Kociha: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Referencie: aktualizácia, rozšírenie Značka: Zlé umiestnenie textu |
Revízia 4923235 používateľa 95.102.101.57 (diskusia) bola vrátená skopírované z http://www.kociha.ocu.sk/-historia |
||
| Riadok 53: | Riadok 53: | ||
[[nl:Kociha]] |
[[nl:Kociha]] |
||
[[war:Kociha]] |
[[war:Kociha]] |
||
Obec leží na juhu Slovenského Rudohoria v časti Revúckej vrchoviny na sútoku Kocížskeho potoka a rieky Rimava. Stred obce leží v nadmorskej výške 250 m n. m., v chotári je nadmorská výška 245 – 503 m n. m. Vrchovinný povrch zväčša zalesneného chotára tvoria porfýry a fylity, slienité íly a aluerity s vložkami pieskov a pieskovcov, minerály hornín – magnetit, grafit, magnezit, uránová mineralizácia, je tu minerálny prameň (zemito – železitá voda) a chotár je bohato zalesnený zverou. |
|||
Podľa ústneho podania najstarších tunajších občanov bola obec založená koncom 17. storočia a začiatom 18. storočia. História obce je ale písomne doložená už od roku 1298, kedy sa spomína ako Kechege, v roku 1360 ako Kecheke, Kechyge, v roku 1404 Kechegew, v roku 1542 Keczege, 1773 Kocziha a v roku 1920 Kociha, maďarsky Kecege. Patrila Hunt-Poznanovcom, Jánokiovcom a Jakófiovcom spolu s Kövérovcami. V novoveku si tu uplatňovali zemepánske práva aj Kendeovci a Okoličániovci. |
|||
Obec dostala meno údajne podľa Kocihy, majiteľky dreveného hradu a okolitých hôr. Hrad sa nachádzal na hranici troch obcí Kocížskej doliny – Kociha, Rimavské Zalužany a Rimavská Lehota. |
|||
V miestnej kronike je o bývalom hrade v Kocížskej doline zaznamenané, že tam bol kedysi kláštor „červených mníchov“. Mnísi tohto kláštora chodili po okolí a pre ľudí sa stali obťažujúcimi, preto bolo ich bydlisko, drevený kláštor, v noci podpálené a mnísi odstránení. |
|||
Obec patrila Jánokyovcom a Jákóffyovcom, v novoveku viacerým zemianskym rodinám. V roku 1828 mala 35 domov a 261 obyvateľov. Zaoberali sa prevažne poľnohospodárstvom, debnárstvom, výrobou súsekov, chovom dobytka, ale aj drevospracovaním, o čom svedčí historický obecný znak. V poli pečatidla z 18. storočia je totiž vyrytá vodorovne položená, veľmi schematicky pochopená píla, pod ktorou je opäť vodorovne položená sekera a kolmo postavený vrták. V hornej tretine pečatného poľa sú vyryté písmená: P. K ( = Possessio Keczege). Š. Otruba našiel odtlačok tohto pečatidla už na dokumente z r. 1785, my sme ho našli na písomnostiach z r. 1865 - 1868. V novej podobe je erb historicky verná a heraldicky správny. Túto podobu debnárskeho obecného symbolu sme nikde inde nevideli. |
|||
Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. Na mieste terajšej obce bol kedysi pivovar, skláreň – vyrábali tu duté a maľované sklo, výrobňa salajky, neskôr aj mlyn na Rimave. V pivovare pracovalo len málo ľudí. Tí sa do pivovaru nasťahovali, v obci natrvalo usadili a po čase začali obec rozširovať. V polovici 19. storočia bol pivovar zrušený. Občania mali malú výmeru pôdy, tak chodili pracovať do hôr, neskôr i ako uhliari, cez zimu chodili na brezové prúty, z ktorých vyrábali metly a tie potom na vozoch predávali na dolných zemiach (terajšie Maďarsko). |
|||
V roku 1931 zanikla aj „Stará huta na sklo“ po tom, čo viackrát vyhorela. Do pecí starej huty bolo potrebné drevo, preto požiare vznikli pravdepodobne podpaľačstvom a to s vedomím zemepánov, ktorí sa snažili zamedziť odberu dreva z pánskych lesov nedovoleným spôsobom. |
|||
V rokoch 1870 – 1880 v obci pôsobili dvaja ľudoví maliari – Anton Dostal, pôvodom Čech a Ján Roháč. Predvádzali maľby na skle. Maliari zamestnávali mnoho robotníkov a furmani odvážali hotové obrazy na vozoch po celej krajine. |
|||
V roku 1937 bola za pomoci tunajšej obce zavedená elektrika, v roku 1975 aj prívod pitnej vody. |
|||
Kocižská tragédia: |
|||
Malá dedinka Kociha zo všetkých obcí Gemera najväčšmi pocítila brutálnosť Nemcov. Nacisti sa zapísali krvou do dejín tejto obce. Počas SNP tu beštiálne zavraždili 7 občanov. |
|||
Jedinou kultúrno – historickou pamiatkou je neskoroklasicistický evanjelický kostol postavený v roku 1856. V roku 1910 bol obnovovaný. Vedľa neho sa nachádza malá drevená zvonica. |
|||
Okrem toho sa tu nachádza pamätník padlých počas 2. svetovej vojny, kultúrny dom, dom smútku a predajňa rozličného tovaru. |
|||
Súčasťou obce je osada Suchý potok, v ktorej sa plánuje rozvoj vidieckej turistiky. |
|||
SYMBOLY OBCE: |
|||
Verzia z 09:34, 1. november 2012
| Kociha | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Nadmorská výška | 248 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′44″S 19°56′40″V / 48,4790°S 19,9444°V |
| Rozloha | 11,41 km² (1 141 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 195 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 17,09 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1298 |
| Starosta | Tatiana Klimová[3] (SMER) |
| PSČ | 980 52 (pošta Hrachovo) |
| ŠÚJ | 515051 |
| EČV (do r. 2022) | RS |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kociha | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kociha je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |