Franz Anton Maulbertsch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Franz Anton Maulbertsch
Franz Anton Maulbertsch
Martin Johann Schmidt, Portrét Franza Antona Maulbertscha, okolo 1764, olej na mosadzi, Viedenské múzeá, Viedeň

Narodenie 7. jún 1724
Langenargen, Rímskonemecká ríša, dnes Nemecko
Úmrtie 8. august 1796
Viedeň, Rímskonemecká ríša

Franz Anton Maulbertsch (* 7. jún 1724, Langenargen - † 8. august 1796, Viedeň) bol rakúsky maliar a freskár, vedúca osobnosť stredoeurópskeho maliarstva neskorého baroka.

Odchovanec „Trogerovej školy“[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu prvej polovice 18. storočia nové podnety priniesla expanzia rakúskeho neskorobarokového umenia, zasahujúca i na Slovensko, reprezentovaná umelcami združenými okolo centra umeleckého diania, ktorým bola viedenská Akadémia výtvarných umení. Jedným z jej najvýznamnejších reprezentantov bol Paul Troger, pôvodom z Tirolska, v rokoch 1754 - 1757 rektor Akadémie. Z „Trogerovej školy“ vyšiel aj najväčší génius rakúskeho neskorobarokového maliarstva Franz Anton Maulbertsch.

Mladosť a počiatky umeleckej tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Franz Anton Maulbertsch pochádzal z juhonemeckého Švábska z rodiny maliara. Práve osobnosť uznávaného Paula Trogera prilákala mladého Maulbertscha na viedenskú Akadémiu (prvý raz nastúpil v roku 1739 a opäť po obnovení výučby v rokoch 1750 - 1752). V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie; v tom istom roku bol menovaný cisárskym dvorným maliarom. V roku 1788 sa stal členom výtvarnej Akadémie v Berlíne.

Už v čase štúdia na viedenskej Akadémi upozornil na seba prvými realizáciami monumentálneho charakteru (piaristický Kostol Maria Treu vo Viedni, fresky kostola v Sümegu, kostol piaristov v Mikulove, freska v sále biskupskej rezidencie v Kroměříži). Za vrcholné obdobie jeho tvorby možno považovať roky 1755 - 1765. Po dôslednom presadzovaní princípov barokového umeleckého stvárňovania prišlo v jeho tvorbe na počiatku sedemdesiatych rokov k tvorbe diel ovplyvnených nastupujúcim klasicistickým umeleckým štýlom.

Maulbertsch zrelým umelcom[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Franz Maulbertsch obsiahol všetky maliarske techniky, bol aj vynikajúcim kresličom a grafikom. Za vrchol jeho tvorby je však jednoznačne považovaná sakrálna tvorba (fresky a oltárne obrazy). Vo svojom rozsiahlom a mnohostrannom diele zachovanom na území dnešného Rakúska (napr. v zámku Halbturn, v innsbruckom Hofburgu), Čiech a Moravy (Strahovský kláštor v Prahe, Zámok Jaroslavice), Maďarska (karmelitánsky kostol v Székesfehérvári, arcibiskupský palác v Kalocsi, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Győri) a Slovenska, bol spočiatku ovplyvnený tradíciou juhonemeckej barokovej maľby, neskôr (približne od roku 1745) pod vplvom svojho profesora Paula Trogera talianskym výtvarným umením; dôležitým inšpiračným zdrojom sa preňho stala holandská umelecká škola.

Prvé významné práce mimo svojej vlasti vytvoril na Morave. Po prácach spadajúcich do obdobia päťdesiatych rokov 18. storočia v Kroměříži a v Mikulove svoje „moravské“ diela tvoril aj v neskoršom období (sedemdesiate roky) - premonštrátsky kláštor v Louke, Kostol svätého Tomáša v Brne, kartuziánsky kláštor v Královom Poli, zámok v Jaroslaviciach a ďalšie.

Dielo na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Významnú časť jeho prác predstavujú diela vytvorené v druhej polovici 18. storočia na Slovensku. K Maulbertschovým obdivovateľom, mecénom a objednávateľom patrili o.i. i cisársky dvor, cirkevné rehole, preláti a popredné šľachtické rody na Slovensku. K jeho prvým prácam na našom území patrí obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois s Najsvätejšou Trojicou na hlavnom oltári niekdajšieho trinitárskeho Kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave.

Zázrak svätého Ladislava, 1780, freska, Kaplnka svätého Ladislava (Primaciálny palác), Bratislava

Pozoruhodným Maulbertschovým dielom je maliarska výzdoba kaplnky (už v rokokovom slohu) niekdajšieho erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763. V roku 1759 začal gróf Anton Erdődy so stavbou kaštieľa a priľahlého parku. Park bol unikátnym napodobením francúzskeho parku známeho zámku vo Versailles. Kaštieľ bol však v roku 1905 v dôsledku schátralosti zbúraný. Jediným jeho pozostatkom je kaplnka, ktorej výzdoba od F. A. Mulbertscha patrí k jedným z najkrajších a najimpozantnejších diel tohto umelca. Obrazy troch oltárov a klenbové fresky sú vyvrcholením umelcovej tvorby na Slovensku. K ideovo najdokonalejším patrí figurálna kompozícia Triumf katolíckej Cirkvi, personifikovanej majestátnou figúrou v pápežskom ornáte so zväzkom kľúčov v ruke nad tzv. panským oratóriom a ústredná kruhová kupola v lodi z výjavom Nanebovzatie Panny Márie doplnená v pendatívoch postavami štyroch cirkevných otcov. Na základe objednávky Maulbertsch dodal okrem freskovej výmaľby klenby i obraz hlavného oltára a obrazy dvoch bočných oltárov - svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského.

V neskoršom období ako jeho dielo získavalo na kvalite tak rástol aj počet ním realizovaných prác. V roku 1778 vytvoril pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského Kostola svätého Michala archanjela v Skalici.

V roku 1780 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a prímasa Jozefa Baťána, aby maľbami dotvoril novostavbu jeho bratislavského Primaciálneho paláca. Výsledkom Maulbertschovho umeleckého pôsobenia v Bratislave je nástropná kupolová freska Zázrak svätého Ladislava v palácovej kaplnke svätého Ladislava. Freska je vizuálne rozdelená na dve sféry - pozemskú a nebeskú. V centre fresky je postava uhorského kráľa sv. Ladislava ako udiera kopijou do skaly. Po stranách je vidno vojenský tábor. Udalosť z nebies sleduje Panna Mária (ako patrónka Uhorska) s Ježiškom na rukách. Popri freskovej výmaľbe kaplnky bol F. A. Maulbertsch autorom aj alegorickej monochrómnej fresky na tympanóne palácového priečelia (freska dnes nejestvuje, v roku 1959 ju nahradila dnešná mozaika od Ernesta Zmetáka).

Maulbertschov okruh[upraviť | upraviť zdroj]

Maulbertsch mnoho so svojich diel nevytvoril sám. Ako pomocníkov pribral viacero so svojich žiakov a spolupracovníkov, ku ktorým patrili napr. Johann Baptist Wenzel Bergl, Felix Ivo Leicher, Josef Winterhalder mladší, Andreas Brugger, Johann Angst a ďalší.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. balážová a kol., Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku, Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
  • Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5
  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
  • kol. autorov, Slovensko - Kultúra, Obzor Bratislava, 1979