Arpádovci

Arpádovci
Krajina	Uhorsko
Tituly	Uhorský kráľ Dalmátsky kráľ Chorvátsky kráľ Kumánsky kráľ Slavónsky kráľ Bulharský kráľ Lodomerský kráľ Štajerský vojvoda Nitrianské knieža
Zakladateľ	Álmoš
Rok založenia dynastie	približne v roku 855
Posledný panovník	Ondrej III.
Posledná hlava dynastie	Ondrej III.
Rok zániku dynastie	1301
Štátna príslušnosť	Uhorsko

Arpádovci alebo Árpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Dejiny rodu Arpádovcov

Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. storočia usadili v Panónskej kotline. Živili sa rabovaním okolitých území a viacerí panovníci ich využívali aj ako žoldnierov. Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrednú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje do Európy - Rakúska, Nemecka, Talianska. Zlom nastal v roku 955 po bitke pri rieke Lech. Veľká väčšina náčelníkov aj bojovníkov bola na mieste zabitá a preživší bojovníci sa vrátili na pôvodné táboriská v Panónii, kde sa natrvalo usadili.

Po tomto období vystúpili do popredia potomkovia legendárneho Arpáda, ktorí sa bitky nezúčastnili. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri nižšie). Arpádov pravnuk / Zoltánov vnuk kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Gejza a jeho brat Michal zanechali výbojný spôsob života a začali spolupracovať so slovanskými rodmi, prijali kresťanstvo a miestny spôsob života. Zapojili sa do delenia Veľkej Moravy. Za svoju moc vďačia podpore slovanských rodov a pričinili sa o potlačenie staromaďarských náčelníkov. Neskôr delenie Veľkej Moravy skončilo vytvorením  uhorského,  poľského  a českého kráľovstva ( tri prúty kráľa Svätopluka ). Gejzov syn syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.) a zakladateľom arpádovskej kráľovsekj dynastie. Mladším členom rodu boli prideľované kniežatstvá - Nitrianske a Biharské.

Gejza a jeho syn Štefan I. sa spojil s veľmožmi Huntom a Poznanom. Štefan I. sa oženil s dcérou bavorského kniežaťa Henricha Svárlivého, ktorý bol spojencom českého kniežaťa Boleslava II a poľského kniežaťa Meška I. Predovšetkým ich pomocou sa podarilo Štefanovi poraziť odpor Kopáňa  a staromaďarských náčelníkov.

Michal, Gejzov brat, bol pokrstený pravdepodobne spolu so svojim bratom ešte ako nezletilý. Jeho pohanské meno nie je známe. Michal sa oženil s príbuznou bulharského cára. Jeho syn Ladislav Lysý sa oženil s Premyslavou dcérou Vladimíra I. veľkého kniežaťa kyjevského. Ich syn Domoslav sa stal uhorským panovníkom. Ďalší Michalov syn  Vazul ( Vasil) mal synov Ondreja I. a Bela I. Ondrej sa oženil s Anastáziou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho a  Belo oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa Meška II. Nasledujúcich 20 panovníkov Uhorska bolo ich potomkami.

Vnútrodynastické spory

Nástupnícka politika určovala, že vládcom sa stáva najstarší žijúci potomok rodu (tzv. seniorát), čo viedlo k vnútrodynastickým sporom a občianskym vojnám v Uhorsku v prípade, že aktuálne vládnuci panovník túto politiku nerešpektoval a chcel presadiť iného kandidáta na trón, či v prípade, keď sa objavili iní pretendenti na uhorský trón. Tieto konflikty sa navonok prejavovali aj ako boje medzi centrálnou kráľovskou mocou a údelnými kniežatstvami - Nitrianskym, Biharským. Takýmito konfliktami boli:

Oslepenie Vazula, Obrázková kronika

• boj o trón po smrti Štefana I.. Štefan nezanechal mužského potomka a zároveň chcel zabrániť nástupníctvu svojho bratranca Vazula (toho dal v roku 1031 uväzniť a v roku 1037 oslepiť a jeho synov vyhnať. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal nakoniec trón Zoltánov pravnuk, vnuk Michala a syn Vazula (Vasila) Ondrej I. Všetci nasledujúci arpádovskí uhorskí panovníci sú potomkami Vazula (Vasila).

