Operácia Prameň mieru: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Remzo64 (diskusia | príspevky)
344 editací
Pridaná reakcia Teheránu
Remzo64 (diskusia | príspevky)
344 editací
d infobox aktualizácia
Riadok 9: Riadok 9:
| casus =
| casus =
| územie =
| územie =
| výsledok = konflikt prebieha
| výsledok = konflikt prebieha<br />
* Uzatvorená dohoda medzi [[Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie|Rojavou]] a vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom
* 17. októbra uzatvorená dohoda o prímerí medzi Tureckom a Rojavou s cieľom umožniť kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z tzv. bezpečnostnej zóny.
* 5,8 % územia Rojavy pod kontrolou Turecka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 11 days of Operation “Peace Spring”: 120 civilian casualties, SDF withdraws from “Ras al-Ain” and the international coalition withdraws from 2 military bases. The death toll among the “SDF”, the regime, Turkish forces and factions loyal to it rises to 470 | url = http://www.syriahr.com/en/?p=144627 | vydavateľ = syriahr.com | dátum vydania = 2019-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>
| protivník1 = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]<br />
| protivník1 = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]<br />
*{{minivlajka|Turecko}} [[Ozbrojené sily Turecka|TAF]]
*{{minivlajka|Turecko}} [[Ozbrojené sily Turecka|TAF]]

Verzia z 17:30, 21. október 2019

 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.
Operácia Prameň mieru
Súčasť Občianska vojna v Sýrii

Sýrske mesto Ras al-Ajn počas bombardovania tureckými silami dňa 10. októbra 2019
Dátum 9. október 2019 – súčasnosť
(1669 dní)
Miesto severovýchodná Sýria
Výsledok konflikt prebieha
  • Uzatvorená dohoda medzi Rojavou a vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom
  • 17. októbra uzatvorená dohoda o prímerí medzi Tureckom a Rojavou s cieľom umožniť kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z tzv. bezpečnostnej zóny.
  • 5,8 % územia Rojavy pod kontrolou Turecka.[1]
Protivníci
Turecko Turecko

Sýrska dočasná vláda

 ASSVS

Sýria Sýria

Podpora:
Rusko Rusko[3]

Velitelia
Turecko Recep T. Erdoğan
Turecko Hulusi Akar
Turecko Yaşar Güler
Turecko Sinan Yayla
Salim Idris
Sayf Abu Bakr 		Mazlum Kobane
Sila
Turecko 80 000 vojakov[4]
14 000 vojakov[5] 		60 000 vojakov[6]
Sýria Neznáme
Rusko Neznáme
Straty
Podľa SOHR:[7]
Turecko 9 mŕtvych
196 mŕtvych
Podľa Turecka:
Turecko 4 mŕtvi
74 mŕtvych 		Podľa SOHR:
239 mŕtvych
Sýria 5 mŕtvych
Podľa SDF:
69 mŕtvych
Podľa Turecka:
750 mŕtvych, zranených alebo zajatých[8]
86 civilistov zabitých tureckými silami a 1 civilista zabitý jednotkami SDF (podľa SOHR)[7]
20 civilistov zabitých SDF na území Turecka (podľa Turecka)[9]
Kurdská politička Hevrin Chalafová a jej ochranka zavraždení jednotkami SNA[10]
300 tisíc vysídlených civilistov[11][12]
700 tisíc až 1,7 milióna ľudí ocitnutí v hmotnej núdzi[13]

Operácia Prameň mieru (angl. Operation Peace Spring; tur. Barış Pınarı Harekâtı) je krycie označenie pre prebiehajúcu inváziu ozbrojených síl Tureckej republiky, Sýrskej národnej armády[pozn. 1] a pro-tureckých milícií[14] do severovýchodnej Sýrie, ktorej oblasť sa nachádza pod kontrolou kurdskej Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie, fungujúcej nezávisle od sýrskej centrálnej vlády.[15]

Cieľom tureckého vojenského zásahu je vybudovať na sýrskom území 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako „bezpečnostná zóna“[16] pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. Podľa UNHCR sa ich v krajine nachádza zhruba 3,6 milióna.[17] Kurdské úrady vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vyzvali miestnych obyvateľov, aby vzdorovali invázii tureckej armády.

Priebeh operácie

Turecká armáda a spriaznené islamistické jednotky začali operáciu leteckým a pozemným bombardovaním na niekoľkých stovkách kilometrov pozdĺž turecko-sýrskej hranice 9. októbra 2019. Turecko následne využilo leteckú prevahu a neporovnateľne silnejšie obrnené jednotky a začalo postupovať do vnútrozemia ASSVS. Do 13. októbra sa turecko-islamistickým vojskám podarilo od SDF a YPG dobyť mestá Tell Abyad a Sulúk a časti mesta Ras al-Ain. Taktiež preťali významnú cestu, diaľnicu M4, kde 13. októbra 2019 tiež zavraždili civilistov vrátane političky Hevrin Chalafovej.[18] V dôsledku ofenzívy utieklo zo zajateckých táborov stovky priaznivcov Islamského štátu.[19][20]

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[21]

Odpor proti tureckej invázii v Sýrii

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.[22] Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Česku, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.[23] Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  

Berlínsky protest proti tureckej ofenzíve v Sýrii, 10. október 2019
Nebuď „tvrďas“! Nebuď blázon! Poďme pracovať na dobrej dohode., napísal Donald Trump tureckému prezidentovi, 9. október 2019

Medzinárodné reakcie

Organizácie

Arabská liga

  • Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Ghajt kritizoval vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii a označil ju ako „inváziu do arabskej krajiny a agresiu voči jej suverenite“.[24]

EÚ Európska únia

  • Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval Turecko na zastavenie vojenskej operácie na severovýchode Sýrie a vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky tzv. bezpečnostnej zóny.[25]

NATO Severoatlantická aliancia

  • Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že turecká vojenská ofenzíva na severe Sýrie by mala byť „primeraná a rozvážna“ a zdôraznil dôležitosť vyvarovať sa krokov, ktoré by viedli k ešte väčšej destabilizácii regiónu.[26]

OSN Organizácia Spojených národov

  • Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení na mimoriadnom samite BR OSN v New Yorku odsúdili turecké vojenské operácie na severovýchode Sýrie a vyzvali Turecko, aby svoje „jednostranné vojenské operácie zastavilo“. Bezpečnostná rada OSN nenašla zhodu na spoločnej rezolúcii k tureckému útoku na Kurdov. Spoločné vyhlásenie vetovali Spojené štáty a Rusko.[27]

Štáty

Čína Čína

  • Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa musí „rešpektovať suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie“ a vyzvala Turecko aby sa „správalo zdržanlivo“.[28]

Irán Irán

  • Minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif, ktorého krajina je spojencom režimu Baššára al-Asada, vyjadril nesúhlas s ofenzívou a obvinil Turecko z narušenia sýrskej suverenity. Spojené štáty označil za „irelevantného okupanta v Sýrii“ a vyzval k rešpektovaniu územnej celistvosti Sýrie.[29]Prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že z oblasti sa musia stiahnuť americké jednotky a sýrskych Kurdov vyzval na spoluprácu so sýrskou armádou.[30]

Rusko Rusko

  • Bezpečnostná rada Ruskej federácie oznámila, že je „dôležité vyhnúť sa spomaleniu mierového procesu v Sýrii“. [31] Prezident Vladimír Putin prehlásil, že turecká vojenská operácia by mohla vzkriesiť islamských radikálov.[32] Minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že Rusko sa bude usilovať nadviazať dialóg medzi Ankarou a Damaškom. Podľa Lavrova sú za nestabilnú situáciu v regióne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci. [28]

Slovensko Slovensko

  • Slovenská vláda zdieľa jednotný postoj EÚ. Vyzýva na zastavenie tureckej ofenzívy a podporuje snahy o diplomatické riešenie situácie v Sýrii.[33]Ministerstvo zahraničných vecí si pre jednostranný vojenský akt predvolalo tureckú veľvyslankyňu Asligül Ügdül.[34]Tureckú ofenzívu v severnej časti Sýrie odsúdila prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Čaputovej ofenzíva „vážne ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Na sociálnej sieti vyjadrila obavu, že sa v dôsledku eskalácie konfliktu môže vrátiť do Európy utečenecká kríza. Zároveň podporila výzvu na zákaz vývozu zbraní do Turecka na úrovni EÚ.[35]

USA Spojené štáty

  • Prezident Donald Trump označil tureckú ofenzívu na severovýchode Sýrie za „zlý nápad“. [36] Svoje rozhodnutie stiahnuť vojakov zo severu Sýrie obhajoval vyhlásením, že Kurdi nepomohli Američanom počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii. [37]Minister zahraničia Mike Pompeo uviedol, že Turecko má legitímne obavy o svoju bezpečnosť avšak tureckej ofenzíve Spojené štáty zelenú nedali.[38]Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov navrhujú rozsiahle protiturecké sankcie. Trump sankcie nevylúčil.[37]

Poznámky

  1. ↑ Známa aj ako Sýrska slobodná armáda.

Referencie

  1. ↑ 11 days of Operation “Peace Spring”: 120 civilian casualties, SDF withdraws from “Ras al-Ain” and the international coalition withdraws from 2 military bases. The death toll among the “SDF”, the regime, Turkish forces and factions loyal to it rises to 470 [online]. syriahr.com, 2019-10-20, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  2. ↑ TASR. Kurdi sa dohodli s Damaskom na rozmiestnení armády na hranici s Tureckom. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ ČTK, iDNES.cz. Rusko proniklo do bojů v Sýrii, spolu se syrskou armádou vstoupilo do Kobani. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  4. ↑ TÜRK ORDUSU’NDAN 80 BİN ASKER İLE OPERASYON HAZIRLIĞI! [online]. Parlamento Haber, 10.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po turecky)
  5. ↑ Turkey begins ground offensive in northeastern Syria [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
  6. ↑ WINTER, Chase. Explained: Why Turkey wants a military assault on Syrian Kurds [online]. Deutsche Welle, 9.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b Turkish Forces and the loyal factions control areas east Euphrates estimated to be equal to a quarter of Lebanon’s area [online]. syriahr.com, 2019-10-19, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  8. ↑ Turkey to continue Syria op if US not keep promises [online]. aa.com.tr, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  9. ↑ Bethan McKernan. Russian troops patrol between Turkish and Syrian forces on border. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-10-15. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. ISSN 0261-3077.
  10. ↑ kc, TASR. Barbarský čin tureckých žoldnierov: Kurdskú političku najskôr znásilnili a potom ukameňovali. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-10-14. Dostupné online [cit. 2019-10-20].
  11. ↑ Turkey Syria offensive: Dozens killed as assault continues [online]. bbc.com, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  12. ↑ Turkish military operation east Euphrates kills more than 70 civilians so far and forces nearly 300 thousand people to displace from their areas [online]. syriahr.com, 2019-10-16, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  13. ↑ Trapped civilians fear for their lives as Turkey offensive in Syria begins: 'We have nowhere to hide' [online]. independent.co.uk, 2019-10-09, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-10].
  15. ↑ TA3 TASR SITA. Veľká invázia sa začala. Turci spustili vojenskú operáciu v Sýrii. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  16. ↑ Recep Tayyip ErdoğanVerified account [online]. twitter.com, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  17. ↑ TASR. Sýrskych utečencov je v Turecku oveľa menej, tvrdí nemecká štúdia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  18. ↑ Kurdish Politician Among Nine Civilians Executed by Turkish-backed Fighters in Syria [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ TRUMPŮV POSTOJ K TURECKÉ OFENZIVĚ V SÝRII? „Od Američanů je to zrada,“ říká válečná reportérka Klicperová [online]. Český rozhlas, 14.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  20. ↑ Syrian Kurds: 785 ISIS-affiliated Foreigners Escaped After Turkish-backed Assault [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Autonomous Administration announces agreement with the regime [online]. ANF News, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Thousands protest in Europe against Turkey's Syria offensive [online]. france24.com, 2019-10-12, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  23. ↑ Stovky lidí v Praze i Brně demonstrovaly proti turecké ofenzivě v Sýrii [online]. novinky.cz, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  24. ↑ SITA; TASR. Liga arabských štátov označila operáciu Turecka v Sýrii za inváziu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-12. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ SITA. Turecko žiada od EÚ financie na bezpečnostnú zónu, inak pustí utečencov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ ČTK; TASR. Turecko spustilo vojenskú operáciu na severe Sýrie. Európske veľmoci reagujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1336-1996.
  27. ↑ Rada bezpečnosti OSN se neshodla na společném prohlášení k turecké akci v Sýrii. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11].
  28. ↑ a b TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk. Lavrov: Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg [online]. tasr.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  29. ↑ „Totálně zničím a vymažu tureckou ekonomiku,“ varoval Trump Ankaru před neadekvátním zásahem v Sýrii [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  30. ↑ ČTK, iDNES.cz. Írán nečekaně poslal armádu k hranici s Tureckem. Cvičí tam i letectvo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-21].
  31. ↑ TASR. Rusko varuje pred ohrozením mierového procesu v Sýrii. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-08. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  32. ↑ TASR. Putin varuje. Turecká invázia môže oživiť Islamský štát, vyhlásil. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-11. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  33. ↑ V Sýrii prišli o život ďalší civilisti, medzi nimi aj známa politička. Aký je postoj Slovenska? [online]. europskenoviny.sk, 2019-10-14, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  34. ↑ TASR. Jakubócy tlmočil veľvyslankyni Turecka postoj SR k vojenskej operácii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  35. ↑ TASR. Prezidentka: Vojenská ofenzíva Turecka vážne ohrozuje bezpečnosť celého regiónu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17]. ISSN 1336-197X.
  36. ↑ Trump po kritike od vlastných republikánov bránil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo severu Sýrie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1339-844X.
  37. ↑ a b Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13].
  38. ↑ TASR. USA neschválili tureckú ofenzívu, tvrdí Pompeo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Operácia_Prameň_mieru&oldid=6927764“