Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Loretánskej Panny Márie
rehoľný kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Bratislava - Stred
 - farnosť sv. Martina
Adresa Uršulínska 1, Bratislava
 - súradnice 48°08′42″S 17°06′34″V / 48,144981111111°S 17,109378055556°V / 48.144981111111; 17.109378055556
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýly renesancia, barok
Výstavba 1659 – 1663
Vlastník Rímska únia Rádu sv. Uršule
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-224/2
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Kostol Loretánskej Panny Márie
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol Loretánskej Panny Márie, ľudovo Uršulínsky kostol je renesančná sakrálna stavba rehole uršulínok v historickej zóne Bratislavy, v okrese Bratislava I. Je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[1]

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1535 v talianskej Brescii vznikla na popud Angely Merici rehoľa sestier uršulínok. Ako hlavné poslanie si zvolili výchovu mladých dievčat a žien. Čoskoro sa rád rozšíril do viacerých oblastí Európy. V druhej polovici 17. storočia sa rehoľné sestry usadili v Prešporku (v prvom meste vo vtedajšom Uhorsku) a hneď nato začali vyvíjať svoju činnosť. V roku 1676 im bolo na základe listiny ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho povolené rozšírenie činnosti v celej krajine.

Dnešný kostol rehole uršulínok si v rokoch 1659 – 1663 pôvodne postavili bratislavskí protestanti. Jednoloďová stavba v renesančnom slohu vyrástla na samom okraji vtedajšieho mesta, tesne pri jeho severných hradbách (okrem neho už v Bratislave mali evanjelici kostol stojaci oproti mestskej radnici) .

Prešporskí protestanti však kostol užívali iba krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania im bol odňatý a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná stavba až na malé výnimky je vzhľadovo totožná so stavbou protestantov. Hlavná fasáda je orientovaná do ulice. Zakončená je drevenou hranolovou vežičkou so zvonicou, pôvodne pokrytou šindľovou strechou. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom.

Kostol je zariadený jednoducho. Dominuje mu neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z poslednej štvrtiny 18. storočia so stĺpovou architektúrou. V strede retabula je nika so sochou čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 neskorší arcibiskup Leopold Kolonič. Oltár je doplnený sochami patrónov rehole - svätej Barbory, svätej Uršule, svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Agnesy.

Bočné oltáre svätej Anny a svätého Augustína majú stĺpovú drevenú architektúru so štítovým nadstavcom; drevo je polychrómované a pozlátené. Architektúry oltárov vznikli v poslednej štvrtine 18. storočia. V retabule oltára svätej Anny je ústredný obraz svätice s malou Máriou; v nadstavci je menší obraz svätej Barbory. Po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Jána Krstiteľa. V retabule oltára svätého Augustína je ústredný obraz svätca so svätou Monikou. V nadstavci je obraz svätej Agnesy, po stranách sú umiestnené sochy svätého Zachariáša a svätého Jána Evanjelistu. Autorom obrazov je Martin Speer, pravdepodobne v roku 1739, sochy sú dielom Petra Brandenthala.

Kazateľnicu z druhej štvrtiny 18. storočia tvorí zavesené baňaté rečnisko so sochami Mojžiša a starozákonného veľkňaza Árona a baldachýn so sochou svätého Michala archanjela.

Pri príležitosti 10. výročia navštívenia Bratislavy Jánom Pavlom II. bol v roku 2006 odkrytý a posvätený bronzový reliéf dnes už zosnulého pápeža. Reliéf pochádza z dielne slovenského sochára Jána Borka.

Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora rehole.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-17]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
  • A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]