Alkalický kov
| Skupina | 1 |
|---|---|
| Perióda | |
| 2 | 3 Li |
| 3 | 11 Na |
| 4 | 19 K |
| 5 | 37 Rb |
| 6 | 55 Cs |
| 7 | 87 Fr |
| >> | |
Alkalické kovy sú prvky 1. skupiny v periodickej tabuľke chemických prvkov zahŕňajúce lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr). Sú vysoko reaktívne a vo voľnej prírode sa nenachádzajú v základnej forme. Ich pomenovanie pochádza z toho, že s vodou reagujú za vzniku alkálií – zásad.
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Atómy alkalických kovov majú vo vonkajšej vrstve svojho obalu jeden elektrón, predposlednú vrstvu majú ako najbližší vzácny plyn. Jadro atómu púta valenčný elektrón veľmi slabo, preto pri styku s atómami iných prvkov ho atóm ľahko strháva a tvorí tak jednomocný katión: Li +, Na+, K+, Rb+, Cs+. Preto sú alkalické kovy na začiatku elektrochemického radu napätia a ich stupeň elektronegativity je zo všetkých prvkov najmenší. Ľahko tvoria zlúčeniny s halogénmi.
Alkalické kovy sú mäkké ako vosk a dajú sa krájať nožom. Majú nízku teplotu topenia, ktorá klesá so stúpajúcim protónovým číslom. Sú to najľahšie kovy vôbec. Čím ďalej je valenčný elektrón od jadra, tým slabšie ho jadro púta. Keďže cézium najľahšie stráca valenčný elektrón, je najreaktívnejší z alkalických kovov a tvorí aj najsilnejšiu zásadu vôbec (hydroxid cézny CsOH).
Charakteristické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pri prerezaní sú alkalické kovy striebrobiele, okrem cézia, ktoré je zlatožlté. Veľmi rýchlo sa pokrývajú vrstvičkou hydroxidu a uhličitanu, reagujú s vodnými parami a s oxidom uhličitým, ktoré sú v ovzduší.
- 2 Na + 2 H2O → 2 NaOH + H2
- 2 NaOH + CO2 → Na2CO3 + H2O
Preto sa alkalické kovy uchovávajú pod petrolejom alebo v benzíne, prípadne v iných látkach ktoré neobsahujú kyslík.
Zahriatím na vzduchu sa vznietia a horia. Každý prvok charakteristicky zafarbuje plameň:
- lítium horí na oxid lítny (Li2O) - karmínový plameň
- sodík horí na peroxid sodný (Na2O2) - žltý plameň
- draslík horí na hyperoxid draselný (KO2) - fialový plameň
- rubídium horí na hyperoxid rubídny (RbO2)
- cézium horí na hyperoxid cézny (CsO2)
Prudko rozkladajú vodu, pričom vzniká príslušný hydroxid a uniká vodík. So stúpajúcim protónovým číslom sa zväčšuje prudkosť reakcie. Lítium reaguje s vodou pokojne, sodík sa na vode rýchlo pohybuje, draslík sa zapaľuje, rubídium a cézium reagujú výbušne.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Sodík a draslík sú biogénne prvky. Ich ióny sú prítomné v bunkových tkanivách a telových tekutinách. Zúčastňujú sa na dôležitých chemicko-fyzikálnych procesoch v ľudskom tele.
Alkalické kovy sú veľmi reaktívne, preto sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách s inými prvkami. Najrozšírenejšie a najvýznamnejšie sú sodné a draselné zlúčeniny. V morskej vode a v soľných ložiskách je najmä chlorid sodný (NaCl) a chlorid draselný (KCl). Z mnohých nerastov sodíka a draslíka sú najdôležitejšie pre život rastlín živce, z nich má najmä živec draselný (KAlSi3O8). Používajú sa aj v sklenárenskom priemysle. V potravinárstve sa využívajú najmä chlorid sodný (NaCl) a hydrogenuhličitan sodný (NaHCO3).
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | |||||||||||||||
| 1 | H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| 2 | Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| 3 | Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| 4 | K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| 5 | Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| 6 | Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| 7 | Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Nh | Fl | Mc | Lv | Ts | Og |
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |