Albatrosovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Albatrosovité

Z ľavého horného rohu v smere ručičiek: albatros sťahovavý, hnedo-biely, čiernonohý, kráľovský, pestrozobý, malý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Diomedeidae
Gray, 1840
Synonymá
Phoebetriidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Albatrosovité (Diomedeidae) je čeľaď veľkých morských vtákov z radu víchrovníkotvarých. Albatrosy patria k najväčším vtákom schopných letu; rozpätie krídel pri najväčších jedincoch z rodu Diomedea (hlavne albatrosoch sťahovavých a albatrosoch kráľovských) dosahuje cez 3,5 m. Čeľaď albatrosovitých sa delí do štyroch rodov, a síce Diomedea, Thalassarche, Phoebetria a Phoebastria. Všetky recentné rody majú v slovenčine rovnaké meno albatros. BirdLife International a ACAP uznávajú 22 druhov albatrosov, avšak dá sa stretnúť s 13–24 rozoznávanými druhmi.

Jedná sa o statné vtáky so silnými nohami s tromi prstami spojenými blanou po celej ich dĺžke. Nohy sú vzhľadom k zbytku tela krátke, čím spôsobujú nápadné kolísanie počas chôdze. Operenie je dvojfarebné, a síce biele a tmavé. Vzory zafarbenia sa líšia podľa druhu. Najtmavší sú zástupcovia rodu Phoebetria, ktorých perie je prevažne čierne. Veľký zobák má predĺženú hornú čeľusť, ktorá je zaháknutá za dolnú čeľusť. Po stranách zobáka sa nachádzajú výrazné nozdry, do ktorých ústia soľné žľazy, ktorými albatrosy filtrujú nadbytočnú soľ z požitej morskej vody. Z nozdier vedú pozdĺžne kanáliky až na koniec zobáku, odkiaľ často odkvapkáva odfiltrovaná slaná voda. Farba zobáka spolu s farbou operenia patrí ku kľúčovým rozpoznávacím druhovým znakom na otvorenom mori. Albatrosy sú vynikajúcimi letcami a za svoj život dokážu preletieť milióny kilometrov. Počas lietania takmer nemávajú krídlami a používajú techniky známe ako dynamické plachtenie a svahové lietanie. Energetický výdaj počas letu je blízky stavu odpočinku. Albatrosy disponujú šľachou, ktorá krídla „zamkne“ v roztiahnutej pozícii, takže k ich udržaniu v horizontálnej polohe nepotrebujú používať svaly. Živia sa hlavne desaťramenatcami (sépie, kalmary) a rybami, jedálniček doplňujú kôrovcami a inými hlavonožcami. Potravu zbierajú väčšinou z povrchu morskej hladiny, avšak vedia sa aj potápať.

Albatrosy trávia väčšinu života na mori a na súš zalietajú len za účelom hniezdenia. 19 druhov sa vyskytuje na južnej pologuli (Južný, Tichý, Atlantický a Indický oceán), 3 druhy na severnej pologuli (severná časť Tichého oceánu). V severnej časti Atlantického oceánu sa albatrosy nevyskytujú, aj keď sa tam podľa fosílnych objavov v neskoršom neogéne (pred ~3 miliónmi rokov) vyskytovali. Hniezdia v kolóniach na neobývaných ostrovoch obklopených šírym oceánom. Veľkosť kolónie sa pohybuje od niekoľkých desiatok albatrosov až po stovky tisíc hniezdiacich párov. Hniezdia raz za rok alebo raz za dva roky a samica vždy kladie iba jedno veľké biele vajce. Hniezda majú väčšinou kužeľovitý tvar a sú postavené z papradia, hliny a ďalšieho dostupného materiálu. Inkubácia trvá najčastejšie 70–80 dní a sedenie na vajci je zdieľané zhruba rovnakým dielom medzi samcom a samicou. Mláďaťu trvá cirka 8 mesiacov, než sa osamostatní. Po opustení hniezda strávia mladé albatrosy prvé roky na mori a potom sa vracajú do materských kolónií, kde začnú s hľadaním partnera. Hľadanie partnera prebieha pomocou ritualizovaných a veľmi prepracovaných zásnubných tancov, ktoré patria k najkomplexnejším v celej vtáčej ríši. Tance predvádzajú samci aj samice po niekoľko hniezdiacich období, než sa z dvojice vytvorí pár. Partnerské puto trvá celý život.

Albatrosovité patria k najohrozenejším vtákom s významným poklesom populácie v priebehu 20. a 21. storočia. Na vine je predovšetkým komerčný rybolov (hlavne rybolov na dlhé lovné šnúry a čiastočne aj rybolov vlečnými sieťami), pri ktorom albatrosy často umierajú ako nechcené vedľajšie úlovky. Sú citlivé aj na súčasnú klimatickú zmenu a negatívne ich ovplyvňuje aj znečistenie morí plastami. Niektoré populácie ohrozujú invázivné druhy živočíchov akými sú napríklad myši, krysy, potkany, a šelmy ako napríklad zdivočene mačky a hranostajové. Albatrosy nemajú vyvinuté prirodzené reflexy na obranu pred predátormi a sú doslova zožraté za živa. Najzraniteľnejšie sú mláďatá. Negatívne dopady novodobých hrozieb sa snaží odstrániť alebo aspoň zmierniť medzinárodná Dohoda o ochrane albatrosov a víchrovcov. Albatrosy sú opradené mnohými mýtmi a povesťami a vystupujú v mnohých literárnych dielach. Podľa klasickej námorníckej legendy albatrosy nesú duše utopených námorníkov a ich zabitie prináša smolu a nešťastie. Jedným z najznámejších literárnych diel venovaným albatrosom je Pieseň starého námorníka (1798), v ktorom námorník bezdôvodne zabije albatrosa, a celá posádka lode je za to potrestaná tajomnými prírodnými silami.

Vedecká systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým vedecky popísaným albatrosom sa v roku 1758 stal albatros sťahovavý, ktorého popis spracoval švédsky prírodovedec Carl Linné.[1] Linné albatrosa zaradil do novo vytvoreného rodu Diomedea, avšak ho spojoval s inými nepríbuznými vtákmi[1] (do rovnakého rodu zaradil aj tučniaka okuliarnatého[2]) a so samostatnou čeľaďou Diomedeidae, slovensky albatrosovité, prišiel až anglický zoológ George Robert Gray v roku 1840.[3]

Ilustrácia tmavohnedého vtáka s blanitými prstami, ktorý stojí na kameni a pozerá sa smerom na otvorené more
Ilustrácia albatrosa sadzového (1827–1838, John James Audubon)

Už od samých počiatkov taxonómie v polovici 18. storočia predstavovalo zaradenie albatrosov problém. Postupne bolo popísaných najmenej 82 taxónov, ktoré boli v priebehu doby z väčšiny buď vyhlásené za poddruh existujúceho druhu, alebo už zhodným popísaným druhom. V minulosti bolo totiž bežnou praxou, že „nové druhy“ živočíchov sa popisovali na základe múzejných exemplárov. V prípade albatrosov sa jednalo o jedince odchytené na mori, avšak následkom obrovskej plochy výskytu albatrosov (albatrosy v honbe za potravou bežne prejde stovky kilometrov denne aj v dobe hniezdenia) pracovníci múzea nemohli určiť, ku ktorej kolónii odchytený jedinec patril. A tak sa mnohokrát stalo, že sa taxonómovia dali zmiasť operením a veľkosťou juvenilných (mladistvých) jedincov z už popísaných druhov, ktorých popísali ako nový druh.[4]

V druhej polovici 20. storočia rešpektovala väčšinová vedecká obec rozdelenie albatrosov do 14 druhov a dvoch rodov (Phoebetria, ktorého dvaja zástupcovia pre podobnosť s víchrovcovitými boli považovaní za „primitívnu“ formu albatrosov, a Diomedea, kam boli zahrnuté všetky ostatné albatrosy). Vedecké debaty však rozvíril výskum Garyho Nunna z Amerického prírodovedného múzea, ktorý skúmal DNA všetkých 14 vtedy rozoznávaných druhov. Nunn výsledky svojej práce publikoval v roku 1996; kľúčový záver bol, že v rámci albatrosov sa nenachádzajú dve, ale štyri jasné rodové línie, a síce Diomedea, Thalassarche, Phoebetria a Phoebastria.[5] Tieto línie bolo všeobecne akceptované a bežne sa používajú.[6]

Nunn a C. J. R. Robertson nadviazali ďalšie štúdium, v ktorom zohľadnili aj výskumy morfológie albatrosov, a roku 1998 navrhli rozšíriť počet rozoznávaných druhov z 14 na 24.[4] Aj keď toto nové rozdelenie bolo kritizované pre slabú podporu vo vedeckých štúdiách,[7] návrhu nového taxonomického rozdelenia bolo z väčšej časti dané za pravdu. V nasledujúcich rokoch nastala široko diskutovaná taxonomická revízia albatrosov. Na základe ďalšieho štúdia DNA všetkých 24 navrhnutých taxónov bolo doporučené ich počet znížiť na 22 s tím, že pre vydelenie albatrosa Bullerovho subsp. platei a albatrosa hnedo-bieleho subsp. gibsoni do samostatných druhov neexistuje dostatok dát.[8][9]

V rokoch 2009/2010 bolo týchto 22 druhov prijatých kľúčovými inštitúciami, ako je BirdLife International[10][11] a ACAP.[12] V rámci ACAP bola vytvorená taxonomická pracovná skupina, ktorá si kladie za cieľ oi. „vytvoriť transparentný, obhajiteľný a vysoko konzultovaný proces pre uznávanie taxónov albatrosov a ostatných rúrkonoscov“.[13]

Aj keď rozdelenie albatrosovitých do štyroch rodov je široko akceptované, nie všetci uznávajú zmienené rozdelenie do 22 druhov. Napr. John Penhallurick a Michael Wink v roku 2004 navrhli rozdeliť albatrosovité iba na 13 druhov[14] (aj keď ich výskum bol neskôr tvrdo kritizovaný[15]) a Integrovaný taxonomický informačný systém (ITIS) k roku 2020 rozoznáva 21 druhov (ITIS nerozoznáva albatrosa čiapočkatého ako samostatný druh, ale ako poddruh albatrosa bledohlavého).[16]

Zoznam druhov[upraviť | upraviť zdroj]

BirdLife International[10][11] a ACAP[12] rozoznávajú nasledujúcich 22 druhov albatrosov:

Zdroj slovenského názvoslovia[17]

Evolučný vývoj a fylogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Pozícia albatrosovitých v ráde víchrovníkotvarých podľa Heinera Kuhla a kol. (2021)[18]

Procellariformes – víchrovníkotvaré
 

Diomedeidae – albatrosovité

 
 
 

Oceanitidae – búrkozvestovité

 
 
 

Hydrobatidae – víchrovníčkovité

 
 

Procellariidae – víchrovcovité

 
 
 
 

Fosílne nálezy sú natoľko roztrúsené a neúplné, že otázka evolučného vývoja albatrosov dosiaľ nebola dostatočne objasnená.[19][20] Najstaršie fosílne nálezy vtákov, ktoré by sa dali zaradiť medzi albatrosovité a išlo by ich tak považovať za priamych predkov dnešných albatrosov, pochádzajú z obdobia oligocénu (pred ~34–23 miliónmi rokov). Tieto vtáky boli omnoho menšie než dnešné albatrosy. Miocénnych objavov je podstatne viac než oligocénnych a podľa veľkého množstva pliocénnych fosílií sa zdá, že albatrosy boli už v tej dobe globálne rozšírené.[19]

Otázka, či albatrosy pochádzajú z južnej alebo severnej pologule, taktiež nebola objasnená. Pretože na severnej pologuli bolo objavené nepomerne väčšie množstvo fosílnych objavov albatrosov než na južnej pologuli, austrálsky ornitológ Terence Lindsey to považuje za dôkaz, že albatrosy sa najskôr vyskytovali na severnej pologuli a až odtiaľ sa rozšírili na južnú pologuľu.[20] Avšak anglický ornitológ Carles Carboneras tvrdí presný opak, a síce to že albatrosy pochádzajú pôvodne z južnej pologule a až potom neskôr sa rozšírili na sever. Carboneras argumentuje tým, že na južnej pologuli je nepomerne väčšie množstvo albatrosov.[21]

Albatrosovité predstavujú bazálnu skupinu víchrovníkotvarých.[18][22] K víchrovníkotvarým sa vedľa albatrosovitých radia čeľade Oceanitidae (búrkozvestovité), Hydrobatidae (víchrovníčkovité) a Procellariidae (víchrovcovité). Všetky tieto morské vtáky zdieľajú niektoré špecifické morfologické rysy, ako sú rúrkovité nozdry, soľné žľazy ústiace do nosných dierok, zobák zložený zo 7–9 rohovitých doštičiek a tvorba žalúdočného oleja.[23][24]

