Branické skály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°2′34″S 14°24′48″V / 50,04278°S 14,41333°V / 50.04278; 14.41333
Branické skály
prírodná pamiatka
Skala uvod BS.JPG
Celkový pohľad na Branické skály
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Braník
Nadmorská výška 196 - 260 m n. m.
Súradnice 50°2′34″S 14°24′48″V / 50,04278°S 14,41333°V / 50.04278; 14.41333
Rozloha 9,0821 ha
Vznik 29. apríl 1968[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 2428
Česko: Branické skály
Branické skály
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Branické skály
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Branické skályprírodná pamiatka v Prahe-Braníku, ktorá bola vyhlásená 29. apríla 1968 (vyhláška NVP č. 5/1968 Zb. HMP).[2] a v ústrednom zozname AOPK ČR je evidovaná pod číslom 28. Branické skály tvoria západnú stráň vrchu Dobeška s bývalým lomom na pravom brehu rieky Vltavy v Braníku, blízkosti zastávky MHD Prístavisko. Sú ohraničené na východe ulicou Na Dobešce, na západe ulicou Modřanská, na severe ulicou Vysoká cesta a na juhu Starou cestou, ktorá ich oddeľuje od Školního vrchu.[3] Chránené územie zaberá rozlohu 9,1 hektára v nadmorskej výške medzi 196 až 260 m n. m.[4] a zahŕňa Školní vrch a samotné Branické skály s lesoparkom Dobeška.

Predmet ochrany[upraviť | upraviť kód]

Podľa vyhlášky, publikovanej v Zbierke nariadení, vyhlášok a inštrukcií Národného výboru hlavného mesta Prahy, vydanej 29. júna 1968, zahŕňa novo vyhlásený chránený prírodný výtvor Branické skály bývalý lom a susedný vrch zvaný "školní" so zachovanými zvyškami skalnej stepi a náleziskom skamenelín. Navyše, ako je zdôraznené vo vyhláške, celý útvar je významný krajinársky.[5]

História[upraviť | upraviť kód]

Cesta Medzi lomami
Pohľad zhora na Branickú skalu

Podľa povesti býval pri Branickej skale hrad a je tu ukrytý poklad.

Najmenej od polovice 18. storočia až do roku 1928.[6] sa tu ťažil vápenec. Pri päte lomov vznikali vápenky, v ktorých sa pálilo známe pražské staromestské vápno.[2] Išlo o hydraulické vápno, ktoré sa používalo pri vodných stavbách, napríklad pre pražské nábrežia, a vôbec pre výstavbu mesta v 19. storočí a na začiatku 20. storočia.[4]

Za druhej svetovej vojny tu vybudovala nemecká armáda niekoľko štôlní pre umiestnenie podzemnej továrne, chránenej proti bombardovaniu. Tento komplex tvorí sedem rôzne dlhých chodieb. Spoločnosť Nautilus sa usiluje o ich sprístupnenie verejnosti a umiestnenie expozície o histórii objektu.[7]

Les Dobeška na pôvodne holej Branickej skale bol založený v roku 1917. Autorom 2 metre vysoké drevenej vyhliadkovej tribúny je architekt a herec David Vávra.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Branické skály patria k najvýchodnejším odkryvom silúru a devónu oblasti Barrandienu[3] a poskytujú informácie o vývoji pražskej panvy vo vrchnom silúre a spodnom devóne.[4] Môžeme tam vidieť unikátne skalné odkryvy s odkrytými geologickými profilmi. Skaly skrývajú opustený vápencový lom, ktorý je jedným z dôvodov ich vyhlásenia prírodnou pamiatkou.[8] Na západnom úbočí menej nápadného Školního vrchu vystupujú blízkosti vrcholu polohy vápencov a ich styk s nadložnými bridlicami tak dáva možnosť vidieť plnohodnotnú ukážku hranice medzi silúrskymi stupňami ludlow a přídol. Táto ukážka určujúca medzinárodný stratotyp bola schválená v roku 1984 na Medzinárodnom geologickom kongrese v Moskve.[6] V už spomínanom vápenci sa nachádza bohaté nálezisko skamenelín hlavonožcov a trilobitov. Špekuluje sa o tom, či prvý nález z českého územia z roku 1770 bol práve z tejto prírodnej pamiatky.[2]

Branická skala

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Ďalším dôvodom ochrany tohto územia je prítomnosť xerotermnej (teplomilnej) skalnej vegetácie.[2] Pôvodná vegetácia tu totiž bola narušená lomovou činnosťou a po jej ukončení tu bola vysadená v roku 1917 borovica čierna (Pinus nigra) pôsobiaca dnes na vrcholkoch Branickej skaly veľmi neprirodzene.[4] Okrem nej je tu hojný výskyt drieňa obyčajného (Cornus mas), ostrevky vápnomilnej (Sesleria albicans) a modrice tenkokvetej (Muscari tenuiflorum). Za zmienku stojí ešte výskyt teplomilnej muchotrávky Vittadiniho (Amanita vittadinii) nad skalami.[4]

Školní vrch sa vyznačuje bezlesím.[6] Ako veľký problém sa ukázal v náletoch jaseňa a agátu (Robinia pseudoacacia), ktoré tu ohrozujú porasty, ktoré sú predmetom ochrany.[3] Tiež sa tu nachádza vo väčšej miere kavyľ Ivanov (Stipa pennata), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago) alebo ostropysk poľný (Oxytropis pilosa).[4] Obe tieto lokality majú okolo seba nepôvodné porasty drevín.[3]

Vyhliadková plošina na Branickej skale pri lesoparku Dobeška, navrhnutá Davidom Vávrom

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Na Branickej skale sa zachovali zvyšky teplomilnej stepnej fauny. Z bezstavovcov sú to mandelinkovité druhy ako Cryptocephalus fulvus, Longitarsus celticus alebo Dibolia cynoglossi, z nosatcovitých Otiorhynchus rugosostriatus a zástupca ulitníkov Granaria frumentum alebo Pupilla sterri. Ako zástupca stavovcov sa tu vyskytuje jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) nachádzajúca sa na slnečných miestach alebo pravidelne tu hniezdiaci sokol myšiar (Falco tinnunculus). Na Školnom vrchu sa potom vyskytuje pinka lesná (Fringilla coelebs). Vo štôlňach príležitostne prezimovávajú netopiere (Microchiroptera).[4]

Výhľad do údolia Vltavy

Plán starostlivosti[upraviť | upraviť kód]

Pri Branických skalách je v pláne udržiavanie odkrytia geologických profilov, vzhľadom k tomu, že je dnes lomová stena dôležitým odkryvom devónských vápencov. Tiež je potrebné zbavovať sa náletov drevín a previesť tak lesný porast na dub plstnatý.[2] Pri Školnom vrchu sa má udržiavať bezlesie.[4]

Horolezectvo[upraviť | upraviť kód]

Dňa 1. septembra 2010 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Magistrátu hlavného mesta Prahy, ktorým sa povoľuje prevádzkovanie horolezectva v niektorých chránených lokalitách na území hlavného mesta ČR. Výnimka sa vzťahuje na prírodné rezervácie Divoká Šárka, Prokopské údolí a Údolí Únětického potoka, ku ktorým od uvedeného dátumu novo pribudla aj PP Branické skály. Povolenie sa vzťahuje na všetkých horolezcov, aj neorganizovaných, a platí do konca roka 2020.[9] V oblasti Branických skál sa nachádzajú štyri desiatky lezeckých ciest rôznej obtiažnosti - podľa klasifikácie UIAA od stupňa 3 až po stupeň 10.[10]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e PP Branické skály [online]. envis.praha-mesto.cz, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c d Přírodní památka Branické skály [online]. wmap.cz, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c d e f g h KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen. PRAHA, Chráněná území ČR XII.. [s.l.] : AOPK ČR a EkoCentrum Brno, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 304. (po česky)
  5. Vyhláška Národného výboru hlavného mesta Prahy z 29. 6. 1968
  6. a b c Přírodní památka [online]. envis.praha-mesto.cz, [cit. 2012-01-10]. Dostupné online. (po česky)
  7. OPPELT, Robert. Tajemné branické štoly. [s.l.] : [s.n.], 2008. (po česky)
  8. Příroda na Praze 4 [online]. cistapraha4.cz, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online. (po česky)
  9. Branické skály [online]. Praha : Horolezecký klub Stáří Prahy, 2010-09-15, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
  10. Popis skál na stránkach Českého horolezeckého zväzu.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Branické skály na českej Wikipédii.