Vinianskeho jazera. Na prevádzku a údržbu stredísk bola ustanovená Okresná správa rekreačných služieb so sídlom v najväčšom stredisku Hôrka. Výstavba nových rekreačných zariadení sa zosúladila s územným plánom. Realizovala sa preložka a výstavba rýchlostnej komunikácie z Michaloviec po stredisko Kamenec. Pri novej rajonizácii cestovného ruchu v roku 1981 bola oblasť Zemplínskej šíravy zaradená do prvej kategórie s najkvalitnejšími podmienkami aj pre prijímanie zahraničnej klientely. Na prelome 70. a 80. rokov boli vybudované moderné hotelové komplexy na sopečnatom polostrove v stredisku Medvedia hora. Rekreačné, rehalibitačné a doškoľovacie strediská si tu vybudovali mnohé podniky z celého Československa. V druhej polovici 70. rokov sa dokonca plánovalo postaviť stredisko Lúčky pri južnom brehu priehrady, ale od tohoto zámeru sa napokon upustilo.

Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním polychlórovaných bifenylov z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku 1989. Mnoho objektov zostalo opustených, predovšetkým v kedysi najobľúbenejšom stredisku Hôrka (dodnes zdevastovaná reštaurácia Kotva a Lodenica). Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde 21. storočia počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000.[2] Po roku 2003, kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov.[3] V roku 2013 bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie:[4]

Polychlórované bifenyly (PCB) sú látky, ktoré sú vo vode málo rozpustné, a preto riziko z kúpania vo vode Zemplínskej Šíravy nehrozí. Laboratórnymi vyšetreniami povrchovej vody zo Zemplínskej Šíravy na PCB (6 kongenérov) v laboratóriu RÚVZ Košice nebolo potvrdené prekročenie ich limitnej hodnoty.
Pohľad na vodnú plochu od Bielej hory
Akvapark v stredisku Kaluža
Pohľad od Hôrky na Medvediu horu

Cestovný ruch

Zemplínska šírava je dôležitou oblasťou letného cestovného ruchu zemplínskeho turistického regiónu na východnom Slovensku. Na jej brehoch sa nachádza sedem rekreačných stredísk:

Šírava má veľmi priaznivé klimatické podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov, cykloturistiku a pešiu turistiku v okolitých Vihorlatských vrchoch. Rekreanti vyhľadávajú šíravu kvôli jazde na vodných skútroch, jachtách, či vodných bicykloch.

Priemerná dĺžka slnečného svitu na jazere dosahuje 2200 hodín ročne, čo zaraďuje oblasť medzi najteplejšie na Slovensku. V jednotlivých strediskách sa nachádzajú ubytovacie a stravovacie služby rôznej úrovne, od kempingov po trojhviezdičkové hotely a rehabilitačné zotavovne.

V strediskách Kaluža, Klokočov a Paľkov boli v roku 2003 vybudované letné neplavecké bazény.

V stredisku Kaluža bol v roku 2014 otvorený akvapark s celoročnou prevádzkou.

Zo strediska Hôrka v letnej sezóne vyrážajú na svoju okružnú plavbu vyhliadkové lode.

Od roku 2001 sa tu koná Medzinárodný zjazd motorkárov. Pravidelne sa v polovici augusta vydáva kolóna motorkárov na slávnostnú jazdu zo strediska Hôrka do Michaloviec a späť. Zjazd je sprevádzaný festivalovým programom.

Zepmlínska šírava je obľúbeným miestom nočnej zábavy mládeže z väčších východoslovenských miest (Košice, Prešov, Michalovce, Humenné).

Prístup

Vodná nádrž začína cca 3 km severovýchodne od Michaloviec, z ktorých na severné brehy vedie cesta II/582, ktorá postupne spája všetky rekreačné strediská a obce Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa s mestom Sobrance. Južne od Zemplínskej šíravy prechádza dôležitá cestná spojnica s Ukrajinou, cesta I/19 (Michalovce – Zalužice – Lúčky – Závadka – Sobrance). Po východnom brehu vedie cesta III. triedy z Jovsy cez Hnojné do Závadky.

Galéria

Referencie

  1. POTOCKÝ, Milan. V Nemecku našli dôkazy o letisku Luftwaffe pod Šíravou [online]. Michalovce: korzár.sme.sk, 22.8.2012, [cit. 2013-08-15]. Dostupné online.
  2. POTOCKÝ, Milan. Šírava sa po rokoch môže odraziť od dna [online]. Michalovce: korzár.sme.sk, 18.6.2005, [cit. 2013-08-15]. Dostupné online.
  3. KORNAJOVÁ, Anna. Bazény na Šírave pritiahli turistov, miestnym priniesli prácu [online]. Michalovce: korzár.sme.sk, 15.8.2013, [cit. 2013-08-15]. Dostupné online.
  4. Priebeh kúpacej sezóny (hodnotenie kvality vôd na kúpanie) [online]. Michalovce: Regionálny úrad verejného zdravotníctva, 2013, [cit. 2013-08-11]. Dostupné online.

Zdroje

ĎURČEK, Jozef. Zemplínska šírava a okolie. Bratislava : Šport, 1972, 1976, 1985.

Externé odkazy

  • www.sirava.net – Turistický informačný portál o Zemplínskej šírave
  • www.sirava.sk – Turistický a informačný systém Zemplínskej šíravy
  • www.facebook.com/zemplinska.sirava.sk – Zemplínska šírava na Facebooku