Bernadeta Soubirousová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Bernarda Soubirousová
Bernadette Soubirous v roku 1863
Bernadette Soubirous v roku 1863
Biografické údaje
Narodenie 7. január 1844
Lurdy, Francúzsko
Úmrtie 16. apríl 1879 (35 rokov)
Nevers, Francúzsko
Rehoľníčka
Rehoľa Milosrdné sestry z Nevers
Vstup 29. júl 1866 (22 rokov)
Prvé sľuby 30. október 1867 (23 rokov)
Večné sľuby 22. september 1878 (34 rokov)
Svätica
V cirkvi rímskokatolícka
Blahorečenie 14. jún 1925
Pius XI.
Bazilika svätého Petra
Svätorečenie 8. december 1933
Pius XI.
Bazilika svätého Petra
Patronát telesné choroby, Lurdy, Francúzsko, pastiery a pastierky, proti chorobe, ľudia zosmiešňovaní pre vieru
Sviatok 16. apríl
18. február (vo Francúzsku)
Odkazy
Spolupracuj na Commons Bernadeta Soubirousová
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Marie-Bernarde „Bernadeta“ Soubirousová (okci. Bernadeta Sobirós, franc. Bernadette Soubirous; * 7. január 1844, Lurdy – † 16. apríl 1879, Nevers) bola francúzska rehoľníčka a vizionárka, ktorej sa niekoľkokrát zjavila Panna Mária v jaskynke Massabielle v Lourdoch.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dom, k ktorom bývala sv. Bernadeta

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bernadeta bola dcérou Françoisa Soubirousa (* 1807 – † 1871), mlynára a matky Louise Soubirusovej (rod. Casteròt; * 1825 – † 1866), práčky.[1] Bola najstaršia z deviatich detí – Bernadeta, Jean (*/† 1845), Toinette (* 1846 – † 1892), Jean-Marie (* 1848 – † 1851), Jean-Marie (* 1851 – † 1919), Justin (* 1855 – † 1865), Pierre (* 1859 – † 1931), Jean (*/† 1864) a Louise (*/† 1866).

Bernadeta sa narodila 7. januára 1844 a bola pokrstená ako Mária Bernarda Soubirusová (meno Bernadeta je prezývka, ktorú jej dali jej priatelia) v miestnom farskom kostole svätého Petra 9. januára, na výročie svadby jej rodičov. Bernadetina krstná mama bola Bernarde Casteròt, jej ujčiná (matkina sestra), pomerne bohatá vdova, ktorá vlastnila krčmu. Francúzsko bolo vtedy v ťažkom období a rodina žila v extrémnej chudobe. Bernadeta bola veľmi chorľavé dieťa a pravdepodobne z tohoto dôvodu merala len cca 140 cm. Ako batoľa sa nakazila cholerou a trpela na vážnu astmu po zvyšok života. Bernadeta navštevovala dennú školu Milosrdných sestier z Nevers.[2] Svätá Bernadeta nevedela dobre po francúzsky (naproti omylu hlásaného Hollywoodskymi filmami). Po francúzsky sa začala učiť až vo veku 13 rokov kvôli častým chorobám a tomu, že bola slabou žiačkou. Nevedela dobre čítať, ani písať, kvôli častým chorobám. Jej rodným jazykom bola okcitánčina, ktorá bola jazykom používaným miestnym ľudom v tom čase, dnes je už používaná v menšej miere (podobný osud, aký postihol katalánčinu).

Zjavenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vyobrazenie zjavení na vitráži

V čase udalostí pri jaskynke sa situácia jej rodiny zhoršila natoľko, že bývali v pivnici (jedna miestnosť) v minulosti využívanej ako väzenie (toto miesto bolo nazývané le cachot, čo znamená žalár, väzenie). Bývali tu zadarmo vďaka bratrancovi jej matky, Andréovi Sajouxovi.[3]

11. februára 1858 bola 14-ročná Bernadeta so sestrou Marie Antoinette (Toinette) a kamarátkou Jeanne Abadie pri Massabiellskej jaskynke (Tuta de Massavielha) zbierať drevo na kúrenie. Kým Toinette a Jeanne prešli cez malý potôčik oproti jaskynke a išli ďalej, Bernadeta hľadala miesto, kde by mohla prejsť bez toho, aby si namočila pančuchy. Nakoniec si sadla, aby si vyzula topánky a mohla prejsť cez potôčik. Dala si dole pančuchy, keď zrazu začula zvuk silného vetra, ale nič sa nehýbalo. Ruža, ktorá rástla v prirodzenom výklenku jaskynky, sa však hýbala. Z tohoto výklenku vyšlo oslňujúce svetlo a zjavila sa v ňom biela postava. Toto bolo prvé z osemnástich zjavení, ktoré označila ako aquero [aˈk(e)ɾɔ], čo v okcitánčine znamená „to“. V neskorších svedectvách to nazýva „malá mladá dáma“ (uo petito damizelo). Jej sestra a kamarátka tvrdili, že oni nič nevideli; tieto zjavenia vždy videla len Bernadeta.[3]

14. februára sa po nedeľnej svätej omši Bernadetta so sestrou Máriou a zopár ďalšími dievčatami vrátili k jaskynke. Bernadeta hneď padla na kolená tvrdiac, že znova vidí aquero a upadla do tranzu. Keď jedno z dievčat polialo výklenok svätenou vodou a druhé dievča hodilo kameňom, ktorý sa roztrieštil na zemi, zjavenie zmizlo.[3] Počas ďalšieho zjavenia, 18. februára, zjavenie Bernadetu požiadalo, aby sa každý deň po štrnásť dní vracala k jaskynke.[3]

Toto obdobie takmer každodenných zjavení sa stalo známym ako la Quinzaine sacrée – „sväté štrnásťdnie“. Najprv boli Bernadetini rodičia, zvlášť jej matka, zmätení a pokúšali sa jej zakázať ísť. Zjavenie sa Bernadete nepredstavilo do sedemnásteho zjavenia. Tí obyvatelia mesta, ktorí Bernadete verili, však usudzovali, že Bernadeta vidí Pannu Máriu napriek tomu, že ona sama to nikdy netvrdila a stále pre zjavenie používala výraz aquero. Popisovala ho ako dámu v bielom závoji, s modrým opaskom a so žltými ružami na chodidlách – opis zhodný s „opisom ktorejkoľvek sochy Panny Márie v dedinských kostoloch“.[3]

Bernadetino rozprávanie o zjaveniach spôsobilo medzi ľuďmi senzáciu, ktorá ich rozdelila v názore, či hovorí pravdu, alebo nie. Niektorí si mysleli, že má mentálnu chorobu a požadovali, aby bola umiestnená do ústavu.[4]

Obsah Bernadetiných zjavení bol jednoduchý a bol zameraný na potrebu modlitby a pokánia. 25. februára od nej zjavenie požadovalo, aby „pila vodu z prameňa, aby sa v ňom umyla a jedla byliny, ktoré tam rástli“ ako skutok pokánia. Na prekvapenie všetkých tu na druhý deň tiekla voda, ktorá už bola nebola znečistená od blata, ale čistá.[3] 2. marca, po trinástom zo zjavení, Bernadeta povedala rodine, že dáma ju požiadala, aby „bola postavená kaplnka a usporiadaná procesia“.[2]

Počas 16. zjavenia, ktoré trvalo vyše hodinu, sa Bernadeta znova spýtala dámy na jej meno, ale ona sa len usmiala. Otázku zopakovala tri razy, keď konečne zaznela odpoveď v gaskónskej okcitánčine: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“ (Qué soï era immaculado councepcioũ – fonetický prepis od Que soi era immaculada concepcion).[2]

Niektorí ľudia, ktorí sa s ňou po zjaveniach rozprávali, tvrdili, že je jednoducho zmýšľajúca. Ale napriek prísnym vypočúvaniam cirkevnými predstaviteľmi a francúzskymi úradníkmi stále trvala na tej istej verzii udalostí.[2]

Neskorší život a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Konvent Saint-Gildart v Nevers

Keďže sa Bernadete nepáčila pozornosť, ktorá sa na ňu sústreďovala, išla do školy Milosrdných sestier z Nevers, kde sa naučila čítať a písať. Pôvodne chcela vstúpiť do rádu karmelitánok, ale jej chatrné zdravie jej zabránilo vstúpiť do akejkoľvek prísne kontemplatívnej rehole. 29. júla 1866, spolu s ďalšími 42 kandidátkami, prijala rehoľný habit postulantky a vstúpila do rádu Milosrdných sestier z Nevers. Jej novicmajsterkou sa stala sestra Mária Terézia Vazou.[5] Matka predstavená jej dala meno Marie-Bernarde[4] na počesť jej krstnej matky, ktorá sa volala Bernarda.

V októbri 1866 kvôli nebezpečenstvu smrti zložila predčasne prvé sľuby.[6]

Bernadeta strávila zvyšok svojho krátkeho života v v kláštore ako asistentka v ošetrovni[5] a neskôr ako sakristiánka zanechajúc po sebe nádherné vyšívané vzory na liturgickom oblečení. Jej spomienky dokazujú jej skromnosť a obetavého ducha. Raz na otázku o zjaveniach odpovedala:[7]

Svätá Panna ma použila tak, ako sa používa metla. Keď je práca hotová, metla sa odloží znova za dvere.

Neskôr sa nakazila tuberkulózou kosti v jej pravom kolene. Sledovala vývoj Lúrd ako pútnického miesta, keďže tam stále žila, ale nebola prítomná na posvätení Baziliky nepoškvrneného počatia Panny Márie v roku 1876. V roku 1878 zložila večné sľuby.[6]

Niekoľko mesiacov pred smrťou na nemohla zúčastňovať na aktívnom živote v kláštore. Zomrela na následky dlhotrvajúcej choroby 16. apríla 1879 na veľkonočnú stredu vo veku 35 rokov počas modlitby ruženca.[5] Na smrteľnej posteli, ako trpela na rôzne bolesti, pamätajúc na žiadosť Panny Márie o „pokánie, pokánie, pokánie“, vyhlásila: „Toto všetko je dobré pre nebo!“ Jej posledné slová boli: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa! Úbohú hriešnicu, úbohú hriešnicu—“. Bernadetino telo bolo pochované v konvente Saint-Gildart v Nevers.

Dôsledky zjavení[upraviť | upraviť zdroj]

Lurdy na konci 19. storočia

Cirkevné autority potvrdili autentickosť zjavení v roku 1862 po ich vyšetrovaní.[1] Za 150 rokov odkedy Bernadeta odkryla prameň bolo Lurdským lekárskym úradom (franc. Bureau des Constatations Médicales du sanctuaire de Lourdes) uznaných 69[8] uzdravení ako nevysvetliteľných po veľmi dôkladnom vedeckom a lekárskom skúmaní, keď nenašli žiadne iné vysvetlenie uzdravení. Lurdská komisia, ktorá po zjaveniach vyšetrovala Bernadetu, dala vykonať dôkladnú analýzu vyvierajúcej vody a zistila, že síce obsahuje veľké množstvo minerálov, ale neobsahuje nič nezvyčajné, čo by mohlo spôsobovať uzdravenia. Bernadeta sa vyjadrila, že chorých uzdravuje ich viera a modlitba.

Bernadetina žiadosť miestnemu kňazovi, aby pri mieste zjavení postavil kaplnku dala podnet na stavbu viacerých kaplniek a kostolov v Ludroch. Svätyňa Panny Márie Lurdskej je v súčasnosti jedným z veľkých katolíckych pútnických miest na svete. Jeden z kostolov postavených v Lurdoch, Bazilika svätého Pia X., má kapacitu 25 000 miest a bol posvätený neskorších pápežom Jánom XXIII., ktorý bol vtedy apoštolským nunciom vo Francúzsku. Približne 5 miliónov pútnikov z celého sveta každoročne zavíta do Lúrd (~15 000 obyvateľov), aby sa modlili a umyli sa vo vode z prameňa veriac, že od Boha obsiahnu uzdravenie tela i duše.

Kanonizačný proces[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež sv. Pius X. 13. augusta 1913 podpísal dekrét o hrdinských čnostiach sestry Márie Bernardy Soubisourovej, čím jej priznal titul ctihodná. Blahorečená bola v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne 14. júna 1925 pápežom Piom XI. a 8. decembra 1933 tamtiež bola tým istým pápežom kanonizovaná.[9]

Na jar 2015 mesto Lurdy žiadalo o navrátenie svätej Bernadetiných pozostatkov do Lúrd, ale mesto Nevers, kde je Bernadeta pochovaná, to odmietlo.[10]

Exhumácie[upraviť | upraviť zdroj]

Telo svätej Bernadety v relikviári v Nevers

Biskup neverský Gauthey telo Bernadety exhumoval 22. septembra 1909 za prítomnosti osôb ustanovených postulátorom kauzy Bernadetinej beatifikácie, dvoch lekárov a rehoľných sestier z komunity. Prítomní tvrdili, že aj keď krucifix v jej ruke a jej ruženec boli zoxidované, jej telo bolo neporušené – uchránené od rozkladu. Toto bol jeden zo zázrakov, na základe ktorých bola svätorečená. Jej telo umyli a preobliekli pred pochovaním do novej dvojitej truhly.

Cirkev Bernadetino telo exhumovala druhý raz 3. apríla 1919. Lekár, ktorý telo exhumoval, poznamenal: „Telo bolo prakticky zmumifikované, pokryté trochou plesne a badateľnou vrstvou solí, ktoré sa javili ako soli vápnika. […] Koža na niektorých miestach zmizla, ale na väčšine tela bola stále prítomná.

V roku 1925 dala Cirkev telo exhumovať po tretí raz. Vzali z neho relikvie, ktoré poslali do Ríma. Bol vytvorený dôkladný odtlačok Bernadetinej tváre, na základe ktorého a za pomoci ďalších fotografií mohla firma Pierra Imansa v Paríži vyhotoviť voskovú masku, ktorú mohli položiť na jej tvár. Toto bol v tom čase vo Francúzsku bežný postup, pretože sa obávali, že stmavnutá tvár a vpadnuté oči by mohli znechutiť verejnosť. Tiež bol vytvorený odtlačok Bernadetiných rúk pre vytvorenie voskovej formy kopírujúcej tvar jej rúk, ktorá sa na ne neskôr položila. Pozostatky boli umiestnené v zlatom a krištáľovom relikviári v Kaplnke svätej Bernadety v Nevers.[11]

O 3 roky neskôr, v roku 1928, lekár Comte publikoval článok o exhumácii blahoslavenej Bernadety v druhom vydaní Bulletin de I’Association medicale de Notre-Dame de Lourdes:

Chcel som otvoriť jej ľavý bok, aby som vybral rebrá ako relikvie a srdce, o ktorom som si istý, že ostalo zachované. Každopádne keďže bola hruď dosť podopretá ľavou rukou, bolo by náročné pokúsiť sa o to a dostať srdce bez narobenia prílišného viditeľného poškodenia. Keďže matka predstavená vyjadrila prosbu, aby bolo srdce svätice uchované spolu s celým telom a Monsignore, biskup nesúhlasil, vzdal som sa nápadu otvoriť ľavý bok a uspokojil som sa s odobratím dvoch pravých rebier, ktoré boli o dosť dostupnejšie. […] Čo ma udivilo počas skúmania tela bola, pravdaže, dokonale zachovaná kostra, vlákna tkanív svalov (ktoré boli stále ohybné a pevné), kĺbov a kože a nadovšetko ma uchvátil úplne nečakaný stav pečene po 46 rokoch. Očakávalo by sa, že tento orgán, ktorý je mäkký a inklinuje k rozpadu, sa rozloží veľmi rýchlo alebo stvrdne do konzistencie podobnej kriede. Ale keď do nej bolo zarezané, bola mäkká a takmer bežnej konzistencie. Upozornil som na to prítomných s poznamenaním, že sa nezdá, že by to bol prirodzený jav.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Fr. Don Miller, OFM. Saint Bernadette Soubirous [online]. franciscanmedia.org, 2016-04-16, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d St. Bernadette [online]. EWTN, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f TAYLOR, Thérèse. Bernadette of Lourdes (Her Life, Death and Visions). [s.l.] : Burns & Oates, 2003. 335 s. ISBN 978-0-86012-337-8. (po anglicky)
  4. a b Biography of Bernadette Soubirous [online]. Biography Online, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c Bernadette Soubirous [online]. lourdes-france.org, 2017-02-17, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Sr. Jaroslava. Bernadeta Soubirousová [online]. Christ-net, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online.
  7. Fr. Paolo O. Pirlo SHMI. My First Book of Saints. [s.l.] : Sons of Holy Mary Immaculate-Quality Catholic Publications, 1997. ISBN 971-91595-4-5. S. 49 – 50. (po anglicky)
  8. Healings and miracles [online]. lourdes-france.org, 2017-05-15, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. RUGGLES, Robin. Apparition Shrines (Places of Pilgrimage and Prayer). [s.l.] : Pauline Books & Media, 2000. 245 s. ISBN 978-0-8198-4799-7. S. 68. (po anglicky)
  10. NEUENDORF, Henri. Battle over Remains of St. Bernadette of Lourdes [online]. artnet News, 2015-05-04, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. CARROLL, Robert Todd. Lourdes [online]. The Sceptic's Dictionary, rev. 2015-07-26, [cit. 2017-07-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • AUCLAIR, Marcelle. Bernadette. Preklad Kathryn Sullivan RSCJ. New York : Desclee Co., 1958. (po anglicky)
  • BLANTON, Margaret Gray. The Miracle of Bernadette. [s.l.] : Prentice-Hall, 1958. 288 s. (po anglicky)
  • CLARKE, SJ, Richard Frederick. Lourdes, Its Inhabitants, Its Pilgrims, and Its Miracles. [s.l.] : Benziger brothers, 1888. 224 s. Dostupné online. (po anglicky)
    • CLARKE, SJ, Richard F.. Lourdes (Its Inhabitants, Its Pilgrims, and Its Miracles (Classic Reprint)). [s.l.] : Fb&c Limited, 2015. 230 s. ISBN 978-1-331-86027-3.
    • CLARKE, SJ, Richard F.. Lourdes, Its Inhabitants, Its Pilgrims, and Its Miracles (With an Account of the Apparitions at the Grotto and a Sketch of Bernadette's Subsequent Hi). [s.l.] : BiblioBazaar, 2010. 228 s. ISBN 978-1-172-32567-2. (po anglicky)
    • CLARKE, SJ, Richard F.. Lourdes, Its Inhabitants, Its Pilgrims, and Its Miracles (With an Account of the Apparitions at the Grotto and A Sketch of Bernadette's Subsequent Hi). [s.l.] : Read Books, 2008. 228 s. ISBN 978-1-4086-8541-9. (po anglicky)
  • DE SEGÚR, Louis Gaston. The Wonders of Lourdes. Preklad Anna T. Sadlier. New York : D. & J. Sadlier & Co., 1874. Preklad z francúzštiny. Dostupné online. (po anglicky)
  • Don Sharkey. After Bernadette (The Story of Modern Lourdes). [s.l.] : Bruce publishing Company, 1945. 166 s. (po anglicky)
  • ESTRADE, J. B.. My Witness, Bernadette. Springfield : Templegate, 1951. (po anglicky)
  • FULDA, Edeltraud. And I Shall be Healed (The Autobiography of a Woman Miraculously Cured at Lourdes). Londýn : Heinemann, 1960. 290 s. (po anglicky)
  • GREEN, Charles Henry. We Saw Her. [s.l.] : Longmans, 1953. Autorov pseud. B. G. Sandhurst. (po anglicky)
  • GREGORY, J. H.. Bernadette of Lourdes. New York : Devin-Adair, 1914. (po anglicky)
  • HARRIS, Ruth. Lourdes (body and spirit in the secular age). [s.l.] : Allen Lane The Penguin Press, 1999. 473 s. ISBN 978-0-7139-9186-4. (po anglicky)
  • KEYES, Frances Parkinson. Bernadette of Lourdes. [s.l.] : [s.n.], 1955. (po anglicky)
    • KEYES, Frances Parkinson. Bernadette of Lourdes. 2. vyd. [s.l.] : Anthony Clarke Books, 1975. 160 s. ISBN 978-0-856-50030-5. (po anglicky)
  • KUHN, Anna. A Queen's Command. [s.l.] : [s.n.], 1947. (po anglicky)
  • LANE, J.. The Story of Bernadette. [s.l.] : [s.n.], 1997. (po anglicky)
  • LASSERRE, Henri. Bernadette : soeur Marie-Bernard. Paríž : Sanard & Derangeon, 1879. Dostupné online. (po francúzsky)
  • LASSERRE, Henri. Notre-Dame de Lourdes. Paríž : V. Palmé, 1870. Dostupné online. (po francúzsky)
    • LASSERRE, Henri. Our Lady of Lourdes. New York : D. & J. Sadlier & Co., 1870. Preklad z francúzštiny. Dostupné online. (po anglicky)
  • LAURENTIN, René. Bernadette Speaks (A Life of Saint Bernadette Soubirous in Her Own Words). [s.l.] : Pauline Books & Media, 2000. 665 s. ISBN 978-0-8198-1154-7.
  • LAURENTIN, René. Visage de Bernadette: Album. Zväzok 2. [s.l.] : P. Lethielleux/Œvre de la Grotte, 1978. ISBN 978-2-249-60128-6. (po francúzsky)
  • LAURENTIN, René. Visage de Bernadette: Présentation. Zväzok 1. [s.l.] : P. Lethielleux/Œvre de la Grotte, 1978. ISBN 978-2-249-60127-9. (po francúzsky)
  • MCEACHERN, Patricia A.. A Holy Life (The Writings of Saint Bernadette of Lourdes). San Francisco : Ignatius Press, 2005. 200 s. ISBN 978-1-58617-116-2. (po anglicky)
    • MCEACHERN, Patricia A.. A Holy Life (The Writings of St. Bernadette). San Francisco : Ignatius Press, 2010. 200 s. ISBN 978-1-68149-010-6. (po anglicky)
  • NEAME, Alan. The Happening at Lourdes : The Sociology of the Grotto. 1. vyd. New York : Simon & Schuster, 1967. AISN: B0007F2TD4. (po anglicky)
  • OXENHAM, John. The Wonder of Lourdes. [s.l.] : [s.n.], 1926. (po anglicky)
  • PRUVOST, S.. The Wonders of Massabielle at Lourdes. [s.l.] : [s.n.], 1925. (po anglicky)
  • abbé Richard. Annales de Notre Dame de Lourdes. Lourdes : [s.n.], 1871. (po francúzsky)
  • TROCHU, François. St. Bernadette Soubirous: 1844-1879. 1. vyd. [s.l.] : TAN Books and Publishers, Inc., 1957. 400 s. ISBN 978-0-895-55253-2. (po anglicky)
  • TROUNCER, Margaret. Saint Bernadette. [s.l.] : [s.n.]. 240 s. (po anglicky)
  • VON MATT, Leonard; TROCHU, Francis. St. Bernadette (a pictorial biography). [s.l.] : Longmans, Green & Company, 1957. 91 s.
  • WERFEL, Franz. Das Lied von Bernadette. Štokholm : Hermann-Fischer Verlag, 1941. (po nemecky)
    • WERFEL, Franz. The Song of Bernadette. Londýn : Hamish Hamilton Ltd., 1942. Preklad z nemčiny. Dostupné online. (po anglicky)
  • ZOLA, Émile. Lourdes. Paríž : Bibliothèque-Charpentier, 1894. 598 s. Dostupné online. (po francúzsky)
  • Bernadette of Lourdes. St. Gilard, Nevers : [s.n.], 1926.
  • La Sainte Vierge a Lourdes. [s.l.] : [s.n.], 1877. (po francúzsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Saint Bernadette [online]. catholicpilgrims.com, [cit. 2017-07-22]. (Obsahuje informácie o exhumácii a fotografie jej tela a hrobu). Dostupné online. (po anglicky)
  • Investigation of the Apparitions at Lourdes [online]. catholicpilgrims.com, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Notre-Dame de Lourdes [online]. New Advent – Catholic Encyclopedia, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Saint Bernadette Soubirous (1844 - 1879) [online]. Find A Grave, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Bernadette Soubirous [online]. Open Library, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Bernadette Soubirous [online]. Good Reads, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Sanctuary Our Lady of Lourdes [online]. lourdes-france.org, [cit. 2017-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bernadette Soubirous na anglickej Wikipédii.