Kliment Jefremovič Vorošilov
| Kliment Jefremovič Vorošilov | |
|---|---|
 maršal ZSSR a politický činiteľ |
|
|
|
|
| Narodenie | 4. február 1881 Verchneje, Rusko (dnes Ukrajina) |
| Úmrtie | 2. december 1969 (88 rokov) Moskva, ZSSR (dnes Rusko) |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Kliment Jefremovič Vorošilov (po rusky: Климент Ефремович Ворошилов) (* 4. február 1881, Verchneje, Rusko – † 2. december 1969, Moskva) bol maršal Sovietskeho zväzu a politický činiteľ.
Obsah |
Život [upraviť]
Mladosť a raná kariéra [upraviť]
Narodil sa 4. február 1881 v dedinke Verchneje v Jekatеrinoslavskej gubernii (teraz Luganská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.
Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľko krát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne.
Občianska vojna a vzostup [upraviť]
Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinským bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície ČEKA. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925-1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.
Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938. Jeho podpis sa tiež nachádza na rozkazoch prikazujúcich popravy poľských dôstojníkov v Katyni.
Druhá svetová vojna [upraviť]
Počas vojny s Fínskom v 1939-1940 sa po prvý krát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovovho nekompetentné vedenie armády, za čo bol z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom v týchto funkciách totálne zlyhal. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu pri výstavbe nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.
Povojnové obodobie [upraviť]
Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.
Rodinný život [upraviť]
Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, mali tiež nevlastného syna Petra (1914—1969).
Dielo [upraviť]
Obrana ZSSR (1937) – viac než 700 strán úvah a pojednaní o Červenej armáde. Okrem niekoľkých málo častí knihy, ktoré namiesto neho napísali iní autori, ide z vojenského hľadiska o nie príliš hodnotné dielo.
Vyznamenania [upraviť]
- Hrdina Sovietskeho zväzu 2x
- Hrdina socialistickej práce
- Hrdina Mongolskej ľudovej republiky
- Rad Lenina 8x
- Rad Červenej zástavy 6x
- Rad Suvorova 1.stupňa
- Etiópsky rad
- Veľkokríž fínskeho Radu bielej ruže
- Kambodžský Rad
- mongolský Rad Červenej zástavy
- mongolský Rad Suchbátara
- tadžický Rad Červenej zástavy práce
- tuvinský Rad republiky
- uzbecký Rad Červenej zástavy práce.
Referencie a bibliografia [upraviť]
Jiří Fidler: Za víru, vládce a vlast, Jota s.r.o.,2005 ISBN 80-7217-354-5
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kliment Jefremovič Vorošilov
