Vegetariánstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
rôznorodosť vegetariánskych ingrediencií

Vegetariánstvo (z lat. vegetus a vegetare čo po slovensky znamená oživiť)[1] je životný štýl zameraný na starostlivosť o zdravie, výživou, abstinenciou, nefajčením, pohybom, telesnou hygienou i psychohygienou. Vegetariánstvo vo svojej podstate kombinuje nielen životosprávu ale aj úctu k zvieratám a ich právam.

Vegetariáni prijímajú bezmäsitú stravu a nekonzumujú všetky produkty z mŕtvych zvierat ako vnútornosti, kaviár a želatína. Zo živočíšnych produktov obyčajne iba mlieko, syry (nie syry s obsahom syridiel vyrobených zo žalúdka), jogurty a vajcia. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie [2] a produktov testovaných na zvieratách.

Svetový deň vegetariánov je 1. októbra.[3]

Terminológia a druhy vegetariánstva[upraviť | upraviť zdroj]

Základne druhy vegetariánstva:[4]

Strava v hlavných vegetariánskych diétach
Diéta Mäso, (vrátane Rýb a Hydiny) Vajcia Mliečne výrobky Med
Lakto-ovo vegetariánstvo
Nie
Áno Áno Áno
Lakto vegetariánstvo
Nie
Nie Áno Áno
Ovo vegetariánstvo
Nie
Áno Nie Áno
Vegánstvo
Nie
Nie Nie Nie[6]

Menej časté praktiky vegetariánstva:

  • Frutariánstvo je spôsob stravovania, keď ovocie, orechy, semená, a iné plody môžu byť zbierané iba pri nezranení rastliny. Niektorí frutariáni jedia iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny. Frutariáni bežne jedia strukoviny, paradajky, uhorky, dyne, ale odmietajú zemiaky alebo špenát.
  • Vitariánstvo akceptuje iba jedlo, väčšinou vegánske, ktoré nie je varené pri vysokej teplote. Vitariáni argumentujú tým, že varenie ničí enzýmy a výživnú časť rastliny.
  • Surové vegánstvo používa iba čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a semená.
  • Makrobiotika je strava, ktorá sa skladá hlavne z celých zŕn a fazule, a je bežne spirituálne založená podobne ako frutariánstvo.
  • Prírodná hygiena väčšinou schvaľuje rovnaké stravovanie ako surové vegánstvo.

Druhy diét, ktoré sú iba čiastočne bezmäsité:

  • Pesco-pollo vegetariánstvo (tzv. polovegetariánstvo) – Niektorí ľudia si vybrali určitý druh mäsa z podobných dôvodov, ako majú vegetariáni: zdravie, etické dôvody atď. Napríklad nejedia červené mäso (mäso cicavcovhovädzie mäso, bravčové mäso, jahňacie mäso atď.), ale stále konzumujú hydinu, ryby a plody mora. Niekedy tiež býva používane ako medziobdobie pre jednotlivcov prechádzajúcich na plné vegetariánstvo.
  • Pesco vegetariánstvo (aj Lakto-ovo-pesco vegetariánstvo alebo Pescetariánstvo) – Toto stravovanie používajú ľudia, ktorí jedia mlieko, vajcia, ryby a v niektorých prípadoch aj plody mora, ale žiadny ďalší druh mäsa. Tento spôsob stravovania je obzvlášť populárny v Japonsku, kde je známy ako diéta Okinawa.
  • Flexitariánstvo – Flexitariáni sú väčšinou vegetariáni, ale príležitostne jedia mäso. Často nejedia mäso zvierat, ktoré sú chované vo veľkovýrobe, ale nie sú proti konzumovaniu mäsa zvierat ulovených v divočine alebo chovaných v ekofarmách.
  • Freeganstvo – Freegani praktikujú životný štýl odmietajúci vykorisťovanie zvierat, Zeme a zaoberajú sa ľudskými bytosťami pri produkcii spotrebného tovaru. Inklinujú k vegánstvu. Tí, ktorí jedia mäso, podporujú argumenty pre vegetariánstvo. Pretože freeganstvo je o minimalizovaní spotreby zdrojov, niektorí freegani preferujú používanie vyradeného tovaru skôr, ako jeho vyhodenie na smetisko.[7]

