Preskočiť na obsah

Špičiak (vrch v Spišskej Magure)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Špičiak
vrch
Riňava a Špičiak
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Kežmarok
Obec Toporec
Pohorie Spišská Magura
Podcelok Veterný vrch
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 050,7 m n. m.
Súradnice 49°18′22″S 20°29′11″V / 49,3061°S 20,4864°V / 49.3061; 20.4864
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený z obce Toporec
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Špičiak (1 050,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Spišská Magura. Leží nad obcou Toporec, približne 14 km západne od Starej Ľubovne.[2]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Veterný vrch.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok a na katastrálnom území obce Toporec.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Veľká Lesná a južne situovaný Toporec a Podolínec, východne sa nachádzajú Vyšné Ružbachy.[2]

Špičiak leží v rázsoche, ktorá vybieha južným smerom z Riňavy (1 005 m n. m.) v hlavnom hrebeni medzi Toporeckým sedlom a Veterným vrchom (1 101 m n. m.). Západne sa nachádza Hulok (1 003 m n. m.), Kameniarka (935 m n. m.) a Spádik (1 088 m n. m.), južne Vojnianska hora (930 m n. m.), Homôľka (865 m n. m.) a Skalka (956 m n. m.), východne Čuba (869 m n. m.), Veľká Kýčera (966 m n. m.), Zbojnícky stôl (1 021 m n. m.) a Veterný vrch a severne Plontana (1 107 m n. m.), Riňava (1 005 m n. m.), Kobylia hlava (953 m n. m.) a Rígeľ (886 m n. m.).[1] Masív leží v povodí rieky Poprad, kde vodu z východných a južných svahov odvádza Krížny potok a zo západných Toporský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2] Geologicky ho budujú horniny zubereckého súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu.

Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možno pozorovať okolité vrcholy Spišskej Magury, no tiež Vysoké, Belianske a východnú časť Nízkych Tatier, Volovské a Levočské vrchy, Čergov, časť Oravských Beskýd a mnohé prihraničné vrchy južného Poľska.[6]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severne vedúcim hrebeňom prechádza modrá značka z Toporeckého sedla cez rázc. Pod Zbojníckym stolom do Vyšných Ružbách.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]