Šenkvice
Šenkvice | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Pezinok |
Región | Malokarpatský |
Vodný tok | Stoličný potok |
Nadmorská výška | 165 m n. m. |
Súradnice | 48°17′00″S 17°20′00″V / 48,283333°S 17,333333°V |
Rozloha | 24,81 km² (2 481 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 5 352 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 215,72 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1256 |
Starosta | Peter Fitz[3] (SMER-SD, SNS, #SIEŤ) |
PSČ | 900 81 |
ŠÚJ | 508250 |
EČV (do r. 2022) | PK |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice |
E-mailová adresa | webmaster@senkvice.org |
Telefón | 033/6496311 |
Fax | 033/6496310 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Šenkvice, Pezinok District | |
Webová stránka: senkvice.org | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šenkvice sú obec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.
Poloha
Obec leží v Trnavskej pahorkatine, podcelku v západnej časti Podunajskej nížiny, 26 km severovýchodne od Bratislavy a 6 km východne od mesta Pezinok. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Stoličného potoka a južne od obce sa nachádza Šenkvický háj. Obcou prechádza železničná trať Bratislava – Žilina.
História
Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.
Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).
Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.
19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.
Pamätihodnosti
V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.
Šport
V obci sa od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šenkvice