Čierna Voda (okres Galanta)
| Čierna Voda | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Nadmorská výška | 117 m n. m. |
| Súradnice | 48°07′43″S 17°39′15″V / 48,128611°S 17,654167°V |
| Rozloha | 12,14 km² (1 214 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 408 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 115,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1217 |
| Starosta | Zuzana Csadyová[3] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 925 06 |
| ŠÚJ | 503690 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Čierna Voda (Galanta District) | |
| Webová stránka: ciernavoda-nyek.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Čiernovodčan[4]
| |
Obec Čierna Voda (historicky slov. Čierne Nekyje, maď. Feketenyék, nem. Schwarzwasser, Schwarz Wasser) leží na okraji Žitného ostrova na Slovensku v okrese Galanta. Pre obec je charakteristická rieka Čierna Voda, ktorá preteká popri obci a vytvára peknú prírodnú atmosféru. Rozloha verejnej zelene je približne 2 ha a z toho parky 1 ha.
V obci je rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z roku 1924.
História
Obec je doložená v Zoborskej listine r. 1113 ako Nek. Ďalšia písomná zmienka pochádzajúca z roku 1165 spomína obec v podobe Nech, Niech, Neku. V chotári obce bola kedysi osada Peteháza, v listine doložená r.1323. Čierna Voda začiatkom 14. storočia patrila k panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou dedinou šintavského panstva a po roku 1817 Ceklínskeho panstva. V prvej polovici 19. storočia tu bol rozsiahly chov oviec. Obyvatelia sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom a rozvozom soli zo soľného skladu v Trsticiach. Najstaršia pečať obce s kruhopisom PAGUS NEIK 1688 sa vyskytuje na písomnostiach obce z 18. a 19. storočia. Symboly umiestnené v pečatnom obraze poukazujú na geografickú polohu obce, ktorá sa nachádzala na území medzi dvoma riekami Dudváhom a Malým Dunajom. Pečatný obraz zároveň poukazuje aj na spôsob živobytia obyvateľov, ktorým pravdepodobne bolo prievozníctvo, ale tradíciu tu malo aj chytanie rakov.
Čierna Voda prešla cez posledné desaťročia mnohými zmenami. Bola tu postavená budova materskej školy, vybudovaný obecný vodovod a plynovod, rekonštruovaný kultúrny dom a kostol.
Kostol
Rímskokatolícky kostol Panny Márie bol postavený začiatkom 20.storočia. Stavba čerpá z domácej klasicistickej tradície. Kostol bol zrekonštruovaný v rokoch 2001-2002. Obnova bola realizovaná pomocou brigádnickych prác obyvateľmi obce. Finančné prostriedky na rekonštrukciu boli väčšinou z rozpočtových nákladov obce, no prispeli aj sponzori a veriaci z miestneho cirkevného spolku.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Čiernovodčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |