Preskočiť na obsah

Železnícke predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:46, 23. jún 2019, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Vymedzenie: dopl.)
Železnícke predhorie
geomorfologický podcelok
Okolie Ratkovej
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Rimavská Sobota, Revúca
Nadradená
jednotka
Revúcka vrchovina
Susedné
jednotky
Jelšavský kras
Hrádok
Tŕstie
Klenovské vrchy
Cinobanské predhorie
Rimavská kotlina
Podradené
jednotky
Pokoradzská tabuľa
Blžská tabuľa
Rimavské podolie
Železnícka brázda
Jelšavské podolie
Mesto Hnúšťa
Súradnice 48°36′58″S 20°07′01″V / 48,616°S 20,117°V / 48.616; 20.117
Najvyšší bod Železník
 - výška 814 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 220 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Železnícke predhorie je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa v západnej polovici centrálnej časti pohoria a najvyšší vrch Železník dosahuje 814 m n. m.

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieRevúcka vrchovinaŽeleznícke predhorie
***

Vymedzenie

Podcelok leží v centrálnej časti Revúckej vrchoviny, medzi údoliami riek Rimava, Rimavica (vrátane) a Muráň (vrátane). Juhovýchodným smerom susedí so Slovenským krasom a jeho podcelkom Jelšavský kras, východným smerom pokračuje krajinný celok podcelkom Hrádok. Severným smerom ležia Stolické vrchy s podcelkami Tŕstie a Klenovské vrchy. Na západe sa nachádza okrajová časť Revúckej vrchoviny, podcelok Cinobanské predhorie a južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny (podcelok Juhoslovenskej kotliny).[1]

Delenie

  • Pokoradzská tabuľa
  • Blžská tabuľa
  • Rimavské podolie
  • Železnícka brázda
  • Jelšavské podolie

Vybrané vrchy

  • Železník (814 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Rovná (710 m n. m.)
  • Veľký vrch (517 m n. m.)

Chránené územia

V Železníckom predhorí ležia tieto maloplošné chránené územia:

Turizmus

V tejto časti pohoria je vybudovaná sieť turistických chodníkov, vedúcich zväčša z údolí do horských, málo osídlených oblastí. Jedinečný je Chodník Márie Széchy, vedúci z Muránskeho hradu na Fiľakovský hrad.

Doprava

Západným okrajom vedie údolím Rimavy cesta I/72 (Rimavská SobotaBrezno) i železničná trať Brezno – Jesenské. Východnou časťou údolím Muráňa prechádza cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Severnou časťou cez Jelšavu a Štítnik prechádza cesta II/526.

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.