Sliepkovce
Sliepkovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Michalovce |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 99 - 107 m n. m. |
Súradnice | 48°40′24″S 21°56′46″V / 48,6734°S 21,9460°V |
Rozloha | 6,46 km² (646 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 777 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 120,28 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1314 |
Starosta | Kamil Minda[3] (nezávislý) |
PSČ | 072 37 (pošta Lastomír) |
ŠÚJ | 523071 |
EČV (do r. 2022) | MI |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Sliepkovce 07237 Sliepkovce |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 64 93 114 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: obecsliepkovce.sk/ | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sliepkovce sú obec ležiaca v okrese Michalovce.
Polohopis
Sliepkovce ležia uprostred Zemplína, na Východoslovenskej nížine, na vale Laborca, 11 km juhovýchodne od Michaloviec, v nadmorskej výške od 99 do 107 m n. m.. Obec leží na 48° 35' severnej zemepisnej šírky a 22° 07' východnej zemepisnej dĺžky.
Podľa územnosprávneho členenia patrí obec do okresu Michalovce a Košického kraja. Podľa náboženského členenia patrí do rímskokatolíckej farnosti Budkovce. Do roku 2000 patrili Sliepkovce do gréckokatolíckej farnosti Dúbravka, ale od roku 2000 patria pod farnosť Lastomír.
Vodstvo
Popri obci tečie rieka Laborec, obkolesená valmi vybudovanými v 40. rokoch 20. storočia, pri regulácii toku. Neďaleko preteká potok Duša. Tieto vodné toky v minulosti postihovali ľudí záplavami, keď sa hlavne v jarných a jesenných obdobiach často vylievali.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o dedine Sliepkovce je v listine z roku 1314 o deľbe majetkov šľachticov z Budkoviec, ktorým patrili aj Sliepkovce. Obec pôvodne vznikla ako osada kráľovských strážcov hraníc. V 14. storočí mala obec úradný názov Zelepke. Bol to maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Selepka, neskôr sa z neho vyvinul názov Slepkovce. V roku 1600 malo sídlisko sedem poddanských domov. Kataster obce bol v 18. storočí pod záštitou a finančnou podporou grófa Dioníza Andrášiho premiestnený na terajšie územie z miesta ktoré leží západne k obci Budkovce. Dôvodom boli časté povodne. Od toho času, až do roku 1945 bola obec vedená pod názvom Dionízovo – Déneš.
Obyvateľstvo
Sliepkovce majú 738 obyvateľov obývajúcich 200 domov. Väčšina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Grékokatolíkov nie je viac ako 100. Len niekoľko ľudí sa hlási k inému, resp. žiadnemu vierovyznaniu.
Občania musia za prácou cestovať, lebo pracovných príležitosti v blízkom okolí je veľmi málo. Agrospol Sliepkovce zamestnáva len niekoľko desiatok robotníkov. Zostávajúci pracujú buď v Michalovciach, prípadne v Strážskom, alebo v niektorom z iných miest v neďalekom okolí. Pracovné príležitosti v zahraničí (najmä Nemecko) využíva asi desiatka obyvateľov.
Nezamestnanosť v obci je približne rovnaká ako celoslovenský priemer. Časť nezamestnaných zamestnáva obecný úrad na verejno – prospešných prácach, alebo na čističke odpadových vôd.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová eklektická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1922. V interiéri sa nachádza oltár z dielne A. Heflera z Bardejova s obrazom Nanebovstúpenia Pána od J. T. Moussona. Od rovnakého autora pochádza aj obraz Kristus v Getsemanskej záhrade, ktorý je súčasťou interiéru. Fasády kostola majú neogotické tvaroslovie, sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a osteniami. Veža je neorenesančná s nárožnými skoseniami, korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.[4]
Školstvo
Vyučovanie základných vedomostí poskytuje Základná škola v Budkovciach, prípadne výnimočne jedna z michalovských základných škôl. Závisí to od uváženia rodiča. V Sliepkovciach vyučovanie v posledných rokoch neprebieha. Pre deti v predškolskom veku tu funguje materská škola.
Hospodárstvo
Väčšia časť pôdy, obkolesujúca obec, je využívaná ako orná pôda. Obyvatelia Sliepkoviec sa venujú poľnohospodárstvu, chovu hospodárskych zvierat, najmä hydiny, ošípaných, príp. hovädzieho dobytka, no len pre vlastnú spotrebu. Pôda v súkromnom vlastníctve je používaná zväčša na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V najvyššej miere sa pestujú zemiaky. Ďalej je to pšenica, kukurica. Pre vlastnú spotrebu občania pestujú rôzne druhy zeleniny, strukovín a iných druhov využiteľných pochutín.
Agrospol Sliepkovce (bývalé Jednotné roľnícke družstvo) pestuje na svojich poliach prevažne pšenicu (prípadne inú obilninu), repku olejnú, slnečnicu alebo kukuricu. Hlavne chov hovädzieho dobytka patrí k odvetviam, ktoré sú v Agrospole preferované.
V okolí sa nachádza les, ktorý poskytuje poľovníkom pestrosť lesnej zveri. O výsadbu mladých stromov a udržiavanie lesa sa stará tzv. Lesná škôlka.
Dôležité firmy
- Agrospol Sliepkovce
Doprava
Spojenie s okresným mestom poskytuje autobusová doprava. Dopravu zabezpečuje Slovenská autobusová doprava Michalovce. Autobusy premávajú približne každé dve hodiny v oboch smeroch (Michalovce – Lastomír – Sliepkovce – Budkovce), po komunikácii III. triedy.
Šport
V roku 1946 bol v obci založený Alexanderom Peštom športový klub. Členovia tohoto klubu hrávali futbal neregistrovane. V roku 1953 vznikol prvý registrovaný futbalový klub Telovýchovná jednota Sliepkovce. V súčasnosti tento klub stále existuje a združuje mladých chlapcov ochotných reprezentovať svoju obec takýmto spôsobom v miestnej lige. Futbalový klub zastupuje aj mladšia generácia dorastencov.V roku 2009 športový klub zanikol.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Sliepkovce - Kostol Premenenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.