• konflikt medzi Ondrejom I. a jeho bratom Belom (neskorším kráľom Belom I.) potom, ako Ondrej nechal za kráľa korunovať svojho maloletého syna Šalamúna vyvrcholiaci bitkou na rieke Tisa.

• konflikt medzi kráľom Šalamúnom a jeho bratrancami Gejzom (neskorším kráľom Gejzom I. a Ladislavom (neskorším kráľom Ladislavom I. Svätým) vyvrcholiaci bitkou pri Mogyoróde.

Oslepenie kniežaťa Álmoša a jeho syna Bela II., Obrázková kronika

• konflikt medzi kráľom Kolomanom a jeho bratom nitrianskym kniežaťom Álmošom vyvrcholiaci oslepením Álmoša a jeho syna Bela (neskoršieho kráľa Bela II. Slepého)

• konflikt medzi neuznaným synom kráľa Kolomana Borisom Kolomanovičom a kráľmi Belom II. Slepým (vyvrcholiaci bitkou na rieke Slaná) a Gejzom II. (vyvrcholiaci bitkou na rieke Fischa)

• uhorsko – byzantské konflikty medzi Štefanom III. a byzantským cisárom Manuelom podporujúcim v nárokoch na uhorský trón Štefanových strýkov Ladislava II., Štefana IV. a Štefanovho brata Bela

• konflikt medzi kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom V. v rokoch 1264 – 1265 vyvrcholiaci bitkou pri Isaszégu.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Zoznam

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku

Pôvodný erb Arpádovcov doložený na pečati Imricha (1196 – 1204)

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

• Arpád, približne 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula) – poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
• Sabolč (po roku 900(?907) –?(?947), ne-Arpádovec), Fajs/Fali(tzi)/Fales (c.?(?947) – cca 955, Arpádovec, Arpádov vnuk)
  • podľa iných názorov: Tarhoš (po roku 900(?907) – po 922, Arpádovec), Zoltán (po 922 – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – cca 955, Arpádovec)
  • podľa iných názorov: Zoltán (po roku 900(?907) – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – c. 955, Arpádovec)
• Takšoň (Taksony), približne 955 – približne 971 (Arpádov vnuk)
• Gejza, približne 971 – 997 (Arpádov pravnuk)
• Štefan I., Svätý 997 – 1038 (prvý kráľ Uhorska od 26. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
• ne-Arpádovec Peter Orseolo
• Domoslav 1042 len v dnešnom západnom Slovensku
• ne-Arpádovec Samuel Aba
• Ondrej I., 1046 – 1060/1061
• Belo I., 1060/1061 – 1063
• Šalamún, 1063 – 1074 (a 1074 – 1081 ako protikráľ)
• Gejza I., 1074 – 1077
• Ladislav I., Svätý 1077 – 1095
• Koloman, 1095 – 1116
• Štefan II., 1116 – 1131
• Belo II., 1131 – 1141
• Gejza II., 1141 – 1162
• Štefan III., 1162 – 1172, z toho 1162 – 1163 fakticky len v Bratislave s okolím
• Ladislav II., 1162 – 1163
• Štefan IV., 1163
• Belo III., 1172 – 1196
• Imrich, 1196 – 1204
• Ladislav III., 1204 – 1205
• Ondrej II., 1205 – 1235
• Belo IV., 1235 – 1270
• Štefan V., 1270 – 1272 (a 1262 – 1270 len vo východnej časti Uhorska)
• Ladislav IV., 1272 – 1290
• Ondrej III., 1290 – 1301

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku

• Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
• Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
• Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
• Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
• ? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
• Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
• Vazul (c. 1029 – cca 1030)
• ? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
• Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
• ? (1042 – 1048)
• Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
• Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
• Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
• Lampert (1077 – 1095)
• Álmoš (1095 – 1108)

Ďalšia literatúra

• ŽEMLIČKA, Josef. arpádovská dynastie. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 97 – 98.

Pozri aj

• Uhorsko
• Nitrianske kniežatstvo

Externé odkazy

• Arpádovci (audio)