Aj keď presné fylogenetické vzťahy medzi jednotlivými druhmi albatrosov zostávajú stále nevyjasnené, vedecká obec sa zhoduje na tom, že Phoebastria a Diomedea sú úzko príbuzní a pôvodne predstavovali jednú líniu, a Thalassarche a Phoebetria pre svoju úzku príbuznosť predstavujú druhú líniu.[4][5][8]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Albatrosy sú mohutné vtáky. Najväčších zástupcov predstavujú albatros sťahovavý a albatros kráľovský, ktorých rozpätie krídel môže presiahnuť 3,5 m a dĺžka robí až 120 cm. Ich váha môže dosahovať až 12 kg.[25][26] Tieto rozmery z nich robia jedny z najťažších vtákov schopných letu[27] a vtáky s jedným z najväčších rozpätí krídel.[26] Otázka, či je albatros sťahovavý väčší než albatros kráľovský, je problematická a v odbornej literatúre sa dá stretnúť s rôznymi názormi. Ako totiž upozorňuje ornitológ Kaj Ejvind Westerskov, v prípade dvoch viac či menej rovnako veľkých vtákov bude konečné meranie ovplyvňovať veľkosť vzorky, technika merania, vek vtákov alebo ich pohlavie. Na konečný rozmer bude mať vlpyv aj ľudský faktor alebo to, z akej kolónie vzorka pochádza.[28] Ostatné albatrosy sú menšie a jeden z vôbec najmenších albatrosov, albatros malý, má dĺžku okolo 75 cm, rozpätie krídel okolo 2 m a jeho váha sa pohybuje okolo 1,8–2,9 kg.[29][30]

Vzhľadom k telu mávajú albatrosy mohutný zobák, veľkú hlavu a silný krk. Horná čeľusť je dlhšia a cez spodnú je hákovito zahnutá. Tvar a mohutnosť zobáka odráža potrebu zachytiť korisť z povrchu morskej hladiny počas letu.[31] Farby zobákov sa líšia v závislosti na druhu; niekedy je tmavý či ružový po celej dĺžke, inokedy má výrazne sýto oranžové či žlté pruhovanie.[26] Albatrosy svoj zobák hojne využívajú aj počas svadobných pytačiek a sociálnej komunikácie. Jeho tvar a sfarbenie spolu so sfarbením peria na hlave a na krídlach predstavuje kľúčový vonkajší rozpoznávací znak vtákov v teréne.[32] Rovnako ako pri ostatných víchrovníkotvarých majú albatrosy na zobáku vystúpené rúrkovité nozdry, ktoré sú spojované s výborným čuchom vtákov. Nad očami sa nachádzajú soľné žľazy filtrujúce nadbytočnú soľ z vody, ktorú albatrosy často prehĺtajú spoločne s korisťou. Táto slaná voda je odvádzaná pomocou kanálikov pozdĺž zobáka až na jeho koniec, kde možno často zbadať odkvapkávajúcu odfiltrovanú vodu.[26]

Nohy sú krátke a silné. Táto kombinácia spôsobuje, že sa albatrosy pri chôdzi na súši nápadne kolísanie zo strany na stranu. Tento nezvyklý kolísavý pohyb je pre albatrosy natoľko typický, že albatros tropický prevzal prehnanú formu kolísavého pohybu do svojho repertoáru póz pre svadobné pytačky. Albatrosy mávajú tri prsty, ktoré sú spojené silnou plávajúcou blanou po celej ich dĺžke. Táto tlstá blana im pomáha v pohybe po oceánskej hladine, ktorá je v miestach výskytu albatrosov len málokedy kľudná a bez vĺn.[26]

Sfarbenie peria sa pohybuje od snehovo bieleho s občasnými čiernymi škvrnami na krídlach či hlave (za „najbelšieho“ z albatrosov je považovaný albatros kráľovský[33]) až po výrazne tmavé operenie s iba občasnými náznakmi šedej či bielej (hlavne albatros sadzový a sivochrbtý).[34]

Chvost býva krátky a tvorí ho okolo 12 perí. Sexuálny dimorfizmus je nevýrazný. Samce bývajú v priemere ťažší než samice, ale v teréne je to ťažké rozoznať. Juvenilný jedinci mávajú odlišne sfarbené operenie a dospelé operenie získavajú až po niekoľkých rokoch.[35]

Príklady odlišností operenia a odlišného sfarbenia zobákov:

  • Albatros kráľovský
    Albatros kráľovský
  • Albatros sivochrbtý
    Albatros sivochrbtý
  • Albatros bieločelý
    Albatros bieločelý
  • Albatros malý
    Albatros malý
  • Albatros bielochtrbtý
    Albatros bielochtrbtý

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Dva albatrosy stoja oproti sebe a jemne sa dotýkajú špičkami zobákov z ich strany
Albatrosy tropické pri pytačkách

Pytačky[upraviť | upraviť zdroj]

Albatrosy sú monogamné vtáky, ktoré zostávajú s jedným parterom po celý život. K „rozvodom“ dochádza iba výnimočne, a to typicky iba po niekoľkých neúspešných pokusoch o vyvedenie mláďat. Pokiaľ jeden z partnerov zomrie, zvyšný partner sa pokúsi nájsť nového partnera. K hľadaniu prvého partnera dochádza niekoľko rokov potom, čo sa albatrosy osamostatnili od rodičov a strávili niekoľko rokov na mori. Vtáky sa vracajú do svojej materskej kolónie, kde začnú nacvičovať a predvádzať zásnubná tance. Tieto vysoko ritualizované tance, ktoré zahrňujú kombináciu zvukových a vizuálnych póz, predstavujú jedny z najprepracovanejších a najkomplexnejších zásnubných tancov z celej vtáčej ríše.[36]

Prvé hniezdne obdobie (resp. zatiaľ čo zavedené páry v kolónii hniezdia, juvenilné jedince sa venujú zásnubným tancom) mladé albatrosy tieto tance najskôr nacvičujú s mnohými rôznymi partnermi a až potom postupne počas niekoľkých nasledujúcich hniezdnych období sa veľmi pozvoľnou selekciou vytvoria pevné páry, ktoré spolu strávia zbytok života. Od vyliahnutia po prvé hniezdenie môže uplynúť 10–15 rokov, aj keď väčšinou k prvému hniezdeniu dochádza o niečo skôr. Zásnubné tance sa ťahajú niekoľko po sebe nasledujúcich hniezdiacich období a sú natoľko previazané, že bolo navrhnuté, aby ich dĺžka bola stanovená na 3–4 roky, pretože to je typické časové obdobie medzi prvým tancom a kopuláciou.[37]

Video ukážka zásnubných tancov albatrosov nemenlivých

Na začiatku hniezdneho obdobia najprv dorazia do kolónie albatrosov skúsené spárované samce. Tie väčšinou bez väčších problémov v okamihu zaberú svoje minuloročné teritória a začnú budovať nové hniezda, často na troskách toho starého. Nové samce, ktoré si prichádzajú ešte len hľadať samice, sa zhlukujú do neforemných skupín o počte niekoľkých jedincoch a potulujú sa po kolónii bez vážnejších pokusov o založení teritórií. Keď zhruba po týždni od príletu samcov dorazia prvé nezadané samice, obklopia ich skupiny neskúsených samcov, ktoré začnú predvádzať svoje zásnubné pózy.[38]

Tieto pózy sú pri rôznych druhoch viac či menej odlišné. Napr. pri albatrosoch sťahovavých môžu vypadať nasledovne: samce pred samicami našpuľujú svoje hrude, stavajú sa na špičky, naťahujú jedno či obe krídla, napínajú a rozťahujú svoj chvost, vydávajú kňučiace zvuky a občas sa dotýkajú samice svojimi zobákmi, pričom samica väčšinou reaguje vľúdnymi gestami.[39] K ďalším zásnubným pózam patrí vzájomné čistenie peria na hrudi, čistenie vlastného peria pod krídlami a na hrudi, naťahovanie krku, dotýkanie sa zobákmi, rýchle cvakanie zobákov, vykrucovanie krku, naťahovanie krku k nebu, rozťahovanie krídel, ukláňanie, trepanie hlavami, samce predvádzajú stavanie hniezda a podobne. Tieto gesta sú sprevádzané početnými zvukovými prejavmi ako je vrčanie, ňafanie (vydávanie nízko položených zvukov podobných štekaniu) a vysoko položený spev. Albatrosy mávajú pre svoje zásnubné tance vyhradené zvláštne miesto v rámci kolónie (akýsi „tanečný pľac“), kde sa nezadané jedince zhlukujú, aby sa venovali svojim zásnubným rituálom. Úplnú sériu tancov predvádzajú iba nezadané jedince; pri skúsených pároch dochádza iba k individuálnym gestám náklonnosti.[40]

Pri albatrosoch sťahovavých bolo v dobe pytačiek identifikovaných cez 20 rôznych vizuálnych póz a okolo 9 typických zvukových prejavov. Tieto pózy sú viac menej porovnateľné s inými druhmi naprieč čeľadí,[41] avšak každý druhový zástupca albatrosov je v množstve či sekvencii póz jedinečný a rozdiely sú aj v rámci jednotlivých kolónií. Z výskumu sekvencií pri albatrosoch sťahovavých vyplynulo, že určité pózy sú spolu úzko previazané, tzn. pri predvádzaní niektorých póz je vysoko pravdepodobné, aká ďalšia póza bude nasledovať.[42]

Albatrosy rodu Phoebetria naviac pridávajú úplne novú kategóriu pytačiek, a síce zásnubné lety, ktoré sú v rámci albatrosov výnimočné.[43][44] V dobe pytačiek samica a samec lietajú okolo kolónie s telami tesne vedľa seba za tichého synchrónneho striedania uhlov krídel k telu aj k smeru plachtenia.[45] Zvláštny dôraz je kladený na vzlet a pristátie. Spoločným lietaním je je typicky zavŕšená pytačka na zemi, kedy najprv vzlietne samica a samec ju nasleduje.[46][47] Svadobné lety zástupcov rodu Phoebetria majú zrejme súvislosť s habitom ich hniezdísk, ktoré sa nachádzajú na skalných plošinkách a výčnelkoch vertikálnych skalísk.[48]

Zásnubné tance albatrosov sú unikátne v mnohých smeroch. Jedným z nich je to, že aj keď je spletité ritualizované chovanie známe aj pri niektorých sociálnych cicavcoch, tieto živočíchy majú zritualizované aj ďalšie situácie. Pri albatrosoch sú to však iba zásnubné tance, ktoré nadobúdajú rituálne podoby. Ďalšou unikátnosťou je účasť samice. Na rozdiel od niektorých iných vtáčích druhov (napr. rajkovitých), má samica počas zásnub hlboko kolaboratívnu úlohu a ich participácia je viac menej rovnako veľká ako u samcov.[37]

Séria snímkov zachycujúca sekvenciu zásnubného tanca albatrosov nemenlivých

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezda a kolónie[upraviť | upraviť zdroj]
Kolónia albatrosov čiernobrvých

Albatrosy hniezdia v kolóniách. Kolónie typicky čítajú stovky až tisíce jedincov, avšak môžu mať aj iba niekoľko hniezdiacich párov.[49] Naproti tomu najväčšia kolónia albatrosov sa nachádza na Falklandách, kde podľa dát z roku 2010 hniezdi 475–535 tisíc párov albatrosov čiernobrvých.[50]

Začiatok hniezdenia dochádza na začiatku jari. Do kolónie najskôr dorazia samce, ktorí začnú so zakladaním teritórií a hniezd. Veľkosť teritórií albatrosov sa môže znateľne líšiť a je skôr naviazaná na dostupnosť priestoru než na jeho potrebu. Vo veľkých kolóniách na Falklandoch či na Havajských ostrovoch sú hniezda od seba vzdialené okolo jedného metra, v menších kolóniách s dostatkom hniezdneho habitu udržujú hniezda vzájomnú vzdialenosť 50 m a viac. Všeobecne sa dá popritom povedať, že najväčšie albatrosy z rodu Diomedea potrebujú najviac priestoru z dôvodu ohromného rozpätia krídel. Dá sa zhrnúť, že hniezda albatrosov sa nachádzajú v rozmedzí očného kontaktu, tzn. inkubujúci albatros dohliadne na niektorých svojich susedov. Výnimku predstavujú albatrosy tropické, ktoré hniezdia vo veľmi hustej vegetácii.[51] V porovnaní s ostatnými morskými vtákmi albatrosy nie sú príliš sociálne a v rámci kolónie medzi nimi dochádza len k minimálnej interakcii. Výnimku tvorí počiatok hniezdneho obdobia, keď dochádza k potýčkam o teritória, ktoré albatrosy bránia svojimi zobákmi. Počas obrany teritórií občas predvádzajú aj výhražné pózy.[52]

Albatros sťahovavý sediaci na hniezde kužeľovitého tvaru
Typické albatrosie hniezdo predstavuje kužeľovitý nános vetvičiek, trávy a papradí (tu inkubujúci albatros sťahovavý)

Hniezda sa nachádzajú buďto priamo v hustej vegetácii, alebo si albatrosy stavajú hniezdo kužeľovitého tvaru, ktoré má výšky niekoľko desiatok centimetrov na tráve alebo na holej pôde pod otvoreným nebom. Občas sú využité skalnaté pobrežia s kamenitými plážami (albatros bledohlavý, albatros sťahovavý) alebo piesčité pláže (albatros čiernonohý).[53] Materiály na stavbu hniezda zahrňujú hlinu, trávu, paprade a vetvičky, avšak albatrosy využijú aj akékoľvek iné dostupné materiály. Aj keď samec väčšinou stihne dokončiť stavbu hniezda pred príchodom samice, hniezdo je v priebehu hniezdenia neustále upravované a dorábané oboma pohlaviami.[54] Albatrosy k objavu hniezda v rámci kolónie používajú okrem zraku aj dobre vyvinutý čuch.[26]

Albatrosy tiahnu k filopatrii, tzn. stavajú si hniezda na tom istom mieste každý rok. Pokiaľ sa kolónia jedného druhu nachádza v blízkosti kolónie iného druhu (pomerne bežne sa stáva, že na jednom ostrove hniezdi väčší počet druhov), albatrosy sa nemusia a zostávajú prevažne vo svojej kolónii. Nájdu sa však aj výnimky ako albatrosy sivohlavé a albatrosy čiernobrvý, ktoté občas hniezdia spoločne, alebo albatrosy čiernonohý, ktorí sa občas miesia s albatrosmi nemenlivými. Kolónia sa vyznačujú vysokou mierou synchronicity: drvivá väčšina hniezd je stavaná v rovnakú dobu, vajcia sú kladené a inkubované v podobný čas a dokonca aj mláďatá sa rodia viac menej súčasne.[55]

Vajcia a inkubácia[upraviť | upraviť zdroj]
Vajce albatrosa sťahovavého s viditeľnými červeno-hnedými fliačikmi

Zhruba týždeň po prílete samcov dorazia samice. Po krátkom privítaní dôjde ku kopulácii. Pár zostane na hniezdnom stanovisku iba jeden či dva dni; všetka kopulácia nastáva počas tohto krátkeho obdobia. Potom sa oba albatrosy rozletia nad more, aby sa vykŕmili. Zatiaľ čo samica potrebuje nabrať energiu na tvorbu vajca, samec sa vykrmuje, aby sa pripravil na inkubáciu. Dĺžka strávená na mori sa líši podľa druhu, napr. albatrosovi čiernobrvému stačí 10 dní, avšak albatrosovi sťahovavému trvá kŕmenie a tvorba vajca až 40 dní. Albatrosy sa stretnú späť v hniezde cca 2 dni pred kladením vajca.[56] Rovnako ako ostatné rúrkonosce, samice albatrosovitých kladú iba jedno vajce.[54] Ku kladeniu dochádza raz za rok alebo raz za dva roky.[37] Vajce býva oválneho tvaru. Jeho farba býva biela, občas s jemnými červenohnedými fliačikmi či väčšími škvrnami. Veľkosť a váha je závislá na veľkosti druhu albatrosa. Zatiaľ čo pri mohutnom albatrosovi kráľovskom máva vajce rozmery cca 126×78 mm[57] a jeho váha sa pohybuje okolo 205–487 g,[58] pri omnoho menšom albatrosovi pestrozobom máva vajce rozmery cca 95×60 mm a váhu okolo 210 g.[59] Všeobecne platí, že váha vajca predstavuje 6–10 % váhy samice[60] a čím väčšia samica, tým väčšie vajce (to platí aj v rámci rovnakého druhu), a čím staršia samica, tým väčšie vajce.[61]

V sedení na hniezde sa striedajú samec aj samica, obaja viac či menej rovnakým dielom. Pár sa strieda typicky v týždenných až dvojtýždenných intervaloch. Prvá inkubácia patrí samici, avšak býva veľmi krátka, od niekoľkých minút do niekoľko hodín. Potom inkubáciu prevezme samec. Táto prvá „inkubačná zmena“ samca trvá 10–15 dní, čo umožní samici dostatočný priestor pre kŕmenie a na dobehnutie energetických strát. Po kŕmení priletí naspäť k hniezdu a vystrieda samca v sedení na vajci. Pár takto absolvuje okolo 10–40 striedaní (tzn. 5–20 „zmien“ na každého).[62] Dĺžka inkubačnej doby sa líši v závislosti od druhu, všeobecne trvá najčastejšie 70–80 dní s odchýlkami niekoľkých dní. Napr. pri albatrosovi sépiarovi trvá inkubácia extrémne dlhú dobu, a síce 81 dní,[57] zatiaľ čo menšiemu albatrosovi tropickému trvá inkubácia „len“ okolo 65 dní.[63]

Počas inkubácie albatrosy sedia na vajci nepretržite. Nepijú ani nejedia a energetický príjem získavajú výhradne zo svojich tukových zásob. Napr. samec albatrosa sťahovavého stráca počas inkubácie okolo 85 g denne, avšak počas kŕmenia na mori dokáže nabrať v priemere okolo 135 g za deň. Samica stráca takmer totožnú váhu (v priemere 80 g denne), aj keď počas kŕmenia naberá v priemeru iba 75 g denne, takže zatiaľ čo samec počas inkubačnej doby postupne naberá na váhe, samica mierne stráca.[62] Pokiaľ albatros prestane inkubovať, vývoj vajca sa zastaví a dochádza k odumretiu plodu. Avšak doba, počas ktorej rodič nesedí na vajciach a plod stále môže prežiť, je pomerne dlhá a napr. pri albatrosovi tropickom predstavuje až 6 dní. Ten však môže predstavovať výnimku, pretože albatrosy tropické svoje vajcia počas inkubácie presúvajú a mláďa sa môže vyliahnuť až 40 m od miesta, kde bolo vajce nakladnuté. Dôvody týchto presunov sú stále neznáme.[63]

Fotografia albatrosa, ako stojí vedľa tmavého hniezda s mláďaťom. Okolo je zelená tráva, mláďa je biele s čierno sfarbeným zobákom
Albatros čiernobrvý s mláďaťom na Falklandách

Pokiaľ sa stane, že sa albatros z akéhokoľvek dôvodu nevráti k hniezdu a nepríde vystriedať svojho partnera (typicky z dôvodu zranenia alebo smrti), zvyšný partner sedí na vajci, pokiaľ mu zostávajú energetické zásoby, avšak nakoniec dôjde k opusteniu hniezda. Táto doba môže byť extrémne dlhá. Pri albatrosovi sťahovavom bola zaznamenaná samica, ktorá sedela na vajci 20 dní, než ho opustila. Je známy prípad samice albatrosa nemenlivého, ktorá čakala na svojho partnera 50 dní, než sa rozhodla opustiť hniezdo.[62]

Výchova mláďat[upraviť | upraviť zdroj]

Albatrosiemu mláďaťu zaberie niekoľko dní, než sa vyliahne z vajca. Rodičia mu pritom nepomáhajú a je čisto na ňom, aby sa z pevnej škrupiny dostalo. Mláďatá sú po vyliahnutí pokryté snehovo bielym perím. V prvých dvoch týždňoch ešte nevie regulovať vlastnú teplotu, a tak ho rodičia zahrievajú medzi nohami. Po dvoch týždňoch sa ich termoregulačné schopnosti začnú zlepšovať a pomaly sa stávajú nezávislými od tepla poskytovanom rodičmi. V prvých týždňoch je mláďa náchylné na predáciu (hlavne zo strany pomorníkovitých), a tak ho rodičia nepretržite strážia a v prípade nepriaznivého počasia ho aj naďalej skrývajú medzi nohami. Po 4–6 týždňoch sa mláďatá stávajú samostatnejšie a rodičia ich začnú nechávať osamote, zatiaľ čo odlietajú zháňať potravu na more.[64]

Fotografia šedobieleho mláďaťa, ako sa krčí medzi nohami albatrosa nemenlivého, ktorý ho tak chráni pred poveternostnými vplyvmi a zaisťuje termoreguláciu mláďaťa
Albatrosom pomáhajú v prvých dvoch týždňoch po narodení s termoreguláciou rodičia (albatros nemenlivý)

Mláďatá vážia po narodení niekoľko sto gramov, napr. mláďatá albatrosa sťahovavého vážia okolo 400 g. Prvý týždeň sa kŕmia len sporadicky, avšak v nasledujúcich týždňoch sa začnú kŕmiť čím ďalej tým viacej a po cca 8 mesiacoch, keď dochádza k osamostatneniu mláďat, vážia podstatne viac než rodičia (môže sa jednať až o niekoľko kilogramov).[65][66] Mláďatá sú kŕmené čiastočne strávenou potravou vyvrhnutou z výstupku v žalúdku spolu so žalúdočnými olejmi, ktoré sú obzvlášť výživné. Albatrosy nechávajú svoje mláďatá osamotené až na 2 týždne, takže mláďatá môžu mať medzi jednotlivými jedlami dlhé prestoje. Albatrosy sú pomerne unikátne v tom, že okrem zháňania jedla neposkytujú svojim mláďatám v podstate žiadnu inú podporu. Mláďatá viditeľne nič neučia ani ich nijak nevzdelávajú a rola rodičov je obmedzená na inkubáciu, počiatočné zahrievanie a zháňanie jedla.[65]

V prvých mesiacoch života trávia mláďatá všetok čas vo svojom hniezde, avšak okolo dvoch mesiacov pred osamostatnením sa začnú prechádzať v okolí hniezda a časom aj kolónie. Občas sa socializujú s ostatnými mláďatami a skúšajú rôzne aktivity ako je trepotanie krídlami či stavanie hniezda. Ako sa blíži čas ich prvého letu, mláďatá čím ďalej tým častejšie rozťahujú svoje krídla proti vetru a nacvičujú svoj prvý rozlet. Akonáhle sa jedného dňa rozletia, ich prvý let je často trochu nemotorný a mláďatá skončí vo vode v blízkosti brehu, kde je ľahšie pristáť než na pevnine. Skôr alebo neskôr sa však naplno rozletia na šíre more.[67]

Život na mori[upraviť | upraviť zdroj]

Po osamostatnení strávia albatrosy ďalších 3–8 rokov na otvorenom mori, pokiaľ sa vrátia do svojej materskej kolónie a započnú s hľadaním partnera.[68] Presná dĺžka strávená na mori sa líši podľa druhu, kolónie a jedinca a sú známe aj výnimočné prípady, keď boli albatrosy na otvorenom mori 20 rokov.[69] Na otvorenom mori strávia v priemere okolo 70 % života.[70]

Albatrosy sú známy svojou dlhovekosťou. Bežne sa dožívajú niekoľko desiatok rokov. Najstarším známym albatrosom je samice albatrosa nemenlivého menom Wisdom, ktorej odhadovaný dátum narodenia je 1951; samice v roku 2023 mala teda 72 rokov. Wisdom predstavuje najstaršieho okrúžkovaného vtáka na svete a zároveň najstaršieho vedecky potvrdeného vtáka v divokej prírode.[71] Albatrosica nakládla za svoj život okolo 40 vajec,[72] okrem iného aj v roku 2020.[73]

Let[upraviť | upraviť zdroj]

Princípy letu[upraviť | upraviť zdroj]

Albatrosy pri rozlete zo súše často potrebujú rozbeh, aby vyvinuli dostatočnú rýchlosť pre plachtenie (na videu zachytený albatros sťahovavý)

Albatrosy predstavujú jedny z najväčších vtákov schopných letu. Ich technika lietania spolu s technikou príbuzných víchrovcov, ktorí využívajú prakticky rovnaké princípy, boli a stále sú predmetom mnohých štúdií, ktoré využívajú priame pozorovania, matematické modely a počítačové simulácie.[74]

Princípy letu albatrosov predstavujú dve základné techniky, a síce svahové lietanie a dynamické plachtenie[75] (dravce využívajú hlavne termické a statické plachtenie). Zatiaľ čo princípy svahového lietania im pomáhajú nabrať výšku pri rozlete zo zeme alebo v blízkosti oceánskych vĺn, zvládnutie techník dynamického plachtenia im umožňuje prekonávať extrémne dlhé vzdialenosti. Princíp dynamického plachtenia spočíva v opakovanom prekročení hraníc vzduchových hmôt v rozdielnych rýchlostiach (typicky sa jedná o rozdiel medzi vetrom tesne pri hladine a niekoľko metrov nad ňou). Vo väčšej výške získajú kinetickú energiu na silnejších vetroch a naspäť sa vracajú kĺzavým pohybom v miernejšom protivetre pri hladine, prípadne využijú aj závetrie v brázde medzi vlnami. S každým takýmto cyklom sa prebytok ich kinetickej energie zvyšuje, čo neskôr využívajú k postupnému bočnému pohybu smerom k cieli, a to aj čiastočne proti vetru a bez potreby mávania krídlami.[75][76] Tieto techniky získavania energie z vetra sú postavené na rovnakých princípoch ako plachtenie na vode.[77]

Perfektné zvládnutie techník dynamického plachtenia umožňuje albatrosom prekonávať extrémne dlhé vzdialenosti aj proti vetru s minimálnym výdajom energie. Pri albatrosovi sťahovavom bola zaznamenaná ročná uletená vzdialenosť až 120 000 km (albatrosy až trikrát obleteli Južný oceán).[78] Iné štúdie odhadujú, že juvenilné albatrosy sťahovavé nalietajú v prvých rokoch svojho života cca 127 000 – 267 000 km ročne[79] a priemerný albatros sťahovavý počas 50 rokov svojho života preletí až 8,5 miliónov km.[80] Tieto vzdialenosti predstavujú vôbec najdlhšie migračné trasy zo všetkých živočíchov.[78]

Albatrosy dokážu nabrať vietor takmer za akéhokoľvek počasia a iba tie najsilnejšie búrky im neumožňujú vzlietnuť. Nevýhoda závislosti na vetre je, že v prípade bezvetria albatrosy nedokážu lietať. Pre vzlet potrebujú vietor so silou aspoň 18 km/h. Pokiaľ sa chcú dostať do vzduchu, potrebujú nabrať dostatočnú rýchlosť (podobne ako klzák). Na súši sa rozbiehajú, a to najlepšie zo svahu dole, čo je pro nich ľahšie. Z tohto dôvodu býva pri hniezdiskách albatrosov často prítomná akási „ranvej“, čo býva nezalesnený kus pôdy, po ktorom sa dá ľahko rozbehnúť pri vzlete a aj dobre manévrovať počas pristávania. Na vode im k nabratiu rýchlosti dobre slúžia silné nohy s troma prstami spojené blanou po celej dĺžke. Tými najskôr zamávajú pod vodou, čím naberú základnú rýchlosť, potom zatrepotajú krídlami a pri väčšej rýchlosti akoby utekali po vode. Vzhľadom k veľkosti krídel je mávanie krídlami pro albatrosy extrémne náročné.[81]

Séria snímkov zachycujúca vzlet albatrosa nemenlivého z vodnej hladiny:

Pristávanie je pre albatrosy energeticky menej náročné, avšak nebezpečnejšie. Nie sú výnimkou zranenia počas pristávacích manévrov na súši. Pristávania na vode bývajú ľahšie – albatros sa spustí tesne nad vodu do protivetra a s dozadu roztiahnutými krídlami dosadne nohami napred, niekedy za doprevádzania niekoľkých zamávaní krídel.[26]

Albatrosy dokážu využívať vietor nielen na prekonávanie veľkých vzdialeností, ale aj k nabratiu veľkej rýchlosti. Pri albatrosovi sivohlavom bola zaznamenaná vytrvalá rýchlosť (po dobu okolo 8 h) vodorovného letu 127 km/h, čo mu prinieslo zápis v Guinnessovej knihe rekordov.[82] Daný jedinec využil antarktickej búrky pre návrat do svojho hniezdiska a za menej než 10 hodín prešiel viac než 1 000 km. Autori štúdie naviac považujú 127 km/h za konzervatívny odhad a doplňujú, že rýchlosť albatrosa bola veľmi pravdepodobne ešte omnoho vyššia.[83]

Anatomické predispozície[upraviť | upraviť zdroj]

Albatros s roztiahnutými krídlami z čelného pohľadu, ako se tesne nad trávnatou zemou pripravuje na pristátie. Jeho krátke blanité nohy sú roztiahnuté do strán a natiahnuté dole s očakávaním dosadenia na zem
Albatros pestrozobý počas pristávania – zjavné sú silné blanité nohy pripravené k dosadnutiu

Všeobecne platí, že počas plachtenia (tzn. počas letu s absenciou pohonu ako je motor či mávanie krídel) sa všetky objekty nezadržateľne rútia k zemi, avšak pomocou krídel možno tento pád spomaliť. Dá sa zhrnúť, že dlhšie a tenšie krídla sú pri rovnakej ploche výhodnejšie než kratšie a širšie. Albatrosy sú na plachtenie dobre vybavené aj z tohto hľadiska. Ich krídla predstavujú jedny z najdlhších krídel zo všetkých vtákov. Rameno, lakeť, zápästie a koniec krídla majú takmer rovnakú dĺžku.[84] Albatrosy majú veľmi veľký počet sekundárnych letiek; pri albatrosoch rodu Diomedea ich počet dosahuje až 40.[85] Štíhlosť krídla (pomer šírky krídla k jeho dĺžke) je pri albatrosoch jednou z najväčších zo všetkých vtákov a pri albatrosovi sťahovavom dosahuje až 15 (na porovnanie napríklad s iným morským vtákom a zdatným letcom, príbuzným búrkozvestom pestronohým, ktorý má štíhlosť krídla iba 8).[86]

Albatrosy spoločne so zástupcami rodu Macronectes (najväčší z víchrovcovitých) sú jedinými vtákmi, pri ktorých je známa prítomnosť šliach napojených na prsné svaly, ktoré umožňujú „zamknutie“ krídel v ich roztiahnutej pozícii. Táto morfologická zvláštnosť umožňuje pasívne udržanie krídel v roztiahnutej vodorovnej polohe, bez toho aby pri tom dochádzalo k energetickému výdaju. Ten je potrebný iba na pohyb svalov počas manévrovania, čo je len minimálne energeticky náročné.[87][88] Najväčšiu záťaž predstavuje pre albatrosy vzlet, a to či už zo zeme alebo z morskej hladiny. Zatiaľ čo srdcový tep počas chôdze po súši alebo rozletu z vody/zeme dosahuje až 235 úderov za minútu, počas letu dosahuje tep hodnôt veľmi blízkych srdcovému rytmu počas odpočinku na súši (65 úderov za minútu).[89]

Fotografia bieleho albatrosa s tmavými krídlami, ako letí nad modrým morom s roztiahnutými krídlami
Albatros žltooký plachtiaci nad hladinou

Navigácia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé roky života po osamostatnení trávia albatrosy iba na mori a až po niekoľkých rokoch sa vracajú do svojej materskej kolónie. Kolónie sa často nachádzajú na veľmi malých ostrovčekoch uprostred oceánov, avšak albatrosy nemajú problém svoju materskú pôdu ani na po prvý krát nájsť. Aj cez dlhoročnú snahu vedcov a použitých rôznych výskumných metód vrátane tých experimentálnych[90][91] zostáva spôsob navigácie albatrosov nerozlúštený. Keďže čerstvo osamostatnení jedinci sa vydávajú na more samy, tzn. bez pomoci rodičov, da se predpokladať, že lokácia materského hniezdiska je v nich geneticky zakódovaná.[79]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia albatrosa s roztiahnutým zobákom, ku ktorému je natiahnutý zobák mláďaťa v snahe získať vyvrátenú potravu
Albatros nemenlivý pri kŕmení mláďaťa

Pri všetkých druhoch albatrosov dominujú v jedálničku desaťramenatce (sépie, kalmary)[92][93] nasledované rybami ako sú mihule, exocety, sardinky (Sardinops) či ropušnice. Občas zoberú aj kôrovce, kadejaké zdochliny a ďalšie hlavonožce; v žalúdkoch albatrosov boli objavené stopy morských rias, rybieho poteru, medúz a vnútornosti iných morských vtákov.[93] Zloženie jedálnička sa líši predovšetkým v závislosti na dostupnosti potravy, rolu hrajú aj ročné obdobia, pohlavia, vek a druh albatrosa. Napríklad albatrosy sťahovavé a sivohlavé pojedajú hlavne kalmary rodu Kondakovia a Moroteuthis, albatrosy tropické jedia prevažne kalmary rodu Histioteuthis. Albatrosy čiernonohé sa živia hlavne rybami, avšak svoje mláďatá kŕmia ikrami rýb z čeľade Exocoetidae. Kľúčovou súčasťou jedálnička albatrosov sadzových a sivochrbtých sú Krily. Typ potravy je však ovplyvnený skôr na dostupností než chuťovou preferenciou.[94] Príležitostne sa živia aj zdochlinami iných vtákov, napr. albatrosy bieločelé hodujú na vnútornostiach iných morských vtákov zanechaných po každoročnom tradičnom love vtákov na novozélandskom ostrove Titi.[95] Pri albatrosoch tropických bol zaznamenaný kleptoparazitizmus.[96]

Albatrosy zbierajú potravu hlavne počas dňa. Avšak objav vysokého množstva rodopsínu (zrakový pigment, ktorého vysoké množstvo je spájané s nočným videním) v očiach albatrosa nemenlivého viedlo k domnienke, že aspoň tento druh albatrosa môže vo veľkom zbierať potravu aj v noci. Túto hypotézu podporovala aj skutočnosť, že hlavnú potravu albatrosov predstavujú kalmary, ktoré sú často bioluminiscentné, tzn. v noci vyžarujú svetlo.[94] Avšak následná štúdia potravových zvyklostí albatrosov nemenlivých nepreukázala, že by tento druh lovil prevažne v noci, aj keď príležitostné krátke nočné dosadnutia na hladinu, z ktorých sa dá predpokladať zber potravy, sa konali.[97]

Albatrosy buďto lovia živé druhy alebo zbierajú mŕtve či polomŕtve živočíchy z povrchu morskej hladiny. Pre potravu sa však aj potápajú, a opäť závisí na druhu albatrosa, ako často alebo do akých hĺbok. Napríklad albatros sťahovavý sa potápa iba do maximálne hĺbky okolo jedného metra a albatros kráľovský okolo dvoch metrov. Oba druhy sa pritom potápajú iba výnimočne. Albatros čiernobrvý a albatros sivohlavý sa potápajú omnoho častejšie a to až do hĺbky 6 metrov. Albatros sivochrbtý sa však potápa ešte hlbšie; často zostupuje za korisťou do 10m hĺbok a bol zaznamenaný jedinec, ktorý sa potopil do hĺbky 12,4 m.[98]

Všeobecne vzaté morské vtáky objavujú svoju korisť pomocou čuchu alebo zraku (a to ako aj skrz priamy vizuálny kontakt s korisťou, tak aj vizuálnou lokalizáciou iných predátorov hodujúcich na koristi). Pri albatrosoch je tomu tak podobne. Albatros sťahovavý zhruba v polovici prípadov používa k lokalizácii koristi čuch.[99] Pri albatrosovi čiernobrvom bolo pozorované nasledovanie kosatiek dravých, k čomu pravdepodobne dochádza zásluhou vyplávania menšej koristi a zbytkov jedla v okolí pohybujúcich sa kosatiek hore k hladine.[100]

Oblasť zberu potravy sa zásadne líši v tom, či albatrosy zrovna hniezdia alebo nie. Pokiaľ albatrosy hniezdia, pohybujú sa „blízko“ kolónie v okruhu niekoľkých sto až niekoľko tisíc kilometrov. Mimo hniezdneho obdobia sa pohybujú prakticky neustále z miesta na miesto.[9]

Hradovanie a spánok[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia z blízka zachycuje zobák albatrosa nemenlivého zastrčený medzi čierno sfarbenými krídlami
Typická hradovacia pozícia albatrosov je so zobákom zastrčeným medzi krídlami (tu albatros nemenlivý na ostrove Midway).

Albatrosy hradujú s hlavou otočenou dozadu a položenou na chrbte so zobákom zastrčeným medzi krídlami. Lokácia hradovania sa opäť líši podľa druhu – napríklad samce albatrosov bledohlavých počas hniezdenia hradujú v skupinách v záveterných miestach ďaleko od svojich hniezd, albatrosy sadzové a sivochrbté sa počas hradovania zdržujú v blízkosti hniezda alebo priamo pri ňom a albatrosy bieločelý v dobe hniezdenia hradujú na vode.[101]

V historickej literatúre sa často uvádza, že albatrosy spia počas letu. Vzhľadom ku vzdialenostiam, ktoré dokážu prekonať, je tento záver pomerne logický, napriek tomu nie je podporený vedeckým pozorovaním. Aj keď spánok počas letu bol dokázaný pri iných vtákoch,[102][103] pri albatrosoch pozorovaný nebol a naopak niektoré štúdie, ktoré merali pohyb albatrosov pomocou zariadení GPS, zistili, že sa albatrosy v noci aj na niekoľko hodín spúšťajú na morskú hladinu. Keďže sa albatrosy kŕmia výhradne počas dňa, dá sa predpokladať, že využívajú tieto nočné dosadnutia na morskú hladinu k spánku.[104]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina albatrosov sa vyskytuje na južnej pologuli, iba 3 zo 4 zástupcov rodu Phoebastria hniezdi na severnej pologuli,[19] a síce albatros čiernonohý, nemenlivý a bielochrbtý, ktorí si stavajú svoje hniezda na ostrovoch v severnom Tichomorí. Štvrtý zástupca rodu Phoebastria, albatros tropicky, si stavia hniezda na Galapágoch, konkrétne na ostrove Española, ktorý sa nachádza tesne pod rovníkom pri 1° 20' j. š.[105]

Mapa výskytu albatrosov, z ktorej je zrejmé, že najväčšia druhová rozmanitosť albatrosov je na južnej pologuli
Mapa výskytu albatrosov – čím červenší odtieň, tým je väčšia druhová rozmanitosť vo zvýraznenom areáli

V severnom Atlantiku sa albatrosy nevyskytujú, a to patrne z dôvodu nedostatku stálych vetrov, ktoré albatrosy nutne potrebujú na plachtenie.[106] Avšak mnoho fosílií z oblasti severného Atlantiku dokazuje, že sa albatrosy kedysi vyskytovali aj v Atlantickom oceáne na severnej pologuli, a to až do neskorého neogénu (pred ~3 miliónmi rokov). Ich vyhynutie z tejto časti Zeme je dávané do súvislosti s pleistocénnym vymieraním.[4][107]

Aj keď sa má všeobecne za to, že albatrosy žijú iba na jednej z pologulí z dôvodov nedostatočných vetrov okolo rovníka, existujú rádovo desiatky potvrdených pozorovaní jedincov rôznych druhov, ktorí prelietali z južní pologule na pologuľu severnú a občas aj naopak.[108] Albatrosy trávia väčšinu času na mori a k pevninským brehom zalietavajú iba za účelom hniezdenia. Väčšina druhov preferuje otvorené more nad kontinentálnymi šelfami, kde je hĺbka oceánu ešte relatívne malá a potravy je dostatok. V oblastiach vysokej hustoty výskytu potravy sa albatrosy zhromažďujú vo veľkých skupinách, a to aj niekoľko druhov albatrosov naraz. Typickým príkladom môžu byť rybárske lode, ktoré albatrosy lákajú na vedľajšie úlovky hodene naspäť do mora (typicky živočíchy, ktoré nie sú cieľom rybárov). Prirodzenými zhromaždiskami veľkého počtu albatrosov sú oblasti okolo Juhoafrickej republiky a Namíbie s prevládajúcim Benguelským prúdom a oblasť Peruánskeho prúdu pri západnom pobreží Južnej Ameriky. Albatroy čiernobrvé, čiernonohé a tropické sú jediné druhy albatrosov, ktoré preferujú skôr pobrežné vody než otvorené more.[53]

Vtáčie kolónie sa vo väčšine prípadov nachádzajú ďaleko od ľudskej civilizácie na odľahlých ostrovoch obklopených šírym oceánom. Aj tu sa však nájdu výnimky, napríklad albatrosy sépiare hniezdia na novozélandskej pevnine na myse Taiaroa[109] a albatrosy nemenlivé hniezdia na malom atole Midway v tesnej blízkosti ľudských obydlí. Zatiaľ čo niektoré takéto ostrovy sú pokryté hustou vysokou vegetáciou, iné sú holé s prevažne trávnatou vegetáciou.[53]

Jeden ostrov môže hostiť jeden druh albatrosov (napríklad na mexickom ostrove Guadalupe hniezdia iba albatrosy nemenlivé[110]), na iných ostrovoch môže hniezdiť aj 5 a viac druhov (najväčšiu diverzitu albatrosov má Campbellov ostrov, kam prilieta hniezdiť hneď 7 druhov albatrosov[111]). Najväčšiu diverzitu albatrosov zo všetkých krajín má Nový Zéland, na jeho území hniezdi 11 druhov albatrosov a v jeho teritoriálnych vodách bolo zaznamenaných 17 druhov. Nový Zéland sa preto niekedy označuje ako „Hlavné mesto albatrosov“ (en. World's albatross capital).[112][113]

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Historické[upraviť | upraviť zdroj]

Čiernobiela fotografia, ktorá zachycuje človeka s oslom či koňom, ako stojí pred tragáčmi plných albatrosích vajec
Fotografia z roku 1909 z ostrova Laysan, kde dochádzalo na prelomu 19. a 20. storočia k ťažbe guána a zberu vajec, z ktorých bielka boli využívané pre albumínovú tlač

Od počiatku európskych moreplaveckých výprav v 15. storočí začala populácia albatrosov pociťovať negatívne dopady ľudských aktivít. Tieto negatívne dopady vrcholili v 19. storočí v dobe najväčšieho rozmachu moreplavieb a kolonizácie, keď sa po oceánskych vodách pohybovalo mnoho lodí vezúcich pasažierov na dlhých cestách medzi kontinentami. Nie raz sa stalo, že lode stroskotali pri vzdialených ostrovoch a stroskotaným pomohlo prežiť hodovania na albatrosoch a ich vajciach. Albatrosy boli aj masívne strieľané z lodí pre pobavenie lodných pasažierov na ceste do európskych kolónií, čo bolo často povzbudzované lodnými kapitánmi.[114] Vajcia boli vo veľkom zbierané pre spestrenie jedálnička nových osadníkov (predovšetkým na Falklandách) i lovcov tuleňov a veľrýb (predovšetkým na subantarktických ostrovoch ako Macquarie či Campbellov ostrov). Ako o strieľaní albatrosov tak aj o zbere vajec však nie sú bližšie historické doklady, takže konkrétne štatistiky chýbajú. Predpokladá sa však, že populácie albatrosov cca medzi rokmi 1800 – 1870 značne poklesli.[115]

Ostrov Laysan neďaleko Havajských ostrovov bol využívaný aj k ťažbe guána, ktoré sa používalo ako hnojivo. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1890 – 1910 bolo z ostrova vyťažené a odvezené zhruba pól milióna ton guána.[116] Popri guáne boli odvážané aj albatrosie vajcia. Ich bielka boli žiadanou surovinou pri albumínovej tlači, historickej fotografickej technike pre vyhotovovanie pozitívov z negatívov. Vajcia však boli vyhľadávané aj medzi zberateľmi vajec, akýmisi predchodcami pozorovateľov vtákov, ktorí sa začali objavovať od 80. roko 19. storočia.[117]

Vôbec najväčšie masakre albatrosov sa odohrali na prelome 19. a 20. storočia na Havajských ostrovoch, ktoré sa stali centrom nájazdov japonských priekupníkov peria. Perie morských vtákov bolo vtedy vo vysokom dopyte zo strany módneho (použité na ozdoby a dekorácie) a nábytkárskeho priemyslu (náplň perín).[118] Priekopníci popri Havaji pôsobili aj na ďalších tichomorských ostrovoch. Populácie albatrosov nemenlivých, čiernonohých a bielochrbtých vtedy utrpeli devastujúci pokles. Aj keď presné záznamy o počte zabitých albatrosov neexistujú, tak podľa odhadov bolo na pacifických ostrovoch medzi rokmi 1897 – 1914 usmrtených cez 3,5 miliónov morských vtákov.[119] Jeden muž dokázal zabiť a ošklbať 200 vtákov denne. Na ostrove Torišima, kde sa nachádzajú kolónie albatrosov bielochrbtých a čiernonohých, bolo v jednu dobu zamestnaných 300 ľudí, ktorí dokázali zabiť okolo 300 tisíc vtákov počas jedinej sezóny. Pokiaľ mláďatá neboli usmrtené hneď, často umreli následkom vyhladovania, keď boli zabití ich rodičia.[120]

Albatrosy bielochbté boli takto takmer vyhubené. Je možné, že sa v minulosti jednalo o najrozšírenejší druh albatrosa v severnom Tichomorí. Po nájazdoch priekupníkov peria v prvých desaťročiach 20. storočia sa ich populácia znížila na absolútne minimum a od roku 1932 albatrosy bielochrbté na mnoho rokov nikto neuvidel a druh začal byť považovaný za vyhynutý. Obchod s perím medzitým ustal a v roku 1951 sa objavila desiatka jedincov späť na ostrove Torišima. Tieto jedince sa zjavne vyliahli v roku 1931, takmer 20 rokov strávili na šírom mori, a až po 20 rokoch sa vrátili zahniezdiť na miesta svojho rodiska (je však pravdepodobné, že sa vrátili už skôr, avšak nenašli vhodné hniezdiace podmienky a odleteli tak naspäť na more).[69] Populácia sa začala pomaly zotavovať a v hniezdnom období 2013/2014 bol počet jedincov odhadovaný na 4200.[121]

Novodobé[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia kostry albatrosa so zjavnou príčinou smrti, a síce prehltnutými plastovými viečkami, ktoré sa nachádzajú vo vnútri vtáčej kostry
Pozostatky albatrosa nemenlivého, ktorý zjavne zomrel následkom prehltnutia väčšieho množstva plastových viečok

Čeľaď albatrosovitých je jednou z najohrozenejších a najzraniteľnejších čeľadí zo všetkých vtákov[100] (spoločne s tučňiakmi a víchrovníkmi).[122] Aj keď nie všetky druhy albatrosov sú na ústupe, albatros sťahovavý, sivohlavý a čiernobrvý, ktorí dohromady reprezentujú až 50 % globálnej populácie albatrosovitých, zaznamenali medzi rokmi 1982 – 2017 populačný pokles 40–60 %.[123] Na vine rapídneho úbytku populácie je predovšetkým rybolov na dlhú lovnú šnúru (čiastočne aj rybolov vlečnými sieťami), kde albatrosy umierajú ako nechcené vedľajšie úlovky, a dôsledky zmeny klímy.[124]

K roku 2017 bolo 18 z 22 druhov albatrosov klasifikovaných na nejakom stupni ohrozenia.[123] K najohrozenejším populáciám patria albatrosy hnedo-biele poddruh antipodensis, ktorých úbytok medzi rokmi 2004 – 2019 bol tak razantný, že im hrozí faktické vyhynutie do roku 2040 – 2050.[125][126] Ďalším akútne ohrozeným druhom je napríklad albatros pestrozobý, ktorého populácia sa medzi rokmi 1946 – 2018 zmenšila o 50–79 %.[127] Podľa hodnotenia IUCN predstavujú k roku 2018 najohrozenejšie druhy albatros tristanský, ktorého populácia za posledné 3 generácie poklesla až o 96 %,[128] a albatros tropický s poklesom počtu jedincov 30–49 % počas troch generácií.[129] Oba druhy sú k roku 2020 ako jediní zástupcovia albatrosovitých hodnotení ako kriticky ohrozené.

Aktuálne najväčšie ohrozenie albatrosov predstavuje komerčný rybolov, a to predovšetkým rybolovné techniky dlhých lovných šnúr a čiastočne aj vlečných sietí.[130] Rybolov pomocou dlhých lovných šnúr prebiehá tak, že rybárska loď za sebou ťahá dlhú šnúru, na ktorej sú umiestnené nadväzce s rybárskymi háčikmi s návnadou.[131] Hlavná šnúra môže merať až 100 kilometrov a môže mať až 10 tisíc háčikov. Každých 12–24 hodín je navinutú naspäť na rybársku loď, chytené ryby sú spracované a potom je šnúra vrhnutá späť do mora.[132] Problém je v tom, že albatrosy vidia návnadu prichytenú na háčiku (prípadne chytenú rybu), a chcú ju zobrať. Po prehltnutí sa im háčik zachytí v zobáku a albatros je ťahaný pod hladinou, pokiaľ sa neutopí. Nebezpečie predstavujú aj laná rybárskej techniky, do ktorých sa albatrosy často zamotávajú a umierajú, čo popri lodiach chytajúcich pomocou lovných šnúr platí aj pri lodiach s vlečnými sieťami. Presné počty takto zabitých albatrosov je ťažko odhadnúť, najčastejšie sa udáva 100 tisíc usmrtených albatrosov ročne.[132][133][134]

Obrázok neveľkej kvality je fotený zrejme z lodi a zachycuje albatrosa, ako je tesne nad hladinou mora ťahaný kamsi rybárskym háčikom, resp. nadväzcom
Albatros chytený do háčika pri rybolove na dlhú lovnú šnúru

Toto číslo je alarmujúce hlavne preto, že albatrosy majú veľmi nízku reprodukčnú rýchlosť. Pohlavnej dospelosti dosahujú veľmi neskoro a ich záväzok jednému partnerovi spolu s niekoľko rokov trvajúcimi zásnubnými tancami znamená, že v prípade smrti albatrosa trvá zvyšnému partnerovi roky, než si nájde nového partnera a začne sa znovu páriť. Niektoré albatrosy si po smrti partnera nenájdu náhradu vôbec. Na dospelákovi je navyše často závislé mláďa, ktoré pri smrti jedného z rodičov väčšinou umiera.[132][135]

Ďalšou vážnou hrozbou pre albatrosy predstavujú globálne zmeny klímy. Tie sa citeľnej prejavujú práve v polárnych oblastiach, domovine albatrosov. Globálne otepľovanie so sebou prináša okrem iného zvyšovanie povrchovej teploty morskej vody, čo je spojované so zmenami chovania morských živočíchov, takže morským vtákom sa nedarí uloviť toľko potravy a tým sa znižuje ich hniezdna úspešnosť. Zmeny veterných vzorcov majú rovnaký vplyv na distribúciu albatrosov, aj keď presné dôsledky je zložité určiť, pretože napríklad pri albatrosovi sťahovavom bol naopak zaznamenaný lepší pomer vyvedených mláďat v súvislosti so zmenami veterných vzorcov v Indickom oceáne. Prietrže mračien a zmeny v distribúcii dažďov môžu v budúcnosti spôsobovať väčšiu a rýchlejšiu eróziu pôdy a následnú stratu vegetácie a tým hniezdneho habitu albatrosov. Nárast teplôt bude znamenať väčšiu šancu na šírenie infekčných chorôb.[9] Populácia albatrosa popolavého zaznamenala pokles následkom zmeny klímy, a síce predovšetkým vplyvom väčšieho sucha a zvýšenej teploty, ktoré od 70. rokov 20. storočia zabíja mláďatá ale aj dospelé jedince.[136]

Fotografia lebky so zbytkami peria, spolu s rybárskym háčikom. Okolo zobáka je viditeľný vlasec
Lebka albatrosa bledohlavého so stále zamotanou rybárskou šnúrou s háčikom

Mnoho kolónií negatívne ovplyvňujú invazívne druhy zavlečených živočíchov, predovšetkým hlodavcov (konkrétne potkanov tmavých, potkanov, a myší domových) a šeliem (hranostajov a divých mačiek).[9][137] Náchylné na predáciu sú predovšetkým mláďatá. Albatrosy nemajú vyvinuté obranné mechanizmy proti predátorom a zatiaľ čo sú pomaly požierané aj tak malým predátorom ako je myš, sedia v pokoji naďalej v hniezde, pokiaľ nie sú doslova zožrané zaživa.[138] Situácia je obzvlášť alarmujúca na Goughovom ostrove, kam boli myši domové zavlečené v 19. storočí námorníkmi. Pri týchto myšiach došlo k veľmi rýchlej adaptácii na miestne podmienky a do počiatku 21. storočia myši zdvojnásobili až strojnásobili svoju priemernú veľkosť, takže dokonca predstavujú najväčšiu populácii myší domových na svete, a sú prevažne mäsožravé.[139] Okrem mláďat albatrosov začali dokonca napádať aj dospelé jedince.[140] Problém s myšami domovými je aj na ostrove Marion.[141] Aj keď boli myši na týchto ostrovoch už niekedy od 18. či 19. storočia, problémy s nimi sú pomerne relatívne nové. Vedci ich dávajú do súvislosti s globálnym otepľovaním, ktoré prinášajú miernejšie zimy, čo spôsobuje väčšie rozšírenie myší (a na ďalších ostrovoch aj iných introdukovaných hlodavcov). Premnožené populácie majú za následok zdecimovanie miestnych bezstavovcových populácií a ďalších tradičných zdrojov potravy, preto sa myši začnú obzerať po novom potravnom zdroji, v tomto prípade albatrosoch.[142][143]

Diviaky lesné a jelene spôsobujú v niektorých oblastiach deštrukciu habitu albatrosov. Boli zaznamenané aj útoky psov na albatrosy. Invazívne druhy rastlín môžu taktiež negatívne ovplyvniť albatrosie populácia, pretože mienia ich hniezdny habitus.[9]

K ďalším novodobým hrozbám patrí šírenie infekčných chorôb, ktoré nepredstavujú tak veľkú hrozbu ako pri niektorých iných vtákoch, pretože albatrosy žijú na odľahlých neobývaných ostrovčekoch a do pravidelného styku prichádzajú len s ostatnými morskými vtákmi. Za najvýznamnejšiu vtáčiu chorobu, ktorá by mohla ohroziť populáciu albatrosov, je považovaná vtáčia cholera. Tá napadla na začiatku 21. storočia populáciu albatrosov na ostrove Nový Amsterdam, v dôsledku toho vyvinuli vedci vakcínu a započali s vakcináciou tamojšej populácie.[144]

Albatrosy sú negatívne ovplyvňované aj plastovým znečistením, viac menej pre presnejšie určenie vplyvu plastového znečistenia na ich populáciu je potrebný ďalší výskum. Posledné štúdie však ukazujú, že táto príčina umierania bola doposiaľ podceňovaná; podiel ingescie (prehĺtania) plastov na úmrtnosti na pobreží sa pri albatrosoch južnej pologule odhaduje na 3,4–17,5 %.[145] Olejové škvrny a turizmus majú na albatrosy taktiež negatívny vplyv.[146]

Fotografia žraloka pod morskou hladinou
Žralok tigrí predstavuje jedného z mála prirodzených predátorov albatrosov

Prirodzení predátori[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k tomu, že albatrosy trávia väčšinu života plachtením nad otvoreným morom, majú iba malý počet prirodzených predátorov. K nim patrí žralok tigrí. Pri Havajských ostrovoch lovia hlavne juvenilné jedince, ktoré sa v plytkej vode v blízkosti kolónie učia lietať. Odhaduje sa, že žraloky majú každoročne na svedomí až 10 % tamojších mláďat.[147]

Bolo zaznamenané, ako plavec tmavý plieni hniezda a zabíja mláďatá albatrosa sťahovavého. Je možné, že práve plienenie hniezd plavcami je príčinou poklesu pomeru úspešného vyvedenia mláďat albatrosov sťahovavých na ostrove Marion. Aj keď podobné pozorovania sú výnimočné, je možné, že sa plavce naučili plieniť hniezda až po nedávnej invázii myší, ktoré napádajú a oslabujú mláďatá, ktoré predstavujú pro plavcov ľahšiu korisť.[148] K ďalším prirodzeným plieničom hniezd patria pomorníky, ktoré napádajú hlavne mláďatá krátko po vyliahnutí. V Južnej Georgii bolo sledovaných 16 mláďat albatrosov sivohlavých, z ktorých 7 bolo usmrtených pomorníkmi predtým, než mláďatá stačili vzlietnuť na more.[149]

Rovnako ako pri väčšine ostatných rúrkonoscoch, aj pri albatrosích mláďatách dochádza v prípade nebezpečia k vyvráteniu žalúdočného oleja, ktorý silno zapácha a má za ciel predátora odradiť.[150]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia zobrazuje tmavo sfarbené mláďa albatrosa nemenlivého, ako sedí na pláži znečistenej plastami. Vedľa neho sedí v prikrčenej polohe človek v šiltovke a okuliaroch a snaží sa z pod albatrosa dostať plastové vlákna, zrejme špagáty
Ochranář na ostrove Midway snažiaci sa vyslobodiť mláďa albatrosa nemenlivého zo splete plastových vlákien

Plošná ochrana albatrosov je veľmi problematická, pretože na efektívnu ochranu je potrebná koordinovaná spolupráca medzi mnohými štátmi na niekoľkých kontinentoch. Len hniezdne kolónie sa nachádzajú v jurisdikciách 12 štátov.[151] Kľúčový problém je, že albatrosy lietajú za potravou po väčšine morskej plochy južnej pologule a prichádzajú do kontaktu s rybárskymi loďami ešte z omnoho viac krajín. V roku 2001 preto vznikla Dohoda o ochrane albatrosov a víchrovcov, ktorú do roku 2020 podpísalo 13 krajín.[152] Cieľom dohody je zastaviť úbytok albatrosov a ďalších rúrkonoscov na južnej pologuli – dohoda však poznamenáva, že aj albatrosy zo severnej pologule môžu mať z dohody v budúcnosti úžitok.[153]

Najefektívnejší spôsob, ako ochrániť albatrosy pred smrťou počas rybárskych operácií, je pomocou zastrašujúcich sýto sfarbených lán či plastových trubiek (tiež známe ako „lana tori“, anglicky tori lines; tori v japončine znamená „vták“). Tieto trúbky voľne visia z hlavnej lovnej šnúry medzi navijákom a bodom, kde sa lano potápa pod hladinu. Účelom týchto lán je zastrašiť albatrosy a iné morské vtáky od približovania sa k lanám. K najvyššiemu počtu úmrtí morských vtákov totiž dochádza v tesnej blízkosti zadku lodí, keď je hlavná lovná šnúra s korisťou vyťahovaná naspať z mora na loď. Týmto pomerne jednoduchým spôsobom sú vedľajšie úlovky v podobe morských vtákov znížené na minimum.[154] Dáta z Uruguaja dokladajú redukciu počtu zabitých vtákov pri použití lán tori o 85 %, z Brazílie až o 97 %[155] a z Namíbie o 99 %[156].

Diagram zobrazujúci použitie šnúr so stuhami
Princíp použitia šnúr so stuhami (v oranžovej farbe), ktoré odstrašujú albatrosy a znižujú obete medzi vtákmi na minimum

Čo sa týka zmien klíma, tak to je mimo rozsah síl ochranárov, a tak sa zameriavajú hlavne na zmiernenie dopadov klimatických zmien. Napríklad na Havajských ostrovoch sa ochranári snažia o založenie kolónií albatrosov čiernonohých a nemenlivých vo vyšších nadmorských výškach, aby tak kolónie boli v bezpečí pred narastajúcou hladinou oceánov. Oba druhy totiž majú kolónie len nízko nad hladinou mora a v roku 2011 preto došlo k ich zmeteniu vlnou cunami, ktorá zabila okolo 2 tisíc dospelých jedincov a až 110 tisíc mláďat.[157] Ochranári sa následne rozhodli premiestniť skupinu mláďat do vyšších polôh ostrova Oahu, kde ich sami vyviedli až do ich úplného osamostatnenia s tým, že sa albatrosy na toto miesto raz vrátia a založia novú kolóniu. Táto nová potencionálna kolónia už disponuje aj plotom proti invazívnym druhom cicavcov.[158]

K hlavným obranných prostriedkom proti invazívnym druhom patrí ich úplné alebo čiastočné vyhubenie, ohradenie kolónie albatrosov plotom proti predátorom alebo prípadne len zvýšená kontrola predátorov na miestach kolónií. Napríklad v roku 2001 sa uskutočnila na Campbellovom ostrove na vtedajšiu dobu najväčšia hubiteľská akcia potkanov na svete a nasledujúci dvojročný prieskum preukázal, že z 200 tisíc potkanov[159] akciu neprežil ani jeden.[160] Potkany boli vyhubené pomocou granúl obsahujúcu účinnú látku brodifakum, ktoré boli zhadzované z helikoptér. Celkom bolo takto roznesených 120 ton jedu po celej ploche ostrova.[161] K podobným snahám dochádza na Goughovom ostrove a ostrove Marion, kde sa ochranári snažia o vyhubení myší.[140][143][162]

Vzťah k ľuďom[upraviť | upraviť zdroj]

Domorodé kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

Kresba maorskeho náčelníka z profilu na zažltnutom papieri s početnými ozdobami vrátane bieleho kruhového ornamentu vyrobeného z albatrosieho peria, ktorý sa v maorčine nazýva pōhoi toroa
Maorsky bojovník s guľatým bielym ornamentom nazývaným pōhoi toroa, ktorý je vyrobený z albatrosieho perie (kresba Charlesa Heaphyho, 1840)

V kultúre novozélandských Maorov sú albatrosy symbolom krásy a sily a majú prominentné postavenie medzi ostatnými vtákmi. Maori zdobili kresbami albatrosov svoje jaskyne a stavby a s obľubou nosili ich perie (nazývané raukura), ktoré bolo Maormi považované za taongu, teda „posvätný klenot“, ktorý bol vysoko cenený.[163] Perie bolo symbolom vysokého postavenia člena kmeňa. Vyrábali sa z neho guľaté ozdoby uší nazývané pōhoi toroa.[164] Niekedy slúžilo aj ku zdobeniu predku vojnových kanoe (waka taua).[163] Z kosti albatrosov sa vyrábali flauty[165] a ostré albatrosie kostičky sa používali ako ostrie tetovacich nástrojov.[166] Kosti boli hojne používané ako rybárske háčiky. Albatrosy boli aj pojedaný; obľúbeným receptom Maorov bolo nakladanie vtákov vo vlastnom tuku a odloženie mäsa pre neskoršiu konzumáciu.[167][168]

V havajskej mytológii sú albatrosy nemenlivé považované za manifestáciu predkov (aumakua). Objavujú sa v početných príbehoch a ich dôležitú rolu v havajskej mytológii dokladá už samotný názov pre albatrosy nemenlivé v domorodom jazyku, ktorý je Aaia-nukea-nui-a-Kane, čo v preklade znamená „Veľký bielý albatros Kānov“ (Kāne je najvyšším božstvom havajských mýtov).[167]

V japonskej mytológii je albatros nazývaný aho dori, čo doslova znamená „hlúpy vták“. Odkazuje to na to, že albatrosy nemajú vyvinuté reflexy proti predátorom, ktorého ľudia v minulosti hojne využívali.[169]

Západný svet[upraviť | upraviť zdroj]

„

Mali sme dosť, vtom albatros sa z hmly vynoril, ako keď stretneme blížneho, kresťansky prijatý bol.

Teraz s nami jedol, čo nejedával, a krúžil okolo nás. Vtom hrozný hluk, ľad náhle puk – a plávať sme mohli zas!

“
– Úryvok z Piesne starého námorníka[170]

Následkom špecifického geografického rozšírenia neboli albatrosy známy obyvateľstvu Európy až do doby počiatku zámorských výprav v 15. storočí.[171] Prvá známa historická zmienka o albatrosoch pochádza z roku 1593 z pera anglického námorníka Richarda Hawkinsa. Hawkins vo svojich zápiskoch popísal „vtáky dvoch farieb, niektorí biely, iní sivý; s tromi kĺbmi na každom krídle; z jedného konca krídla na druhý koniec merali dve siahy“ [3,6 m].[172] Albatrosy potom začali prenikať stále viac do zápiskov námorníkov zo 17. a 18. storočia a postupne si získali povesť mýty opradených tulákov, ktorí v sebe nesú duše zomretých námorníkov a zabitie albatrosa by preto prinieslo smolu a nešťastie.[167] Ornitológ Carles Carboneras o albatrosoch dokonca hovorí ako o „najlegendárnejších zo všetkých vtákov“.[173]

Drevoryt albatrosa, ako letí nad dvojicou inochov sediacich na skale na brehu mora. V pozadí sa dá vidieť plachetnicu aj náznak parníka, veľkú skalu a dvoch rybárov, ako spúšťajú na more svoju rybársku loďku
Romantické zobrazenie albatrosa na drevoryte z roku 1837

Poveste a povery okolo albatrosov a zmienky v literárnych dielach vyvrcholili v balade Pieseň starého námorníka (1798) anglického romantického básnika Samuela Taylora Coleridge. V tejto balade vystupuje albatros ako sprievodca a ochranca námorníkov. Keď ho jeden z námorníkov bezdôvodne zastrelí, loď začne byť prenasledovaná tajomnými prírodnými silami, ktoré prinesú smrť väčšine posádky.[172] K ďalším známym literárnym dielam inšpirovaným albatrosmi patrí báseň „Albatros“ (franc. L'albatros) francúzskeho básnika Charlesa Baudelaira, krorá vyšla v zbierke Kvety zla.[174]

Poveste opriadajúca albatrosy viac menej nezabránili tomu, aby byli námorníkmi lovené ako ľahko dostupná potrava. Anglický botanik Joseph Banks, ktorý sa zúčastnil druhej plavby Jamesa Cooka (1772–1775), dokonca vo svojich zápiskoch zmieňuje recept, ako najlepšie upraviť albatrosa. Banks doporučil naložiť albatrosie mäso cez noc do slanej vody a ráno najskôr krátko povariť a potom podusiť v hrnci s trochou vody do úplného zmäknutia a podávať s pikantnou omáčkou.[175]

V novodobej histórii sa albatrosy stali populárnym cieľom pozorovateľov vtákov. Mnoho miest ponúka pravidelné výlety na lodiach, počas ktorých je možné zbadať tieto vtáky; na ich nalákanie sa používajú ryby a ich odrezky. Medzi destinácie, kde sa dajú vtáky pozorovať, patrí austrálske mestá Monterey, Wollongong, Sydney, Port Fairy, Hobart, novozélandský Dunedin a Kaikoura alebo juhoafrické Kapské Mesto. Niektoré miesta pritom môžu každoročne lákať veľký počet turistov a byť tak ekonomickým zdrojom pre miestne komunity. Napríklad albatrosy na novozélandskom myse Tairoa prilákajú každoročne okolo 40 tisíc turistov.[176]