Dôvody[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetáriánstvom sa ľudia riadia z rozličných dôvodov:[8]

Náboženské a duchovné[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vegetariánstvo a náboženstvo

Niektorí ľudia si vegetariánstvo zvolili kvôli svojmu vierovyznaniu alebo duchovnému presvedčeniu. Najčastejšie ide o: Hinduizmus, Budhizmus, Džinizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa (kresťanská protestantská cirkev, ktorá ako deň odpočinku uznáva a svätí siedmy deň - sobotu), Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Rastafari a Medzinárodná spoločnosť pre Krišnovo vedomie. Aj najpočetnejšie náboženstvá ako sú kresťanstvo, judaizmus a islam majú vo svojej viere, alebo pravidlách zmienku o čiastočne bezmäsitej strave.

Zdravotné[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa ľudí sa rozhodlo nekonzumovať mäso pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Možné zlepšenia sa týkajú výživy a ochrany. Bolo zistené znížené riziko ochorenia rakovinou [9]. Obmedzená alebo úplná absencia mäsitej stravy znižuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcového infarktu, mŕtvice, vysokého cholesterolu, II.typ diabetes mellitus a rakoviny konečníka, hrubého čreva, pľúc a prostaty [10][11].

Ďalším dôvodom býva aj zníženie rizika infekcií spôsobovaných baktériou Escherichia coli[12]. Táto baktéria sa nachádza v črevnej mikroflóre teplokrvných živočíchov, jej výskyt vo vode alebo potravinách indikuje znečistenie fekáliami. Tie sa dostávajú do potravín nielen pri spracúvaní mäsa v mäsopriemysle ale chovom živočíchov sa prenášajú aj na ostatné potraviny (zelenina)[13].

Dôvodom môže byť aj presvedčenie, že človek nie je mäsožravec a mäso konzumuje iba z núdze.

Etické[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Práva zvierat

S etickými dôvodmi úzko súvisia aj tie filozofické. Ide hlavne o prejav sympatií a spolupatričnosti so zvieratami s ohľadom na ich práva. Preto sú vegetariáni presvedčení že nemajú žiadne právo zabíjať a konzumovať zvieratá.

Environmentálne[upraviť | upraviť zdroj]

Konzumovanie živočíšnych produktov a chov zvierat má za následky obrovské znečistenie a s ním spojené ekologické problémy. S nárastom populácie priamo súvisí aj zvyšovanie zdrojov potravy. Veľký dopyt po zvieracích produktoch má za príčinu zvyšovanie ich chovu. Pre zvieratá sa vytvárajú plochy, väčšinou na úkor lesa, ktoré sa znečisťujú a podliehajú erózii. Taktiež sa veľká časť pestovaných potravín (napr. obilie) používa na vykrmovanie zvierat na úkor ľudí.

História vegetariánstva[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: História vegetariánstva

Vegetariánska výživa[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vegetariánska výživa

Referencie a poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.vrg.org/journal/95jul.htm
  2. http://www.ivu.org/faq/clothing.html
  3. World Vegetarian Day October 1st 2007
  4. Frequently Asked Questions - Definitions (IVU)
  5. http://www.animalrightshistory.org/timeline-antiquity/pythagoras.htm
  6. Vegan Action FAQ: Is Honey Vegan?
  7. freegan.info What is a Freegan? (3. 2. 2008)
  8. Why You Should Consider Adopting a Vegetarian Diet
  9. Vegetariánstvo znižuje riziko ochorenia rakovinou ozivote.cz
  10. http://www.goveg.com/healthConcerns.asp
  11. Vegetariánstvo iba znižuje riziko predchádzajúcich ochorení, nefunguje ako úplná prevencia.
  12. http://web.archive.org/web/20061027043124/http://blogs.usatoday.com/oped/2006/09/veggie_diet_red.html
  13. http://www.nytimes.com/2006/10/15/magazine/15wwln_lede.html

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]