Krkavec čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krkavec čierny
Krkavec čierny
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Spevavce Passeriformes
Čeľaď (familia) Krkavcovité Corvidae
Rod (genus) Krkavec Corvus
Druh (species) Krkavec čierny
C. corax
Vedecký názov
Corvus corax
Linnaeus, 1758
rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krkavec čierny (lat. Corvus corax) je zriedkavý druh z čeľade krkavcovité. Je to najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov. Je rozšírený po celej severnej pologuli a uznávaný vo viacerých kultúrach.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krkavec čierny dorastá do veľkosti 58 – 69 centimetrov a hmotnosti od 0,9 do 1,5 kg.[1] Je to veľký čierny vták s mohutným vysokým zobákom, na rozdiel od podstatne menšieho havrana čierneho má operený koreň zobáku. Jeho šat je čierny s kovovým leskom, na hrdle mu charakteristicky odstáva perie. Jeho krídla sú dlhé a aj na konci široké, prstovito zakončené ako u niektorých dravcov. V rozpätí krídel dosahuje okolo 1 metra. Krkavec má klinovitý chvost, ktorý ho v lete odlišuje od havrana čierneho a vrany čiernej. Let krkavca je pokojný s voľnými rázmi krídel, niekedy kĺže zvoľna vzduchom. Vie dobre plachtiť. Za potravou sa ochotne znáša aj na zem, ale zostáva ostražitý. Krkavec čierny je známy svojou opatrnosťou, nedôverčivosťou a inteligenciou.[2]

Charakteristické je jeho hrdelné volanie „krok“. Dokáže napodobňovať rôzne zvuky, aj ľudský hlas.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krkavec čierny je holarktický druh, obýva celú severnú pologuľu. Je veľmi prispôsobivý. Jeho domovom je takmer celá Európa, Ázia a Severná Afrika. Obýva lesnaté oblasti hornatiny a vrchovín, nevyhýba sa ani lesnatým oblastiam nížin, tundrám a púštiam. Obýva aj oceánske pobrežia. Žije napr. v horúcich oblastiach Death Valley ale ja v chladných horských oblastiach Tibetskej náhornej plošiny.[3]

V stredoveku bol na území Čiech a Moravy hojne hniezdiacim vtákom. Kvôli prenasledovanie a zmenám v hospodárení krkavcov značne ubudlo. Z Čiech a Moravy na dlho vymizol. Až v roku 1968 znovu zahniezdili v hukvaldské zvernici v okienku zrúcaniny hradu, zrejme v tom istom roku hniezdil aj Jeseníkoch.[4] Postupom času sa rozšíril späť do Čiech. Jeho rozšírenie je niekedy dávané do súvislosti s trvalým výskytom veľkých šeliem, na ktorých zvyškoch koristi sa krkavce živia.[5]

Jeho stav na území Slovensku začiatkom 2. svetovej vojny bol nízky. V období rokov 1945 – 1970 sa rozšíril smerom v východu. Na Slovensku je to relatívne stály druh, sťahuje sa tu aj zo severnejších území.[2] Na území Slovenska hniezdi 2 až 4 tisíc párov (zimuje 4 až 8 tisíc). V Európe žije 450 až 970 tisíc párov s malým populačným nárastov.[6]

Sťahovanie a hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Corvus corax

Je väčšinou stálym druhom (sťahuje sa z vyšších zemepisných výšok). Mimo hniezdneho obdobia sa potuluje v okolí hniezda. Žije osamotene v trvalých pároch po mnoho rokov. Na hniezdiská sa vracia okolo februára až marca, kedy začína so stavbou alebo opravou starého hniezda, ktoré si stavia na vysokých stromoch a na nedostupných skalách. Vytvárajú páry s trvalým zväzkom.[2] Svoje hniezdo používa po niekoľko rokov, takže za niekoľko rokov môže byť nápadné svojimi rozmermi. Stavbu a úpravy vykonáva samica, zatiaľ čo samec prináša stavebný materiál – vetvičky, trávu, mach.[7] Do hniezda znáša 5 až 6 modrozelených čierno-hnedo, sivo-hnedo a sivo škvrnitých vajec, ktoré zahrieva samica. Samica sedí väčšinou sama, doba sedenia je 20 až 21 dní. Kŕmia obaja rodičia.[5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Na potravu nie nijako špecializovaný, dokáže sa do značnej miery prispôsobiť ponuke okolitého prostredia. Ako všežravec sa živí lovom drobných stavovcov (hlavne hlodavcov, zajacov a vtákov), vajíčkami vtákov, rôznymi semenami, ako aj zdochlinami alebo odpadkami na skládkach. Niekedy kradne potravu ostatným predátorom.[1]

Hlavným druhom potravy krkavca ako predátora sú malé hlodavce (predovšetkým hraboše, v tundre aj lumíky).[8] Na sopečných ostrovoch Stredozemného mora sú významnou zložkou potravy potkany.[9] Ako zdochlinožravec bol krkavec pozorovaný v Arktíde, najčastejšie na mŕtvolách sobov a zajacov.[8] Ak nedokáže potravu zožrať naraz, môže si ju zahrabať na neskôr.[3]

