Slanské vrchy: Rozdiel medzi revíziami
d Poloha |
d →Sedlá: + |
||
Riadok 188: | Riadok 188: | ||
[[Horské sedlo|Sedlá]] Slanských vrchov:<ref name="116 Slanské vrchy – Veľká Domaša" /><ref name="117 Slanské vrchy – Dargov" /> |
[[Horské sedlo|Sedlá]] Slanských vrchov:<ref name="116 Slanské vrchy – Veľká Domaša" /><ref name="117 Slanské vrchy – Dargov" /> |
||
* [[Dargovský priesmyk]] ({{Mnm|473}}) |
|||
* [[Grimov laz (sedlo v Slanských vrchoch)|Grimov laz]] ({{Mnm|943}}) |
* [[Grimov laz (sedlo v Slanských vrchoch)|Grimov laz]] ({{Mnm|943}}) |
||
* [[Červená mláka (sedlo v Slanských vrchoch)|Červená mláka]] ({{Mnm|855}}) |
* [[Červená mláka (sedlo v Slanských vrchoch)|Červená mláka]] ({{Mnm|855}}) |
Verzia z 09:14, 5. máj 2018
Slanské vrchy | |
pohorie geomorfologický celok | |
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
Susedné jednotky |
Košická kotlina Beskydské predhorie Východoslovenská pahorkatina |
Podradené jednotky |
Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič |
Súradnice | 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V |
Najvyšší bod | Šimonka |
- výška | 1 092,0 m n. m. |
Wikimedia Commons: Slanské vrchy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.
Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu a Východoslovenskú pahorkatinu zo západu.
Delenie
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]
Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).
Geológia
Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.
V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[2] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[2]
Vrcholy
Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[3][4]
|
|
Sedlá
- Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
- Grimov laz (943 m n. m.)
- Červená mláka (855 m n. m.)
- Obracaná studňa (845 m n. m.)
- Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
- Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Vrchol Šimonky
-
Slanské vrchy v jeseni pohľad na Vysielač Dubník
Referencie
- ↑ Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanské vrchy