Šenkvice

Šenkvice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský
Vodný tok	Stoličný potok
Nadmorská výška	165 m n. m.
Súradnice	48°17′00″S 17°20′00″V
Rozloha	24,81 km² (2 481 ha)
Obyvateľstvo	5 352 (31. 12. 2023)
Hustota	215,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1256
Starosta	Peter Fitz (SMER-SD, SNS, #SIEŤ)
PSČ	900 81
ŠÚJ	508250
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice
E-mailová adresa	webmaster@senkvice.org
Telefón	033/6496311
Fax	033/6496310
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šenkvice, Pezinok District
Webová stránka: senkvice.org
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Šenkvice sú obec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.

Poloha

Obec leží v Trnavskej pahorkatine, podcelku v západnej časti Podunajskej nížiny, 26 km severovýchodne od Bratislavy a 6 km východne od mesta Pezinok. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Stoličného potoka a južne od obce sa nachádza Šenkvický háj. Obcou prechádza železničná trať Bratislava – Žilina.

Pohľad na Šenkvice zo severného okraja obce.

História

Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.

Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).

Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.

19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.

Pamätihodnosti

V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Šport

V obci sa od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šenkvice