Výskum potravy krkavcov na Slovensku ukázal, že sa horské populácie živia predovšetkým hrabošmi poľnými, zatiaľ čo u nížinných populáciách je zloženie potravy oveľa pestrejšie. Krkavce lovili až do vzdialenosti 10 km od hniezda.[10] Na Kanárskych ostrovoch sa živia na jar stavovcami, v lete rôznymi bezstavovcami a na jeseň a v zime prevažne rastlinnou potravou.[9] Krkavce sú často v dobe hniezdenia rozptýlené po svojom areáli, zatiaľ čo v mimo hniezdneho obdobia sa sústredia pri iných zdrojoch, často ľudského pôvodu.[11]

Má málo predátorov. Medzi predátorov jeho vajec patria sovy, kuny a ostatné krkavce. Mláďatá lovia orol skalný a výr bielobradý.

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Havran má svoje miesto vo viacerých legendách a kultúre. Podľa Anglosasov sa kráľ Artuš po smrti premenil na havrana. Vikingovia ho považujú za posvätného.[3] Objavil sa aj vo viacerých literárnych diela. Edgar Allan Poe napísal známu báseň havran, ktorá opisuje mysterióznu polnočnú návštevu havrana u psychicky zmučeného muža, ktorý stratil svoju lásku. Nachádza sa aj v znaku ostrova Man.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšími príbuznými sú africké druhy ako krkavec púštny (C. ruficollis) a vrana štítnatá (C. albus) a krkavec pustatinný (C. cryptoleucus) zo Severnej Ameriky.[12] Niektoré zdroje uvádzajú 11 poddruhov,[13] iné iba 8:[14]

  • C. c. corax (nominálny poddruh) je rozšírený od Európy východne k Bajkalskému jazeru, južne ku Kaukazu s severne k Iránu. Má krátky klenutý zobák. Populácia v juhovýchodnej Európe (aj Baleáry, Korzika a Sardínia) má viac klenutý zobák a kratšie krídla ako „typický“ nominálny poddruh, niektoré autority ho uznávajú ako samostatný poddruh C. c. hispanus.[13]
  • C. c. varius obýva Island a Faerské ostrovy. Je menej lesklý ako C. c. principalis alebo nominálny corax, má strednú veľkosť, a podklad jeho peria na krku je belavý (nie je to viditeľné z diaľky). Dnes už vyhynutý polymorfný druh (Corvus corax varius morpha leucophaeus) z Faerských ostrovov bol farebne odlišný.
Severoamerický poddruh (C. c. principalis) v lete pri Muir Beach v severnej časti Kalifornie.
  • krkavec subtropický (C. c. subcorax) je rozšírený od Grécka východne k severozápadnej India, Strednej Ázii a západnej Číne s výnimkou Himalájí. Je väčší ako nominálny poddruh a má kratšie perie na krku. Jeho operenie je celé čierne, ale na krku a hrudi má hnedasté sfarbenie, podobne ako krkavec púštny. Podklad peria na krku, aj keď trochu premenlivo sfarbené, je často belavé. (Namiesto názvu C. c. laurencei je niekedy používaný C. c. subcorax.[13] Poddruh vychádza z populácie zo Sindhu (Pakistan), ktorú opísal Hume v 1873[15] a je niekedy preferovaný, pretože vzorový jedinec subcorax zozbieraný Severtzovom je pravdepodobne krkavec púštny[16])
  • krkavec berberský (C. c. tingitanus) žije v Severnej Afrike a Kanárskych ostrovoch. Je to najmenší poddruh s najkratším perím na krku a so zreteľným olejovým leskom. Jeho zobák je krátky ale zreteľne silný s veľkou klenbou. Kanárske krkavce sú hnedšie ako tie zo Severnej Afriky. Niekedy je považovaný za samostatný poddruh ako krkavec kanársky (C. c. canariensis).[13]
  • krkavec tibetský (C. c. tibetanus) obýva Himaláje. Je to najväčší a najlesklejší poddruh. Jeho zobák je veľký ale nie taký impozantný ako má C. c. principalis. Podklad peria na krku je sivý.
  • C. c. kamtschaticus sa vyskytuje v severovýchodnej Ázii a pri Bajkalskom jazere sa vyskytuje spolu s nominálnym poddruhom. Má priemernú veľkosť medzi C. c. principalis a C. c. corax. Od nominálneho poddruhu má výrazný, väčší a hrubší zobák.
  • krkavec severský (C. c. principalis) sa vyskytuje v Severnej Amerike a Grónsku. Má väčšie telo, najväčší zobák, operenie má výrazne lesklé a perie na krku dobre vyvinuté.
  • krkavec americký (C. c. sinuatus) sa vyskytuje na juhu USA. Je menší, s kratším a užším zobákom ako C. c. principalis. Populácie na juhozápade USA a na severozápade Mexika (vrátane ostrovov Revillagigedo) sú vzrastom menšie ako tie v Severnej Amerike. Niekedy sa medzi ne umiestňuje aj C. c. sinuatus, ale niektoré zdroje ho uvádzajú ako samostatný poddruh krkavec kalifornský (C. c. clarionensis).[13].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Krkavec velký na českej Wikipédii a Common Raven na anglickej Wikipédii.