Alcapa: Rozdiel medzi revíziami
d +kat. |
d preklep |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Zo severu je blok od [[Český masív|Českého masívu]] a [[východoeurópska platforma|východoeurópskej platformy]] oddelený [[peripieninský lineament|peripieninským lineamentom]] (v oblasti Západných Karpát) a [[dunajské zlomové pásmo|dunajským zlomovým pásmom]] (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku [[Tisia-Dacia]] prípadne od pohoria [[Bükk]] oddeľuje pokračovanie [[periadriatická línia|periadriatickej línie]], [[darnósky zlom|darnósky]] a [[nekésensky zlom]]<ref name="Schmid et al. 2008">Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: [http://pages.unibas.ch/earth/tecto/research/Schmid_et_al_submitted.pdf ''The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units.''] Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183</ref>. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území [[Slovensko|Slovenska]] nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok<ref name="Šefara et al. 1998">Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: ''Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area.'' Geologica Carpathica, 49, s. 247-260</ref>. |
Zo severu je blok od [[Český masív|Českého masívu]] a [[východoeurópska platforma|východoeurópskej platformy]] oddelený [[peripieninský lineament|peripieninským lineamentom]] (v oblasti Západných Karpát) a [[dunajské zlomové pásmo|dunajským zlomovým pásmom]] (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku [[Tisia-Dacia]] prípadne od pohoria [[Bükk]] oddeľuje pokračovanie [[periadriatická línia|periadriatickej línie]], [[darnósky zlom|darnósky]] a [[nekésensky zlom]]<ref name="Schmid et al. 2008">Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: [http://pages.unibas.ch/earth/tecto/research/Schmid_et_al_submitted.pdf ''The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units.''] Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183</ref>. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území [[Slovensko|Slovenska]] nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok<ref name="Šefara et al. 1998">Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: ''Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area.'' Geologica Carpathica, 49, s. 247-260</ref>. |
||
Označenie |
Označenie Alcapa bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=[[Alpy]], CA=[[Karpaty]], PA=[[Panónska panva|Panónia]]), ktoré ju budujú. |
||
Alcapa vznikla pri [[alpínska orogenéza|alpínskej orogenéze]] subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V [[terciér]]i sa v dôsledku tlaku [[Apulská platňa|Apulskej platne]] oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných [[tektonický zlom|zlomov]] smerom na severovýchod<ref>Nemčok, M. 1993: ''Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians.'' Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142</ref>. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie [[Viedenská panva|Viedenskej]] a [[Východoslovenská panva|Východoslovenskej]] pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných [[neovulkanity|vulkanických štruktúr]] ako aj vznik [[neogén]]nych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj [[subsidencia|subsidenciou]] o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy<ref name="Šefara et al. 1998"/>. |
Alcapa vznikla pri [[alpínska orogenéza|alpínskej orogenéze]] subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V [[terciér]]i sa v dôsledku tlaku [[Apulská platňa|Apulskej platne]] oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných [[tektonický zlom|zlomov]] smerom na severovýchod<ref>Nemčok, M. 1993: ''Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians.'' Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142</ref>. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie [[Viedenská panva|Viedenskej]] a [[Východoslovenská panva|Východoslovenskej]] pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných [[neovulkanity|vulkanických štruktúr]] ako aj vznik [[neogén]]nych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj [[subsidencia|subsidenciou]] o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy<ref name="Šefara et al. 1998"/>. |
||
Verzia z 10:54, 31. január 2009
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Alcapa niekedy písané aj ako ALCAPA je tektonický blok, mikroplatňa zahŕňajúca Východné Alpy, Západné Karpaty a pohoria Cezdunajského pásma (Uppony a Szendrö) severne od jazera Balaton, ako aj predmiocénny podklad Panónskej panvy. V niektorých zovšeobecňujúcich prácach je považovaná za súčasť Apulskej platne[1], stavebne je však samostatným celkom.
Zo severu je blok od Českého masívu a východoeurópskej platformy oddelený peripieninským lineamentom (v oblasti Západných Karpát) a dunajským zlomovým pásmom (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku Tisia-Dacia prípadne od pohoria Bükk oddeľuje pokračovanie periadriatickej línie, darnósky a nekésensky zlom[2]. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území Slovenska nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok[3].
Označenie Alcapa bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=Alpy, CA=Karpaty, PA=Panónia), ktoré ju budujú.
Alcapa vznikla pri alpínskej orogenéze subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V terciéri sa v dôsledku tlaku Apulskej platne oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných zlomov smerom na severovýchod[4]. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie Viedenskej a Východoslovenskej pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných vulkanických štruktúr ako aj vznik neogénnych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj subsidenciou o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy[3].
Referencie
- ↑ http://www.dinodata.org - Glossary of plate tectonic and paleogeographic terms (Online) prístup 23.1.2009
- ↑ Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units. Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183
- ↑ a b Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area. Geologica Carpathica, 49, s. 247-260
- ↑ Nemčok, M. 1993: Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians. Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142