Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov: Rozdiel medzi revíziami
sorry |
d Verzia používateľa 176.116.111.44 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od LacoR |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{pozri|planétke|4534 Rimskij-Korsakov}} |
{{pozri|planétke|4534 Rimskij-Korsakov}} |
||
{{Infobox Skladateľ |
|||
| meno = Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov |
|||
| obrázok = Nikolay A Rimsky Korsakov 1897.jpg |
|||
| veľkosť obrázka = |
|||
| popis obrázka = Rimskij-Korsakov v roku 1897 |
|||
| dátum narodenia = [[18. marec]] [[1844]] |
|||
| miesto narodenia = [[Tichvin]], [[Ruské impérium]] |
|||
| dátum úmrtia = {{dúv|1908|6|8|1844|3|18}} |
|||
| miesto úmrtia = [[Ljubensk]], blízko [[Luga (mesto)|Lugy]], [[Ruské impérium]] |
|||
| národnosť = {{flagicon|Rusko}} |
|||
| obdobie tvorby = |
|||
| hudobný smer = [[romantizmus]], [[Rusko|ruská]] [[Tradícia (zvyky)|ľudová tradícia]] |
|||
| skupina = |
|||
| počet diel = |
|||
| ťažiskové žánre = |
|||
| kľúčové diela = * ''Let čmeliaka'' |
|||
* ''Šeherezáda'' |
|||
* ''Španielske capriccio'' |
|||
| významné ocenenia = |
|||
| podpis = Rimsky-Korsakov Signature.jpg |
|||
| web = |
|||
}} |
|||
'''Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov''' ({{V jazyku|rus|Николай Андреевич Римский-Корсаков}}) (* [[18. marec]] [[1844]], [[Tichvin]], [[Ruské impérium]] – † [[8. jún]] [[1908]], [[Ľubensk]], blízko [[Luga (mesto)|Lugy]], Ruské impérium) bol [[Rusko|ruský]] hudobný skladateľ. |
|||
== Životopis == |
|||
[[Súbor:Rimski korsakov birthplace.jpg||thumb|rv|Rodný dom Rimského-Korsakova v Tichvine]] |
|||
Narodil sa v meste [[Tichvin]], {{km|200|m}} východne do [[Petrohrad]]u v aristokratickej rodine. Od detstva sa prejavoval jeho talent aj záujem o hudbu, rodičia však nepovažovali povolanie skladateľa za adekvátne jeho spoločenskému postaveniu a poslali ho študovať na Školu matematických a navigačných vied v Petrohrade. Popri štúdiu sa však venoval hudbe. Neskôr sa stal námorným kapitánom, v mladosti absolvoval plavbu okolo sveta. |
|||
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na [[angína|angínu]]. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|prebiehajúca revolúcia]]. Koncom decembra [[1907]] sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v [[Ljubensk]]u blízko [[Luga (mesto)|Lugy]] [[8. jún]]a [[1908]]. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v [[Petrohrad]]e. |
|||
== Dielo == |
|||
Hudbu začal Rimskij-Korsakov študovať až keď mal 27 rokov na petrohradskom konzervatóriu. Zanedlho sa vypracoval na post najvzdelanejšieho umelca v celom [[Rusko|Rusku]]. Bol jedným z členov [[Mocná hŕstka|Mocnej hŕstky]]. Zbieral a harmonizoval pôvodné ruské [[ľudová hudba|ľudové piesne]], venoval sa štúdiu starých [[bylina (literatúra)|bylín]] a dávnych [[legenda|legiend]]. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície.{{bez citácie}} Tvorivo pracoval aj s [[pieseň|piesňovými]] a [[tanec|tanečnými]] prvkami iných národností žijúcich na území Ruska. Rimskij-Korsakov vytvoril množstvo symfonických skladieb, z ktorých svetovú popularitu dosiahli ''[[Šeherezáda (Rimskij-Korsakov)|Šeherezáda]]'', ''[[Španielske capriccio]]'' a ''[[Veľkonočná ouvertúra]]''. |
|||
=== Operné dielo === |
|||
Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 [[opera|operách]], ktoré písal na [[Puškin]]ov či [[Gogoľ]]ov námet. Jeho prvé opery majú názvy ''[[Pskovanka]]'', ''[[Májová noc]]'' a ''[[Snehulienka (opera)|Snehulienka]]''. V opere ''[[Sadko (opera)|Sadko]]'' spracoval starú legendu o kupcovi spevákovi, putujúcom k morskému cárovi, v ktorej sa prelína [[história]] s [[mytológia|mytológiou]], [[kresťanstvo]] s [[pohanstvo]]m. |
|||
