Vyšná Rybnica: Rozdiel medzi revíziami
d nahradenie textu |
d pravopis, formulácia |
||
| Riadok 47: | Riadok 47: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Vyšná Rybnica (Rybnička) bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a [[Tibava|Tibavy]] na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju [[šoltýs]] |
Vyšná Rybnica (Rybnička) bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a [[Tibava|Tibavy]] na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju [[šoltýs]]i a pôsobili v nej ešte koncom [[16. storočie|16. storočia]]. Bližšie údaje o zložení obyvateľstva, jeho počte, národnostnej štruktúre nemožno až do začiatku [[19. storočia]] zistiť. V stredoveku sa nevykonávali sčítania obyvateľstva. Kvôli plateniu daní kráľovi sa vykonávali súpisy poddanských domov, súpisy zdaniteľného obyvateľstva a daňové súpisy. |
||
Podľa autora práce ''Dejiny osídlenia'' [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]] [[Ferdinand Uličný|Ferdinanda Uličného]] boli v roku [[1567]] v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice [[Porta (daňová jednotka)|porty]]. V roku [[1588]] boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku [[1599]] mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných dedinu v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku [[1715]] hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina. Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku [[19. storočie|19. storočia]] možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v dedine. V priebehu storočia počet obyvateľov sa mierne zvyšoval. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] od roku [[1910]] dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch vplyvom silného vysťahovalectva došlo k zníženiu počtu obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo činilo 23 %. |
Podľa autora práce ''Dejiny osídlenia'' [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]] [[Ferdinand Uličný|Ferdinanda Uličného]] boli v roku [[1567]] v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice [[Porta (daňová jednotka)|porty]]. V roku [[1588]] boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku [[1599]] mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných dedinu v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku [[1715]] hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina. Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku [[19. storočie|19. storočia]] možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v dedine. V priebehu storočia počet obyvateľov sa mierne zvyšoval. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] od roku [[1910]] dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch vplyvom silného vysťahovalectva došlo k zníženiu počtu obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo činilo 23 %. |
||
== Obecné zastupiteľstvo == |
|||
Streňo Peter-zástupca |
|||
Streňo Gabriel-člen |
|||
Exemberger Milan-člen |
|||
Kotorová Lívia -členka |
|||
Ing.Čigášová Anna-členka |
|||
== Školstvo == |
== Školstvo == |
||
Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku [[1850]] v jazyku rusínskom a neskôr v [[maďarčina|maďarskom]]. V roku [[1936]] škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku [[1972]]. |
Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku [[1850]] v jazyku rusínskom a neskôr v [[maďarčina|maďarskom]]. V roku [[1936]] škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku [[1972]]. |
||
S domácimi školu navštevovali aj žiaci z [[Vyšné Remety|Vyšných Remet]]. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň. |
S domácimi školu navštevovali aj žiaci z [[Vyšné Remety|Vyšných Remet]]. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň. |
||
V školskom roku [[2004]] školu |
V školskom roku [[2004]] školu navštevovalo 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach, v škole pracuje aj školská družina a jedáleň. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 18:17, 12. september 2015
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Vyšná Rybnica | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′18″S 22°10′36″V / 48,8216°S 22,1768°V |
| Rozloha | 40,08 km² (4 008 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 399 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 9,96 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 24.8.1418 |
| Starosta | František Gejguš[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 072 41 (pošta Remetské Hámre) |
| ŠÚJ | 523305 |
| EČV (do r. 2022) | SO |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
OcÚ Vyšná Rybnica |
| E-mailová adresa | ocuvrybnica@stonline.sk |
| Telefón | 65 95 238 |
| Fax | 69 81 356 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vyšná Rybnica | |
| Webová stránka: vysnarybnica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vyšná Rybnica je slovenská obec, ktorá má 357 obyvateľov a leží na južných svahoch pohoria Vihorlatské vrchy v údolí rieky Okna vyvierajúcej v jazere Morské oko, 10 km na sever od okresného mesta Sobrance.
Polohopis
Od západu až na juhovýchod sa tiahne pohorie Vihorlatské vrchy, na juhu Potiská nížina - Východoslovenskej nížiny. Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc ( žúp ) bola súčasťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii, ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance, v rokoch 1960 až 1996 okresu Michalovce a Košického kraja.
Vodné toky
- riečka Okna
Vodné plochy
- vodná nádrž Vyšná Rybnica
Dejiny
Vyšná Rybnica (Rybnička) bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a Tibavy na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju šoltýsi a pôsobili v nej ešte koncom 16. storočia. Bližšie údaje o zložení obyvateľstva, jeho počte, národnostnej štruktúre nemožno až do začiatku 19. storočia zistiť. V stredoveku sa nevykonávali sčítania obyvateľstva. Kvôli plateniu daní kráľovi sa vykonávali súpisy poddanských domov, súpisy zdaniteľného obyvateľstva a daňové súpisy. Podľa autora práce Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného boli v roku 1567 v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice porty. V roku 1588 boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku 1599 mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných dedinu v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku 1715 hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina. Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku 19. storočia možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v dedine. V priebehu storočia počet obyvateľov sa mierne zvyšoval. Začiatkom 20. storočia od roku 1910 dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch vplyvom silného vysťahovalectva došlo k zníženiu počtu obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo činilo 23 %.
Školstvo
Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku 1972. S domácimi školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remet. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň. V školskom roku 2004 školu navštevovalo 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach, v škole pracuje aj školská družina a jedáleň.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.