Gemerikum
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Paleogeografické termíny |
 Portál vied o Zemi
|
Gemerikum je najvrchnejšia tektonická superjednotka Centrálnych Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.[1] Svojim vekom, horninovým zložením aj metamorfózou sa výrazne odlišuje od ostatných západokarpatských jednotiek. Gemerikum má charakter antiklinória, v strede ktorého sa nachádzajú staršie, po okrajoch mladšie horniny. Buduje Spišsko-gemerské rudohorie, hlavne rozsiahly masív Volovských vrchov a tzv. západogemerskú ostrohu (južnú časť Revúckej vrchoviny)[2]. Gemerikum je vo svojej severnej oblasti čiastočne nasunuté na veporikum, kde je ohraničené lubenícko-margecianskou líniou. Na západe, v oblasti Muránskej planiny, Stratenskej hornatiny a Galmusu aj na juhu v oblasti Slovenského krasu je prekryté príkrovmi meliatika, silicika a miestami aj turnaika (napr. tektonické polokno Turnianskej kotliny).
Gemerikum bolo podobne ako ostatné predmezozoické celky Západných Karpát postihnuté hercýnskym vrásnením, tvorilo však len okrajovú vetvu orogénu, a preto nebolo natoľko postihnuté metamorfózou. Pri alpínskej orogenéze bola metamorfóza opäť pomerne slabá (fácia zelených bridlíc)[3]. Je podobné napr. grazskému paleozoiku východoalpského Grauwackenzone.
Označenie gemerikum (pôvodne gemeridy) je odvodené od študovaných typových oblastí na Gemeri.
Geologická stavba
Podľa staršieho členenia sa v gemeriku rozlišovali dve jednotky (tiež skupiny alebo série) staršia gelnická (so stratigrafickým rozsahom od kambria po silúr) a mladšia rakovecká (devón).[4] Novšie členenie vyzerá nasledovne:
Severné gemerikum obsahuje paleozoické sedimenty oceánskej kôry flyšovej povahy ako aj porfýry, miestami sa vyskytujú lydity
- rakovecká jednotka (dávnejšie označovaná fylit-diabázová séria), tvorená nízkometamorfovanými fylitmi a diabázmi
- klátovská jednotka (predtým označovaná ako rulovo-amfibolitová séria a považovaná za súčasť rakoveckej skupiny), obsahuje metamorfózou silne zasiahnuté bázické vulkanity
Na severné gemerikum nasadá sedimentárny obal, ktorý predstavujú dve spodnokarbónske obalové jednotky:
- črmeľská skupina, ktorú tvoria vulkanosedimentárne formácie s magnezitmi
- ochtinská skupina, podobná predošlej sa nachádza v kontakte s veporikom. Je typická polohami magnezitov, ktoré vznikli premenou vápencov a dolomitov (so skamenelinami trilobitov, brachiopódov a koralov), nachádzajúcich sa v súčasnosti už len v ich podloží.[5]
- dobšinská skupina v severnej časti severného gemerika, tvorená klastikami a karbonátmi
- krompašská skupina permského veku, tvorená karbonátmi a ryolitmi
Južné gemerikum je tvorené hlavne vulkanoklastikami staršieho paleozoika. Tvorí podstatnú časť povrchovej stavby gemerika a je v ňom patrný alpínsky klivážový vejár. Tvorí ho:
- gelnická (nikedy tiež volovecká) jednotka, najrozsiahlejšia časť gemerika, je tvorená staropaleozoickými usadenými a vulkanickými horninami, obsahujúcimi najstaršie nájdené makrofosílie Západných Karpát
- štóska jednotka tvorené premenenými flyšovými sedimentami a zriedkavými metabazaltmi[6]
Sedimentárny obal gelnickej a štóskej jednotky tvoria permsko-triasové horniny gočaltovskej skupiny, ktorá sa skladá z nasledovných jednotiek:
- rožňavské súvrstvie tvorené spodnopermskými sivými a červenými pieskovcami
- štítnické súvrstvie tvorené vrchnopermskými až spodnotriasovými lagunálnymi a plytkovodnými bridlicami, evaporitmi a karbonátmi
Iné delenie[7] člení gemerikum na rad príkrovových jednotiek, z juhu na sever sú to:
- medzevský príkrov
- jedľovecký príkrov
- humelský príkrov
- prakovský príkrov
- mníšanský príkrov
- kojšovský príkrov
- rakovecký príkrov
- črmeľský príkrov
Gemerické prevažne slabometamorfované sekvencie sú intrudované hercýnskymi granitoidmi, ktoré vystupujú na povrch pri Zlatej Idke, Poproči, Hnilci a Betliari.[8]
Referencie
- ↑ Mišík, M., 1976, Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
- ↑ HUDECOVÁ, M. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Vozárová, A., Vozár, J., 1988, Late paleozoic in Western Carpathians. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
- ↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ Grecula, P., 1982, Gemerikum - segment riftogenného bazénu Paleotethýdy. Mineralia Slovaca Monografia, Alfa, Bratislava, 363 s.
- ↑ Kamenický, J., Kamenický, L., 1955: Gemeridné granity a zrudnenie Spišsko-gemerského rudohoria. Geol. Práce, Zošit, 41, s. 1 — 73