V komornej opere ''[[Mozart a Salieri (opera)|Mozart a Salieri]]'' stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, v ''[[Cárska nevesta|Cárskej neveste]]'' využil ľudský hlas ako hlavný prostriedok na zdramatizovanie deja, v ''[[Rozprávka o cárovi Saltánovi|Rozprávke o cárovi Saltánovi]]'' so známym [[intermezzo]]m ''[[Let čmeliaka]]'' zámerným kontrastom vokálneho a inštrumentálneho výrazu charakterizoval postavy skutočné a neskutočné. V opere ''[[Pán vojvodca]]'' skomponovanej na historický námet z poľských dejín demonštroval úsilie [[Poľsko|Poľska]] v boji proti cárskej nadvláde. Jeho ďalšie opery nesú názvy ''[[Kaščej nesmrteľný]]'', ''[[Legenda o neviditeľnom meste Kiteži]]''. Spomedzi ostatných vyniká jeho opera ''[[Zlatý kohútik]]. |
|||
Mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť, počas premiér niektorých z nich zakročovala polícia. |
|||
== Médiá == |
|||
{{Počúvaj|Meno súboru=Nikolai Rimsky-Korsakov - Bumblebee.ogg|Názov=Let čmeliaka|Popis=Neal O'Doan a Nancy O'Doan hrajú Let čmeliaka Rimského Korsakova v úprave pre dva klavíry [[Russel Warner|Russela Warnera]]|formát=Ogg}} |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt}} |
|||
{{Skladatelia romantizmu}} |
{{Skladatelia romantizmu}} |
Verzia z 13:43, 17. február 2016
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov | |
Rimskij-Korsakov v roku 1897 | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 18. marec 1844 Tichvin, Ruské impérium |
Úmrtie | 8. jún 1908 (64 rokov) Ljubensk, blízko Lugy, Ruské impérium |
Národnosť | |
Hudobný smer | romantizmus, ruská ľudová tradícia |
Dielo | |
Kľúčové diela
| |
Doplnkové informácie | |
Podpis | |
Odkazy | |
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov multimediálny obsah na commons | |
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (rus. Николай Андреевич Римский-Корсаков) (* 18. marec 1844, Tichvin, Ruské impérium – † 8. jún 1908, Ľubensk, blízko Lugy, Ruské impérium) bol ruský hudobný skladateľ.
Životopis
Narodil sa v meste Tichvin, 200 km východne do Petrohradu v aristokratickej rodine. Od detstva sa prejavoval jeho talent aj záujem o hudbu, rodičia však nepovažovali povolanie skladateľa za adekvátne jeho spoločenskému postaveniu a poslali ho študovať na Školu matematických a navigačných vied v Petrohrade. Popri štúdiu sa však venoval hudbe. Neskôr sa stal námorným kapitánom, v mladosti absolvoval plavbu okolo sveta.
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na angínu. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a prebiehajúca revolúcia. Koncom decembra 1907 sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v Ljubensku blízko Lugy 8. júna 1908. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v Petrohrade.
Dielo
Hudbu začal Rimskij-Korsakov študovať až keď mal 27 rokov na petrohradskom konzervatóriu. Zanedlho sa vypracoval na post najvzdelanejšieho umelca v celom Rusku. Bol jedným z členov Mocnej hŕstky. Zbieral a harmonizoval pôvodné ruské ľudové piesne, venoval sa štúdiu starých bylín a dávnych legiend. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície.[chýba zdroj] Tvorivo pracoval aj s piesňovými a tanečnými prvkami iných národností žijúcich na území Ruska. Rimskij-Korsakov vytvoril množstvo symfonických skladieb, z ktorých svetovú popularitu dosiahli Šeherezáda, Španielske capriccio a Veľkonočná ouvertúra.
Operné dielo
Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 operách, ktoré písal na Puškinov či Gogoľov námet. Jeho prvé opery majú názvy Pskovanka, Májová noc a Snehulienka. V opere Sadko spracoval starú legendu o kupcovi spevákovi, putujúcom k morskému cárovi, v ktorej sa prelína história s mytológiou, kresťanstvo s pohanstvom.
V komornej opere Mozart a Salieri stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, v Cárskej neveste využil ľudský hlas ako hlavný prostriedok na zdramatizovanie deja, v Rozprávke o cárovi Saltánovi so známym intermezzom Let čmeliaka zámerným kontrastom vokálneho a inštrumentálneho výrazu charakterizoval postavy skutočné a neskutočné. V opere Pán vojvodca skomponovanej na historický námet z poľských dejín demonštroval úsilie Poľska v boji proti cárskej nadvláde. Jeho ďalšie opery nesú názvy Kaščej nesmrteľný, Legenda o neviditeľnom meste Kiteži. Spomedzi ostatných vyniká jeho opera Zlatý kohútik.
Mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť, počas premiér niektorých z nich zakročovala polícia.
Médiá
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov