Velikij Novgorod: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d štyl.
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
10 446 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 53: Riadok 53:
| area = 90.08
| area = 90.08
<!-- *** Population *** -->
<!-- *** Population *** -->
| population = 215351
| population = 222594
| population_date = [[2009]]
| population_date = [[2017]]
| population_density = auto
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
<!-- *** History & management *** -->
Riadok 82: Riadok 82:
<!--| map = Blank map of Russia-geoloc.svg
<!--| map = Blank map of Russia-geoloc.svg
| map_background =
| map_background =
| map_caption = Pozícia Velikého Novgorodu v Rusku
| map_caption = Poloha Velikého Novgorodu v Rusku
| map_locator = Rusko-->
| map_locator = Rusko-->
| map1 = Europe laea location map.svg
| map1 = Europe laea location map.svg
| map1_background =
| map1_background =
| map1_caption = Pozícia Velikého Novgorodu v Európe
| map1_caption = Poloha Velikého Novgorodu v Európe
| map1_locator = Európa
| map1_locator = Európa
<!-- *** Websites *** -->
<!-- *** Websites *** -->
Riadok 96: Riadok 96:
}}
}}


'''Velikij Novgorod''' (do roku 1999 ''Novgorod'') je historické [[mesto]] v [[Rusko|Rusku]], hlavné mesto [[Novgorodská oblasť|Novgorodskej oblasti]]. V roku 2002 malo 216 856 obyvateľov.
'''Velikij Novgorod''' (do roku 1999 ''Novgorod'') je historické [[mesto]] v severozápadnom [[Rusko|Rusku]], hlavné mesto [[Novgorodská oblasť|Novgorodskej oblasti]]. V roku 2017 malo 222 594 obyvateľov.

Velikij Novgorod je jedno z najstarobylejších miest Ruska. Leží na vodnej ceste, ktorá spájala [[Baltské more|Baltské]] a [[Čierne more]]. V stredoveku bolo centrom [[Novgorodská krajina|Novgorodskej Rusi]], počnúc rokom [[1136]] bol prvou republikou na území Ruska. V 15. storočí po porážke v moskovsko-novgorodskej vojne stratil Novgorod svoju samostatnosť. Za útrapy, ktoré mesto vytrpelo počas nemeckej okupácie cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], mu bol udelený titul ''[[mesto vojenskej slávy]]''.


== Poloha a prírodné pomery ==
== Poloha a prírodné pomery ==
Mesto leží na rieke [[Volchov (rieka)|Volchov]]. Nachádza sa asi {{km|160|m}} juhojuhovýchodne od [[Petrohrad]]u a asi {{km|500|m}} severozápadne od [[Moskva|Moskvy]]. Asi {{km|6|m}} južne od mesta leží [[Iľmenské jazero]]. Geomorfologicky leží v oblasti [[Valdajská pahorkatina]] v Iľmeňskej nížine.<ref>Král, V., 1999, ''Fyzická geografie Europy.'' Akademie, Praha</ref>
Mesto leží na rieke [[Volchov (rieka)|Volchov]], ktoré spája [[Iľmenské jazero|Iľmenské]] a [[Ladožské jazero]]. Nachádza sa asi {{km|160|m}} juhojuhovýchodne od [[Petrohrad]]u a asi {{km|500|m}} severozápadne od [[Moskva|Moskvy]]. Asi {{km|6|m}} južne od mesta leží [[Iľmenské jazero]]. Geomorfologicky leží v oblasti [[Valdajská pahorkatina|Valdajskej pahorkatiny]] v Iľmeňskej nížine.<ref>Král, V., 1999, ''Fyzická geografie Europy.'' Akademie, Praha</ref>


== Dejiny ==
== Dejiny ==

Verzia z 17:04, 25. september 2017

Velikij Novgorod
Великий Новгород
Mesto
Pohľad na nábrežie Volchova a historické opevnenia mesta.
Vlajka
Erb
Štát Rusko
Región Novgorodská oblasť
Rieka Volchov
Nadmorská výška 25 m n. m.
Súradnice 58°31′00″S 31°17′00″V / 58,51667°S 31,28333°V / 58.51667; 31.28333
Rozloha 90,08 km² (9 008 ha)
Obyvateľstvo 222 594 (2017)
Hustota 2 471,07 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 859
Primátor Jurij Bobryšev
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Velikij Novgorod – historické pamiatky mesta
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		1992 (#16)
Číslo 604
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv, vi
Poloha Velikého Novgorodu v Európe
Poloha Velikého Novgorodu v Európe
Wikimedia Commons: Velikiy Novgorod
Webová stránka: http://www.adm.nov.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je historické mesto v severozápadnom Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti. V roku 2017 malo 222 594 obyvateľov.

Velikij Novgorod je jedno z najstarobylejších miest Ruska. Leží na vodnej ceste, ktorá spájala Baltské a Čierne more. V stredoveku bolo centrom Novgorodskej Rusi, počnúc rokom 1136 bol prvou republikou na území Ruska. V 15. storočí po porážke v moskovsko-novgorodskej vojne stratil Novgorod svoju samostatnosť. Za útrapy, ktoré mesto vytrpelo počas nemeckej okupácie cez druhú svetovú vojnu, mu bol udelený titul mesto vojenskej slávy.

Poloha a prírodné pomery

Mesto leží na rieke Volchov, ktoré spája Iľmenské a Ladožské jazero. Nachádza sa asi 160 km juhojuhovýchodne od Petrohradu a asi 500 km severozápadne od Moskvy. Asi 6 km južne od mesta leží Iľmenské jazero. Geomorfologicky leží v oblasti Valdajskej pahorkatiny v Iľmeňskej nížine.[1]

Dejiny

Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku 859, keď Novgorodčania uznávali iba škandinávske knieža Rurika. Mesto samé vzniklo až v ďalšom storočí, archeologicky doložiteľné bolo osídlenie v polovici 10. storočia. V 10.-11. storočí to bolo jedno z centier Kyjevskej Rusi, neskôr stredisko samostatného kniežatstva. Po roku 1136 je moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobúda snem (veče) a starosta mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12.-15. storočí sú plné rozporov medzi šľachtou (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod je v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier Európy, udržiava úzke styky s mestami Hanzy. Pozoruhodná je vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým je bežná gramotnosť. Na písanie sa používa špecifický materiál – brezová kôra. V trinástom a štrnástom storočí odoláva tlaku západných susedov – Švédov, Rádu nemeckých rytierov, neskôr Litovského veľkokniežatstva. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku končia roku 1478, kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Na príkaz cára Ivana III. sú vyvraždené stovky novgorodských bojarov a kupcov, mesto dovtedy známe ako „veľký pán Novgorod“ a brána do Európy, bolo podriadené Moskve. Ako provinčné sídlo potom od konca pätnásteho storočia zdieľalo dejiny Ruska.

Od roku 1727 bol centrom Novgorodskej gubernie. Počas občianskej vojny získali 14. novembra 1917 mesto komunisti. V medzivojnovom období sa mesto priemyselne rozvíjalo. Počas druhej svetovej vojny mesto 15. augusta 1941 obsadili nemecké vojská. Oslobodené bolo až 20. januára 1944. Počas bojov bolo mesto prakticky kompletne zničené.[2] Na povojnovej obnove mesta sa podieľal architekt A.I. Ščusev.

5. júla 1944 sa mesto stalo centrom Novgorodskej oblasti. 26. júla 1951 bola pri archeologickom výskume v meste nájdená brezová gramota. Pre svoj značný kultúrny význam bolo mesto v roku 1992 vyhlásené za pamiatku svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V decembri 1995 bola v meste prevádzkovaná trolejbusová doprava.

11. júna 1999 bolo mesto premenované na Velikij Novgorod. V roku 2008 získalo štatút mesto vojenskej slávy.

Pamiatky

Dávnu históriu mesta symbolizujú viaceré architektonické pamiatky. Medzi najznámejšie z nich patria:

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Král, V., 1999, Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha
  2. ↑ Novgorod - Boľšaja sovietskaja enciklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-06-21]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velikij_Novgorod&oldid=6559035“