Operácia Prameň mieru: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d →‎Medzinárodné reakcie: keď tam doplníš ďalšiu úroveň členenia, treba to premietnuť aj do úrovní nadpisov
Remzo64 (diskusia | príspevky)
344 editací
Odpor proti tureckej ofenzíve
Riadok 102: Riadok 102:
| jazyk = en
| jazyk = en
}}</ref>
}}</ref>

== Odpor proti tureckej invázii v Sýrii ==

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands protest in Europe against Turkey's Syria offensive | url = https://www.france24.com/en/20191012-thousands-protest-in-europe-against-turkey-s-syria-offensive | vydavateľ = france24.com | dátum vydania = 2019-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Českej republike, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stovky lidí v Praze i Brně demonstrovaly proti turecké ofenzivě v Sýrii | url = https://www.novinky.cz/domaci/clanek/stovky-lidi-v-praze-demonstruji-proti-turecke-ofenzive-v-syrii-40300169 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  


== Medzinárodné reakcie ==
== Medzinárodné reakcie ==

Verzia z 20:58, 18. október 2019

 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.
Operácia Prameň mieru
Súčasť Občianska vojna v Sýrii
Dátum 9. október 2019 – súčasnosť
(1672 dní)
Miesto severovýchodná Sýria
Výsledok konflikt prebieha
Protivníci
Turecko Turecko
Sýrska dočasná vláda 		ASSVS
Sýria Sýria[1]
Podpora:
Rusko Rusko[2]
Velitelia
Turecko Recep T. Erdoğan
Turecko Hulusi Akar
Turecko Yaşar Güler
Turecko Sinan Yayla
Salim Idris
Sayf Abu Bakr 		Mazlum Kobane
Sila
Turecko 80 000[3]
14 000[4] 		60 000[5]
Sýria Neznáme
Rusko Neznáme
Straty
Podľa SOHR:
17
Podľa Turecka:
1
 Podľa SOHR:
46
Podľa Turecka:
342[6]
70 tisíc vysídlených civilistov[7]
700 tisíc až 1,7 milióna ľudí ocitnutí v hmotnej núdzi

Operácia Prameň mieru (angl. Operation Peace Spring; tur. Barış Pınarı Harekâtı) je krycie označenie pre prebiehajúcu inváziu ozbrojených síl Tureckej republiky, Sýrskej národnej armády[pozn. 1] a pro-tureckých milícií[8] do severovýchodnej Sýrie, ktorej oblasť sa nachádza pod kontrolou kurdskej Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie, fungujúcej nezávisle od sýrskej centrálnej vlády.[9]

Cieľom tureckého vojenského zásahu je vybudovať na sýrskom území 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako „bezpečnostná zóna“[10] pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. Podľa UNHCR sa ich v krajine nachádza zhruba 3,6 milióna.[11] Kurdské úrady vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vyzvali miestnych obyvateľov, aby vzdorovali invázii tureckej armády.

Priebeh operácie

Turecká armáda a spriaznené islamistické jednotky začali operáciu leteckým a pozemným bombardovaním na niekoľkých stovkách kilometrov pozdĺž turecko-sýrskej hranice 9. októbra 2019. Turecko následne využilo leteckú prevahu a neporovnateľne silnejšie obrnené jednotky a začalo postupovať do vnútrozemia ASSVS. Do 13. októbra sa turecko-islamistickým vojskám podarilo od SDF a YPG dobyť mestá Tell Abyad a Sulúk a časti mesta Ras al-Ain. Taktiež preťali významnú cestu, diaľnicu M4, kde 13. októbra 2019 tiež zavraždili civilistov vrátane političky Hevrin Chalafovej.[12] V dôsledku ofenzívy utieklo zo zajateckých táborov stovky priaznivcov Islamského štátu.[13][14]

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[15]

Odpor proti tureckej invázii v Sýrii

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.[16] Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Českej republike, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.[17] Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  

Medzinárodné reakcie

Organizácie

Arabská liga

  • Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Ghajt kritizoval vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii a označil ju ako „inváziu do arabskej krajiny a agresiu voči jej suverenite“.[18]

EÚ Európska únia

  • Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval Turecko na zastavenie vojenskej operácie na severovýchode Sýrie a vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky tzv. bezpečnostnej zóny.[19]

NATO Severoatlantická aliancia

  • Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že turecká vojenská ofenzíva na severe Sýrie by mala byť „primeraná a rozvážna“ a zdôraznil dôležitosť vyvarovať sa krokov, ktoré by viedli k ešte väčšej destabilizácii regiónu.[20]

OSN Organizácia Spojených národov

  • Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení na mimoriadnom samite BR OSN v New Yorku odsúdili turecké vojenské operácie na severovýchode Sýrie a vyzvali Turecko, aby svoje „jednostranné vojenské operácie zastavilo“. Bezpečnostná rada OSN nenašla zhodu na spoločnej rezolúcii k tureckému útoku na Kurdov. Spoločné vyhlásenie vetovali Spojené štáty a Rusko.[21]

Štáty

Čína Čína

  • Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa musí „rešpektovať suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie“ a vyzvala Turecko aby sa „správalo zdržanlivo“.[22]

