Trnavská arcidiecéza
| Trnavská arcidiecéza | |
 
 |
|
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát | Slovensko |
| Cirkevná provincia | Západná provincia |
| Metropolitné biskupstvo | Bratislavská arcidiecéza |
| Diecézny biskup | Sedisvakancia |
| Apoštolský administrátor | Ján Orosch |
| Emeritný biskup | Róbert Bezák Ján Sokol |
| Emeritný pomocný biskup | Dominik Tóth Štefan Vrablec |
| Generálny vikár | Ján Pavčír |
| Biskupský vikár | Róbert Kiss pre maďarsky hovoriacich veriacich Ladislav Tóth (kňaz) pre katechizáciu a školstvo |
| Dekanáty | 11 (2013-01-07 [1]) |
| Farnosti | 142 (2013-01-07 [2]) |
| Obrad | rímsky |
| Liturgický jazyk | slov. , maď. |
| Katedrála | Katedrála sv. Jána Krstiteľa |
| Webstránka | http://www.abu.sk/ |
| Cirkevná provincia | |
 |
|
Trnavská arcidiecéza alebo Arcibiskupstvo Trnava, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza[1] lat. Archidioecesis Tyrnaviensis je rímskokatolícka diecéza na Slovensku so sídlom v Trnave. Od 2. júla 2012 je arcidiecéza v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa Róberta Bezáka bol za apoštolského administrátora "sede vacante" menovaný Ján Orosch.[2]
Obsah |
História [upraviť]
Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku. Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.
Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.[3]
Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.
14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu a jej územie bol výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza. Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.[4]
18. apríla 2009 Benedikt XVI. akceptoval rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.[3]
Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a dočasne poveril vedením Jána Oroscha ako apoštolského administrátora.[2]
Biskupi [upraviť]
Arcibiskup [upraviť]
Arcidiecéza je od 2. júla 2012 v stave Sede Vacante. Za apoštolského administrátora bol menovaný dovtedajší pomocný biskup Ján Orosch.
Doterajší arcibiskupi a administrátori arcidiecézy [upraviť]
| Meno | Vymenovanie | Ukončenie funkcie | Životopis |
|---|---|---|---|
| Július Gábriš | 1977 | 1988 | Spravoval diecézu vo funkcii apoštolského administrátora. |
| Ján Sokol | 1988 | 2009 | Od roku 1988 ako administrátor, od 1989 ako arcibiskup-metropolita. Rezignácia z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života v roku 2008, prijatá v roku 2009. |
| Róbert Bezák | 2009 | 2012 | Odvolaný z funkcie bez udania dôvodov. |
| Ján Orosch | 2012 | apoštolský administrátor |
Pomocný biskup [upraviť]
V súčasnosti diecéza nemá pomocného biskupa.
Prehľad doterajších pomocných biskupov [upraviť]
| Meno | Vymenovanie | Ukončenie funkcie | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Dominik Tóth | 17. marec 1990 | 2004 | uvoľnený z funkcie z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života |
| Vladimír Filo | 17. marec 1990 | 23. november 2002 | menovaný za biskupa-koadjútora Rožňavskej diecézy. |
| Dominik Hrušovský | 17. december 1992 | 15. apríl 1996 | pomocný biskup s osobitným pastoračným poverením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu menovaný za pápežského nuncia v Bielorusku |
| Štefan Vrablec | 1998 | 2004 | uvoľnený z funkcie z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života |
| Stanislav Zvolenský | 2004 | 2008 | vymenovaný za bratislavského arcibiskupa |
| Ján Orosch | 2004 | 2012 | vymenovaný za apoštolského administrátora arcidiecézy |
Štatistika [upraviť]
| Rok | Obyvatelia | Katolíci | Percent katolíkov | Farnosti | Diecézni kňazi | Rehoľní kňazi | Kňazi spolu | Rehoľníci | Rehoľníčky |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1980 | 1 763 209 | 1 406 810 | 79.8% | 449 | 430 | 100 | 530 | 128 | 710 |
| 1990 | 1 987 400 | 1 300 911 | 65.5% | 435 | 379 | 50 | 429 | 60 | 547 |
| 2000 | 1 914 487 | 1 187 235 | 62.0% | 445 | 424 | 237 | 661 | 397 | 1 063 |
| 2003 | 1 905 148 | 1 350 326 | 70.9% | 447 | 443 | 264 | 707 | 464 | 1 123 |
Dekanáty [upraviť]
Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:
- Dunajská Streda,
- Galanta,
- Hlohovec,
- Hurbanovo,
- Komárno,
- Nové Mesto nad Váhom,
- Piešťany,
- Sereď,
- Smolenice,
- Šaľa,
- Trnava
Referencie [upraviť]
- ↑ Ministerstvo kultúry SR. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike [online]. [Cit. 2012-12-25]. Dostupné online.
- ↑ a b TK KBS. Svätý Otec rozhodol o zmenách v Trnavskej arcidiecéze [online]. 02. 07. 2012 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
- ↑ a b TK KBS. Benedikt XVI. vymenoval nového Trnavského arcibiskupa [online]. 18. 04. 2009 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
- ↑ TK KBS. Benedikt XVI. zreorganizoval Rímskokatolícke diecézy na Slovensku [online]. 14. 02. 2008 12:16, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
Externé odkazy [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||||||||||||||