Po albatrosoch bola pomenovaných mnoho firiem, lodí a lietadiel. Za zmienku stojí napríklad nemecký výrobca lietadiel Albatros Flugzeugwerke a jeho rád lietadiel Albatros, hydroplány Grumman HU-16 Albatross alebo jedno z prvých lietadiel poháňaných ľudskou silou Gossamer Albatross. V českom prostredí je známy napríklad román Albatros spisovateľa Františka Flosa, podzvukový cvičné lietadlo Aero L-39 Albatros a predovšetkým nakladateľstvo Albatros.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Lindsey 2009, s. 6.
  2. ↑ Systema Naturæ per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis. Holmia : Impensis direct. Laurentii Salvii, 1758. (Editio decima, reformata.) Dostupné online. DOI:10.5962/bhl.title.542 S. 132. (po latinsky)
  3. ↑ Diomedeidae G. R. Gray, 1840 [online]. Integrated Taxonomic Information System (ITIS), [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d Albatross biology and conservation. Ed. G. Robertson a R. Gales. Chipping Norton, N.S.W. : Surrey Beatty & Sons, 1998. Dostupné online. ISBN 9780949324825. Kapitola Towards a new taxonomy for albatrosses, s. 13‐19. (po anglicky)
  5. ↑ a b Evolutionary Relationships among Extant Albatrosses (Procellariiformes: Diomedeidae) Established from Complete Cytochrome-B Gene Sequences. 1996-10, [cit. 2020-12-03]. S. 784–801. DOI:10.2307/4088857 (po anglicky)
  6. ↑ Taxonomy of albatrosses and larger petrels (16th Meeting of the CMS Scientific Council) [online]. Bonn, Germany: Convention on the Conservation of Migratory Species of Wild Animals, 2010, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Taxonomy Working Group Report to the Second Advisory Committee Meeting - Annex 5 to AC2 Meeting Report [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels (ACAP), 2006, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b Phylogenetic analysis of the 24 named albatross taxa based on full mitochondrial cytochrome b DNA sequences [online]. The Ornithological Society of New Zealand, Inc., 2009, [cit. 2023-01-31]. S. 82–94. Dostupné online. Archivované 2021-01-16 z originálu. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d e The conservation status and priorities for albatrosses and large petrels. 2016-09. S. 169–183. DOI:10.1016/j.biocon.2016.06.017 (po anglicky)
  10. ↑ a b Data Zone: Search Results of the term "albatross" [online]. [Cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b List of Albatross Species [online]. BirdLife International, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu. (po anglicky)
  12. ↑ a b Fifth Meeting of Advisory Committee [online]. Mar del Plata, Argentina: Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2010, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ TAXONOMY WORKING GROUP TERMS OF REFERENCE: Reviewed at the Fourth Meeting of the Advisory Committee, Cape Town, South Africa, 22 - 25 August 2008 [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels (ACAP), 2008, [cit. 2020-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Analysis of the taxonomy and nomenclature of the Procellariiformes based on complete nucleotide sequences of the mitochondrial cytochrome b gene [online]. 2004-06, [cit. 2020-12-03]. S. 125–147. Dostupné online. DOI:10.1071/MU01060 (po anglicky)
  15. ↑ Major analytical and conceptual shortcomings in a recent taxonomic revision of the Procellariiformes—a reply to Penhallurick and Wink (2004). 2005-06, [cit. 2020-12-03]. S. 181–186. DOI:10.1071/MU04039 (po anglicky)
  16. ↑ ITIS Standard Report - Albatross [online]. Integrated Taxonomic Information System, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Odporúčané slovenské názvoslovie vtákov sveta [online]. 2010, [cit. 2022-01-11]. [1]) alebo (Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  18. ↑ a b An Unbiased Molecular Approach Using 3′-UTRs Resolves the Avian Family-Level Tree of Life. 2021-01-04, [cit. 2021-01-26]. S. 108–127. DOI:10.1093/molbev/msaa191 (po anglicky)
  19. ↑ a b c Oligocene and Miocene albatross fossils from Washington State (USA) and the evolutionary history of North Pacific Diomedeidae. 2017-07, [cit. 2020-12-04]. S. 659–671. DOI:10.1642/AUK-17-32.1 (po anglicky)
  20. ↑ a b Lindsey 2009, s. 21.
  21. ↑ Carboneras 1992, s. 1.
  22. ↑ A comprehensive phylogeny of birds (Aves) using targeted next-generation DNA sequencing. 2015-10, [cit. 2021-01-26]. S. 569–573. DOI:10.1038/nature15697 (po anglicky)
  23. ↑ EHRLICH, Paul R.; DOBKIN, David, S.; WHEYE, Darryl. The Birders Handbook. New York, NY : Simon & Schuster, 1988. Dostupné online. ISBN 0-671-65989-8. S. 29–31. (po anglicky)
  24. ↑ GRZIMEK. Grzimek's animal life encyclopedia.. Detroit : Gale, 2003. Dostupné online. ISBN 0-7876-5784-0. S. 107-111. (po anglicky)
  25. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 279.
  26. ↑ a b c d e f g Carboneras 1992, s. 3.
  27. ↑ 11 Heaviest Flying Birds in the World (Up to 44 lb / 20 kg) [online]. World Birds: Joy of Nature, 2019-09-29, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2021-08-03 z originálu. (po anglicky)
  28. ↑ Field identification and sex determination of the Royal Albatross [online]. Ornithological Society of New Zealand, 1960, [cit. 2023-01-31]. S. 2. Dostupné online. Archivované 2017-05-20 z originálu. (po anglicky)
  29. ↑ Atlantic yellow-nosed mollymawk [online]. New Zealand Birds Online, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 312.
  31. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 264.
  32. ↑ Roberston, Heather & Derek 2005, s. 175.
  33. ↑ Southern royal albatross (XRA) [online]. Fisheries New Zealand, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Carboneras 1992, s. 3–4.
  35. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 264–265.
  36. ↑ Lindsey 2009, s. 75–76.
  37. ↑ a b c Lindsey 2009, s. 83.
  38. ↑ Lindsey 2009, s. 76–77.
  39. ↑ Lindsey 2009, s. 77.
  40. ↑ Courtship behaviour of the Wandering Albatross Diomedea exulans at Bird Island, South Georgia [online]. 2001. S. 29–37. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ Lindsey 2009, s. 79.
  42. ↑ The Dance of the Wandering Albatross Diomedea exulans. 1990-06, [cit. 2020-12-09]. S. 123–131. DOI:10.1071/MU9900123 (po anglicky)
  43. ↑ Displays of the sooty albatrosses Phoebetria fusca and P. palpebrata. 1981-06, [cit. 2020-12-09]. S. 98–103. DOI:10.1080/00306525.1981.9633590 (po anglicky)
  44. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 360.
  45. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 342.
  46. ↑ Phoebetria palpebrata (light-mantled albatross) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ STAHL. Sooty albatross [online]. New Zealand Birds Online, 2013, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Lindsey 2009, s. 18–19.
  49. ↑ Lindsey 2009, s. 56.
  50. ↑ An assessment of the population trends and conservation status of Black-browed Albatrosses in the Falkland Islands (First Meeting of the Population and Conservation Status Working Group La Rochelle, France, 29 – 30 April 2013) [online]. La Rochelle, France: The Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2013-04-29, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Lindsey 2009, s. 87–88.
  52. ↑ Carboneras 1992, s. 6.
  53. ↑ a b c Carboneras 1992, s. 4.
  54. ↑ a b Lindsey 2009, s. 90.
  55. ↑ Lindsey 2009, s. 88.
  56. ↑ Lindsey 2009, s. 88–89.
  57. ↑ a b Roberston, Heather & Derek 2005, s. 178.
  58. ↑ Diomedea epomophora (royal albatross) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 327.
  60. ↑ Lindsey 2009, s. 91.
  61. ↑ Lindsey 2009, s. 95.
  62. ↑ a b c Lindsey 2009, s. 92.
  63. ↑ a b Phoebastria irrorata (waved albatross) [online]. Regents of the University of Michigan - Animal Diversity Web, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ Lindsey 2009, s. 93.
  65. ↑ a b Lindsey 2009, s. 94–95.
  66. ↑ De Roy, Jones & Fitter 2009, s. 188.
  67. ↑ Lindsey 2009, s. 97.
  68. ↑ Saving the Albatross: Fashioning an Environmental Regime. 2010-04-01, [cit. 2020-12-10]. S. 216–228. DOI:10.1111/j.1931-0846.2010.00023.x (po anglicky)
  69. ↑ a b De Roy, Jones & Fitter 2009, s. 119–120.
  70. ↑ Albatross vs. Shark [online]. National Geographic Wild, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Wisdom, The Laysan Albatross [online]. Midway Atoll National Wildlife Refuge and Battle of Midway National Memorial - U.S. Fish and Wildlife Service, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ World's Oldest Wild Bird Has Baby at 66 [online]. National Geographic, 2017, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  73. ↑ Wisdom the albatross is at least 69. And this year, she’s back at Midway to incubate an egg. [online]. Hawaii News Now, 2020-12-03, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. ↑ Lindsey 2009, s. 66–67.
  75. ↑ a b Lindsey 2009, s. 61–74.
  76. ↑ Autonomous Dynamic Soaring Platform for Distributed Mobile Sensor Arra [online]. California, US: Computational Biology and Evolutionary Computing Department Sandia National Laboratories, 2002, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  77. ↑ Optimal dynamic soaring consists of successive shallow arcs. 2017-10, [cit. 2020-12-02]. S. 20170496. DOI:10.1098/rsif.2017.0496 (po anglicky)
  78. ↑ a b Extreme variation in migration strategies between and within wandering albatross populations during their sabbatical year and their fitness consequences. 2015-03-09, [cit. 2020-12-02]. S. 8853. DOI:10.1038/srep08853 (po anglicky)
  79. ↑ a b Albatross Long-Distance Navigation: Comparing Adults And Juveniles. 2005-09, [cit. 2020-12-03]. S. 369. DOI:10.1017/S0373463305003401 (po anglicky)
  80. ↑ Lifetime foraging patterns of the wandering albatross: Life on the move!. 2014-01, [cit. 2020-12-08]. S. 68–78. DOI:10.1016/j.jembe.2013.10.021 (po anglicky)
  81. ↑ Carboneras 1992, s. 2–3.
  82. ↑ Fastest bird in level flight [online]. Guinness World Records Limited, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. ↑ Sustained Fast Travel by a Gray-Headed Albatross (Thalassarche chrysostoma) Riding an Antarctic Storm. 2004, [cit. 2020-12-02]. S. 1208. DOI:10.1093/auk/121.4.1208 (po anglicky)
  84. ↑ Lindsey 2009, s. 64.
  85. ↑ Higgins & Marchant 1990, s. 163.
  86. ↑ Lindsey 2009, s. 65–66.
  87. ↑ The Flight of Petrels and Albatrosses (Procellariiformes), Observed in South Georgia and its Vicinity [online]. 1982, [cit. 2020-12-03]. S. 75–106. Dostupné online. (po anglicky)
  88. ↑ Anatomy and histochemistry of spread-wing posture in birds. 3. Immunohistochemistry of flight muscles and the “shoulder lock” in albatrosses. 2005, [cit. 2020-12-03]. S. 12–29. DOI:10.1002/jmor.10284 (po anglicky)
  89. ↑ Šablóna:Citácia dokumentu
  90. ↑ Waved albatrosses can navigate with strong magnets attached to their head. 2003-11-15, [cit. 2020-12-03]. S. 4155–4166. DOI:10.1242/jeb.00650 (po anglicky)
  91. ↑ Unravelling the mystery of albatross navigation [online]. Delta - Journalistic Platform TU Delf, 2020 -05-06, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  92. ↑ Lindsey 2009, s. 60.
  93. ↑ a b Carboneras 1992, s. 5.
  94. ↑ a b Lindsey 2009, s. 47–60.
  95. ↑ Human exploitation assisting a threatened species? The case of muttonbirders and Buller’s albatross. 2017-04-13. S. e0175458. DOI:10.1371/journal.pone.0175458 (po anglicky)
  96. ↑ Patterns of Piracy by Peruvian Seabirds: A Depth Hypothesis. 1980, [cit. 2020-12-11]. S. 521–525. DOI:10.1111/j.1474-919X.1980.tb00910.x (po anglicky)
  97. ↑ Nocturnal and Diurnal Foraging Activity of Hawaiian Albatrosses Detected With a New Immersion Monitor. 2000-08-01, [cit. 2020-12-09]. S. 577–584. DOI:[0577:NADFAO2.0.CO;2 10.1650/0010-5422(2000)102[0577:NADFAO]2.0.CO;2] (po anglicky)
  98. ↑ Diving depths of albatrosses. 1994-09, [cit. 2020-12-09]. S. 353–354. DOI:10.1017/S0954102094000532 (po anglicky)
  99. ↑ Evidence for olfactory search in wandering albatross, Diomedea exulans. 2008-03-25. S. 4576–4581. DOI:10.1073/pnas.0709047105 (po anglicky)
  100. ↑ a b From the Eye of the Albatrosses: A Bird-Borne Camera Shows an Association between Albatrosses and a Killer Whale in the Southern Ocean. 2009-10-07. DOI:10.1371/journal.pone.0007322 (po anglicky)
  101. ↑ Carboneras 1992, s. 4–5.
  102. ↑ First evidence of a 200-day non-stop flight in a bird. 2013-12, [cit. 2020-12-03]. S. 2554. DOI:10.1038/ncomms3554 (po anglicky)
  103. ↑ Evidence that birds sleep in mid-flight. 2016-11, [cit. 2020-12-03]. S. 12468. DOI:10.1038/ncomms12468 (po anglicky)
  104. ↑ Sleeping on the wing. 2017-02-06, [cit. 2020-12-03]. S. 20160082. DOI:10.1098/rsfs.2016.0082 (po anglicky)
  105. ↑ The biology of the Waved Albatross Diomedea irrorata of Hood Island, Galapagos. 2008-04-03, [cit. 2020-12-04]. S. 483–510. DOI:10.1111/j.1474-919X.1973.tb01988.x (po anglicky)
  106. ↑ Lindsey 2009, s. 70.
  107. ↑ Avian biology. Ed. Farner, D.S.; King, J.R. & Parkes, Kenneth C.. [s.l.] : Academic Press, 1985. Dostupné online. ISBN 0-12-249408-3. S. 79–238. (po anglicky)
  108. ↑ Crossing the line: albatrosses changing hemispheres [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2010, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. ↑ Roberston, Heather & Derek 2005, s. 177.
  110. ↑ Mexico’s Guadalupe Island gets a World Albatross Day banner [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. ↑ Albatross breeding locations [online]. New Zealand Ministry for Culture and Heritage Te Manatu, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  112. ↑ World Albatross Day: How NZ became the world's albatross capital [online]. Radio New Zealand, 2020-06-19, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  113. ↑ How NZ became the world's albatross capital [online]. Otago Daily Times, 2020-06-19, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  114. ↑ De Roy, Jones & Fitter 2009, s. 144.
  115. ↑ Lindsey 2009, s. 102–103.
  116. ↑ Historic Feature: Guano Mining and Egg Harvesting on Laysan Island [online]. Papahānaumokuākea Marine National Monument, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  117. ↑ Oology and Ralph's talking eggs : bird conservation comes out of its shell. Austin : University of Texas Press, 2007. Dostupné online. ISBN 9780292714519. S. 9–11. (po anglicky)
  118. ↑ De Roy, Jones & Fitter 2009, s. 111–112.
  119. ↑ Excessive exploitation of Central Pacific seabird populations at the turn of the 20th century [online]. 1998, [cit. 2020-12-07]. S. 49–57. Dostupné online. (po anglicky)
  120. ↑ De Roy, Jones & Fitter 2009, s. 117–120.
  121. ↑ Short-tailed Albatross (Phoebastria albatrus) - BirdLife species factsheet [online]. BirdLife International, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. ↑ Seabird conservation status, threats and priority actions: a global assessment. 2012-03, [cit. 2020-12-10]. S. 1–34. DOI:10.1017/S0959270912000020 (po anglicky)
  123. ↑ a b Additive effects of climate and fisheries drive ongoing declines in multiple albatross species. 2017-12-12, [cit. 2020-12-10]. S. E10829–E10837. DOI:10.1073/pnas.1618819114 (po anglicky)
  124. ↑ Amassed threats to albatross species. 2018-02, [cit. 2020-12-10]. S. 81–82. DOI:10.1038/s41893-018-0024-1 (po anglicky)
  125. ↑ Antipodean wandering albatross census and population study on Antipodes Island 2019 [online]. Department of Conservation, 2019-10-19, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. ↑ Antipodean wandering albatross at risk of extinction - scientists [online]. 2020-01-16, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  127. ↑ Thalassarche chlororhynchos. BirdLife International: The IUCN Red List of Threatened Species 2018, 2018-08-07, [cit. 2020-12-10]. DOI:10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22698425A132645225.en (po anglicky)
  128. ↑ Diomedea dabbenena. BirdLife International: The IUCN Red List of Threatened Species 2018, 2018, [cit. 2020-12-10]. DOI:10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22728364A132657527.en (po anglicky)
  129. ↑ Phoebastria irrorata. BirdLife International: The IUCN Red List of Threatened Species 2018, 2018-08-07, [cit. 2020-12-10]. DOI:10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22698320A132641638.en (po anglicky)
  130. ↑ Roberston, Heather & Derek 2005, s. 175–176.
  131. ↑ Rybolovné Zařízení [online]. Evropská komise, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2020-12-07 z originálu. (po anglicky)
  132. ↑ a b c Longline Fishing (How What You Don't Know Can Hurt You). 2013-11. S. 151–162. DOI:10.1053/j.tcam.2013.09.006 (po anglicky)
  133. ↑ The Tale of the Albatross and the Algorithm [online]. Global Fishing Watch, 2019-01-28, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  134. ↑ Longline fishing effort overlaps with foraging hotspots for seabirds and causes significant bycatch [online]. BirdLife Data Zone, 2004, rev. 2013-04-18, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  135. ↑ The impacts of fishing on marine birds. 2000, [cit. 2020-12-11]. S. 531–547. DOI:10.1006/jmsc.2000.0714 (po anglicky)
  136. ↑ Wilson 2004, s. 259.
  137. ↑ A feral cat is filmed feeding on a White-capped Albatross chick on Auckland Island [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2019, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  138. ↑ Observations of mice predation on dark-mantled sooty albatross and Atlantic yellow-nosed albatross chicks at Gough Island. 2013-12, [cit. 2020-12-11]. S. 763–766. DOI:10.1017/S0954102013000126 (po anglicky)
  139. ↑ Giant carnivorous mice threaten world's greatest seabird colony [online]. The Guardian, 2008-05-19, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  140. ↑ a b Covid-19 stalls RSPB rescue of albatross chicks from giant mice [online]. The Guardin, 2020-05-19, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  141. ↑ ‘Scalping’ of albatross fledglings by introduced mice spreads rapidly at Marion Island. 2016-04, [cit. 2020-12-18]. S. 73–80. DOI:10.1017/S0954102015000486 (po anglicky)
  142. ↑ Climate change leads to increasing population density and impacts of a key island invader. 2018-01, [cit. 2020-12-18]. S. 212–224. DOI:10.1002/eap.1642 (po anglicky)
  143. ↑ a b Saving a remote island’s birds—by getting rid of its mice [online]. National Geographic, 2018-12-14, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  144. ↑ Vaccination protects endangered albatross chicks against avian cholera. 2018-07, [cit. 2020-12-10]. S. e12443. DOI:10.1111/conl.12443 (po anglicky)
  145. ↑ Plastic ingestion is an underestimated cause of death for southern hemisphere albatrosses [online]. John Wiley & Sons, Inc., 2020-12-21, [cit. 2021-02-09]. S. e12785. Online před zahrnutím do svazku a čísla. Dostupné online. DOI:10.1111/conl.12785 (anglicky)
  146. ↑ Wilson 2004, s. 260–261.
  147. ↑ Tiger Shark vs. Albatross [online]. National Geographic, 2013-07-31, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  148. ↑ Giant petrels as predators of albatross chicks. 2013-05, [cit. 2020-12-10]. S. 761–766. DOI:10.1007/s00300-013-1300-1 (po anglicky)
  149. ↑ Nobody knows where juvenile Grey-headed Albatrosses go: until now [online]. BirdLife International, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  150. ↑ Procellariiform - Form and function [online]. Britannica Online, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  151. ↑ Wilson 2004, s. 255.
  152. ↑ Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels - Parties to ACAP [online]. The Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  153. ↑ Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels" Amended by the Sixth Session of the Meeting of the Parties Skukuza, South Africa, 7 - 11 May 2018 [online]. Acap.aq, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)
  154. ↑ Bird scaring lines [online]. Australian Fisheries and Management Authority, [cit. 2020-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  155. ↑ Streamer (tori) lines [online]. Bycatch Management Information System (BMIS), [cit. 2020-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  156. ↑ Hadice za 6000 korun. Prosté opatření uchránilo v Namibii před rybářskými loděmi o 99 % více ptáků [online]. Český rozhlas, 2021-01-23, [cit. 2021-01-23]. Dostupné online.
  157. ↑ Oldest Known Wild Bird Survives Tsunami [online]. Cornell University - All About Birds, 2011-04-15, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  158. ↑ Establishing Laysan and black-footed albatross breeding colonies using translocation and social attraction. 2019-07, [cit. 2020-12-10]. S. e00667. DOI:10.1016/j.gecco.2019.e00667 (po anglicky)
  159. ↑ Eradication—The Clearance of Campbell Island [online]. New Zealand Geographic, 2002, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  160. ↑ Campbell Island conservation sanctuary rat free [online]. New Zealand Government, 2003-05-27, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  161. ↑ Campbell Island – pushing the boundaries of rat eradications [online]. Department of Conservation, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2019-12-21 z originálu. (po anglicky)
  162. ↑ Gough Island restoration programme [online]. Gough Island Restoration Programme Conservation Project, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  163. ↑ a b Albatrosses [online]. New Zealand Ministry for Culture and Heritage Te Manatu, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  164. ↑ Pōhoi toroa – albatross-feather ear ornament [online]. New Zealand Ministry for Culture and Heritage Te Manatu, [cit. 2020-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  165. ↑ A Chronological and Geographical Sequence of Maori Flute Scales. 1982-03, [cit. 2020-11-25]. S. 123. DOI:10.2307/2802105 (po anglicky)
  166. ↑ The Uhi-Maori or native tattooing instruments [online]. 1904, [cit. 2023-01-31]. S. 166–172. Dostupné online. Archivované 2022-08-13 z originálu. (po anglicky)
  167. ↑ a b c Roimata Toroa (Tears of the Albatross): A Historical Review of the Albatross in Folklore, and a Critical Examination of the Environemntal Law Protections [online]. Christchurch, New ZEaland: University of Canterbury, 2008, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  168. ↑ Matau Toroa (Albatross hook) [online]. New Zealand: Museum of New Zealand Te Papa Tongarewa, [cit. 2020-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  169. ↑ The rare 'idiot bird' [online]. [Cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  170. ↑ Jezerní básníci : William Wordsworth, Samuel Taylor Coleridge, Robert Southey. Praha : Mladá fronta, 1999. ISBN 80-204-0790-1.
  171. ↑ Lindsey 2009, s. 5.
  172. ↑ a b Norman 2018, s. 85.
  173. ↑ Carboneras 1992, s. 9.
  174. ↑ Charles Baudelaire - Albatros (Květy zla) [online]. Český-jazyk.cz aneb studentský underground, [cit. 2020-12-18]. Dostupné online.
  175. ↑ Norman 2018, s. 86.
  176. ↑ ACAP Breeding Sites No. 5. Taiaroa Head/Pukekura, New Zealand, an albatross colony on the mainland [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Albatrosses and petrels across the world. Oxford : Oxford University Press, 2004. ISBN 0-19-850125-0. (po anglicky)
  • CARBONERAS, Carles. Family Diomedeidae (Albatrosses). Barcelona : Lynx Edicions. Dostupné online. ISBN 8487334105. S. 198–215 [v článku číslováné podľa PDF z uvedenej URL]. (po anglicky)
  • Albatross : their world, their ways. Albany, Auckland : David Bateman, 2009. ISBN 9781869536244. (po anglicky)
  • Handbook of Australian, New Zealand & Antarctic Birds: Ratites to ducks. Zväzok 1. Melbourne : Oxford University Press, 1990. ISBN 0-19-553762-9. Kapitola Part B, Australian pelican to ducks. (po anglicky)
  • Albatrosses. Collingwood, Vic. : CSIRO, 2009. ISBN 9780643094215. (po anglicky)
  • Birdstories: a history of the birds of New Zealand. Nelson : Potton & Burton, 2018. ISBN 9780947503925. (po anglicky)
  • The Field Guide to the Birds of New Zealand. Auckland : Penguin Books, 2005. ISBN 0143020404. (po anglicky)
  • Albatrosses. Sussex : Pica Press, 2000. ISBN 1-873403-94-1. (po anglicky)
  • Flight of the huia : ecology and conservation of New Zealand's frogs, reptiles, birds and mammals. Christchurch, New Zealand : Canterbury University Press, 2004. ISBN 0908812523. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albatrosovité&oldid=7768419“