Rusko Rusko

  • Bezpečnostná rada Ruskej federácie oznámila, že je „dôležité vyhnúť sa spomaleniu mierového procesu v Sýrii“. [23] Prezident Vladimír Putin prehlásil, že turecká vojenská operácia by mohla vzkriesiť islamských radikálov.[24] Minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že Rusko sa bude usilovať nadviazať dialóg medzi Ankarou a Damaškom. Podľa Lavrova sú za nestabilnú situáciu v regióne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci. [22]

Slovensko Slovensko

  • Slovenská vláda zdieľa jednotný postoj EÚ. Vyzýva na zastavenie tureckej ofenzívy a podporuje snahy o diplomatické riešenie situácie v Sýrii.[25]Ministerstvo zahraničných vecí si pre jednostranný vojenský akt predvolalo tureckú veľvyslankyňu Asligül Ügdül.[26]Tureckú ofenzívu v severnej časti Sýrie odsúdila prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Čaputovej ofenzíva „vážne ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Na sociálnej sieti vyjadrila obavu, že sa v dôsledku eskalácie konfliktu môže vrátiť do Európy utečenecká kríza. Zároveň podporila výzvu na zákaz vývozu zbraní do Turecka na úrovni EÚ.[27]

USA Spojené štáty

  • Prezident Donald Trump označil tureckú ofenzívu na severovýchode Sýrie za „zlý nápad“. [28] Svoje rozhodnutie stiahnuť vojakov zo severu Sýrie obhajoval vyhlásením, že Kurdi nepomohli Američanom počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii. [29]Minister zahraničia Mike Pompeo uviedol, že Turecko má legitímne obavy o svoju bezpečnosť avšak tureckej ofenzíve Spojené štáty zelenú nedali.[30]Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov navrhujú rozsiahle protiturecké sankcie. Trump sankcie nevylúčil.[29]

Poznámky

  1. ↑ Známa aj ako Sýrska slobodná armáda.

Referencie

  1. ↑ TASR. Kurdi sa dohodli s Damaskom na rozmiestnení armády na hranici s Tureckom. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1336-197X.
  2. ↑ ČTK, iDNES.cz. Rusko proniklo do bojů v Sýrii, spolu se syrskou armádou vstoupilo do Kobani. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  3. ↑ TÜRK ORDUSU’NDAN 80 BİN ASKER İLE OPERASYON HAZIRLIĞI! [online]. Parlamento Haber, 10.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po turecky)
  4. ↑ Turkey begins ground offensive in northeastern Syria [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
  5. ↑ WINTER, Chase. Explained: Why Turkey wants a military assault on Syrian Kurds [online]. Deutsche Welle, 9.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Turkey's military operation in Syria: All the latest updates [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  7. ↑ Turkey Syria offensive: Dozens killed as assault continues [online]. bbc.com, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  8. ↑ TASR. Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-10].
  9. ↑ TA3 TASR SITA. Veľká invázia sa začala. Turci spustili vojenskú operáciu v Sýrii. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  10. ↑ Recep Tayyip ErdoğanVerified account [online]. twitter.com, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  11. ↑ TASR. Sýrskych utečencov je v Turecku oveľa menej, tvrdí nemecká štúdia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  12. ↑ Kurdish Politician Among Nine Civilians Executed by Turkish-backed Fighters in Syria [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ TRUMPŮV POSTOJ K TURECKÉ OFENZIVĚ V SÝRII? „Od Američanů je to zrada,“ říká válečná reportérka Klicperová [online]. Český rozhlas, 14.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ Syrian Kurds: 785 ISIS-affiliated Foreigners Escaped After Turkish-backed Assault [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Autonomous Administration announces agreement with the regime [online]. ANF News, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Thousands protest in Europe against Turkey's Syria offensive [online]. france24.com, 2019-10-12, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  17. ↑ Stovky lidí v Praze i Brně demonstrovaly proti turecké ofenzivě v Sýrii [online]. novinky.cz, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  18. ↑ SITA; TASR. Liga arabských štátov označila operáciu Turecka v Sýrii za inváziu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-12. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ SITA. Turecko žiada od EÚ financie na bezpečnostnú zónu, inak pustí utečencov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ ČTK; TASR. Turecko spustilo vojenskú operáciu na severe Sýrie. Európske veľmoci reagujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1336-1996.
  21. ↑ Rada bezpečnosti OSN se neshodla na společném prohlášení k turecké akci v Sýrii. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11].
  22. ↑ a b TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk. Lavrov: Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg [online]. tasr.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  23. ↑ TASR. Rusko varuje pred ohrozením mierového procesu v Sýrii. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-08. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  24. ↑ TASR. Putin varuje. Turecká invázia môže oživiť Islamský štát, vyhlásil. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-11. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  25. ↑ V Sýrii prišli o život ďalší civilisti, medzi nimi aj známa politička. Aký je postoj Slovenska? [online]. europskenoviny.sk, 2019-10-14, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  26. ↑ TASR. Jakubócy tlmočil veľvyslankyni Turecka postoj SR k vojenskej operácii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  27. ↑ TASR. Prezidentka: Vojenská ofenzíva Turecka vážne ohrozuje bezpečnosť celého regiónu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17]. ISSN 1336-197X.
  28. ↑ Trump po kritike od vlastných republikánov bránil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo severu Sýrie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1339-844X.
  29. ↑ a b Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13].
  30. ↑ TASR. USA neschválili tureckú ofenzívu, tvrdí Pompeo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Operácia_Prameň_mieru&oldid=6926431“