Opatřilka - Červený lom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°2′10″S 14°21′10″V / 50,03611°S 14,35278°V / 50.03611; 14.35278
Opatřilka - Červený lom
prírodná pamiatka
Opatrilka - Cervený lom in spring 2011 (20).JPG
Červený lom na jar 2011
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestské časti Hlubočepy, Jinonice
Nadmorská výška 250 - 316 m n. m.
Súradnice 50°2′10″S 14°21′10″V / 50,03611°S 14,35278°V / 50.03611; 14.35278
Rozloha 8,2028 ha
Vznik 1. september 1982[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 744
Česko: Opatřilka - Červený lom
Opatřilka - Červený lom
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Opatřilka - Červený lom
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0110050

Opatřilka - Červený lom je prírodná pamiatka o rozlohe 8,2028 ha nachádzajúca sa na území hlavného mesta Prahy.[2][3]

Dôvodom ochrany sú paleontologické a stratigraficky významné odkryvy v miestach bývalých lomov[4] a na ne viazané spoločenstvá teplomilných pastvín.[3][5] Na flóru nadväzuje aj fauna typická pre teplomilné stanovištia, najmä bezstavovce.[3] Ďalej sa tu vyskytuje niekoľko druhov plazov, vtákov a cicavce sú tu zastúpené pätnástimi druhmi.[2][3]

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Prírodná Pamiatka Opatřilka - Červený lom sa nachádza v katastrálnych územiach pražských obcí Hlubočepy a Jinonice a je súčasťou prírodného parku Prokopské a Dalejské údolí. Prírodnou pamiatkou prechádza zelená turistická značka a náučný chodník Údolím Dalejského potoka a Červený lom je jednou z ich zastávok. Celá lokalita sa nachádza na konci Dalejského údolia (nadväzuje na Prokopské údolie), na ľavom brehu Dalejského potoka.[4]

História[upraviť | upraviť kód]

Vo svahoch na ľavom brehu Dalejského potoka prebiehala od začiatku 19. storočia ťažba vápenca[6], ktorý slúžil na výrobu vápna a ako stavebný kameň pre miestne usadlosti.[6][4] Tak vznikol ako Červený lom, ktorý je dominantou dnešnej prírodnej pamiatky, tak ďalšie menšie lomy nachádzajúce sa v západnej časti územia. Na trati, vedúcej Dalejským údolím na Smíchovské nádražie, bola v tom čase zriadená malá železničná stanica Klukovice, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti Červeného lomu, ale pre prílišné technické problémy nebola stanica dlho používaná a dnes už neexistuje.[6][4] Ťažba bola ukončená v 40. rokoch minulého storočia.[6][3] Za vojny bol v priestore Červeného lomu zriadený malý pracovný tábor. Z týchto dôb je dnes v lome zrejmá len rozsiahla, už dlho porastená halda, ktorej základ tvorí nekvalitný odťažený materiál.[6] Od konca druhej svetovej vojny nie je už lokalita priemyselne ani ekonomicky využívaná, iba severné, ťažbou nedotknuté svahy boli udržiavané pastvou.[5] Celé územie bolo od čias Joachima Barranda známe geológom a paleontológom, ale súvislejšie popísané bolo až v roku 1951 B. Boučkom v jeho geologickom sprievodcovi .[6] Systematicky bola lokalita popísaná až v priebehu 50. rokov a neskôr. Veľkú zásluhu na tom mal Ivo Chlupáč.[6] stratigraficky významná začala byť Opatřilka a Červený lom v roku 1972, keď bol v jednom z lomov popísaný oporný geologický profil k medzinárodnému stratotypu silúr-devón na Klonku u Suchomlat.[6] Potom bol ešte v Červenom lome opísaný stratotyp medzi stupňami devónu prag-zlíchov. 1. septembra 1982 bolo územie vyhlásené prírodnou pamiatkou, ktorou je dodnes.[3]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geologický a stratigrafický význam[upraviť | upraviť kód]

Vápencové vrstvy v Červenom lome
Vápencová stena v PP Opatřilka - Červený lom

PP Opatřilka a Červený lom predstavuje jeden z unikátnych profilov oblasti stredočeských prvohôr so súvrstviami vrchno-silúrskymi až spodno-devónskymi.[6][2][4] Vďaka početným odkryvom a dobrej dostupnosti umožňuje detailné geologické a paleontologické štúdium.[6] Celá lokalita je tvorená vápencami. V západnej časti sú prítomné červeno sfarbené vápence (bohaté na oxidy železa), ktoré dali meno Červenému lomu. Jedinú výnimku tvorí výbežok dalejských bridlíc v najvýchodnejšom cípe PP.[6] Pre celú oblasť je typické porušenie sériou radiálnych zlomov, vždy východnejší blok je poklesnutý oproti bloku západnému, čo posúva aj hranicu silúr-devón[6]. Pravdepodobne najlepší profil je odkrytý v najvýchodnejšom a najväčšom z lomov v blízkosti základne 01/09. ZO ČSOP - Tereza.[6] Práve tu bol I. Chlupáčom popísaný v roku 1972 oporný stratotyp k medzinárodnému stratotypu na klonku u Suchomast.[6][2][4] To spolu s opísaním ďalšieho hraničného profilu medzi stupňami devónu prag-zlíchov viedlo k zvýšeniu dôležitosti celého územia, pretože tieto oporné profily pomáhajú k pochopeniu procesov, ktoré utvárali Pražskú prvohornú panvu (Barandién) a tiež sú významné pre medzinárodné korelácie prvohorných sedimentárnych hornín vôbec.[6] Zlomy na západe PP sú tiež významnou paleontologickou lokalitou[3], môžeme tu nájsť graptolity Monograptus perneri, Monograptus transgrediens, ramonenožce Dubaria latisinuatam, Dayia bohemica, trilobity Tetinia minuta a predovšetkým Warburgella rugulosa rugulosa[2], ktorého prvý výskyt indikuje už devónske obdobie. Je tu možné nájsť aj hlavonožcov, lastúrniky a rôzne ichnofosilie.[6]

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Slezinník červený v PP Opatřilka - Červený lom

Aj napriek tomu, že prírodná pamiatka bola na Opatřilke vyhlásená predovšetkým z geologických dôvodov je tunajšia flóra zastúpená relatívne veľkým množstvom druhov.[5] Vegetácia odráža charakter geologického podložia.

Pohľad na teplomilné trávniky, s domčekom ČSOP Tereza v popredí (2014)

Dominantné a najcennejšou časťou sú spoločenstvá teplomilných trávnikov, nachádzajúcich sa na vápencových svahoch prevažne v severnej časti PP.[5][2][3] Menej hodnotné sú nepôvodné lesné porasty s agátom bielym (Robinia pseudoaccacia) a borovicou čiernou (Pinus Nigra).[2][3] synantropné rastliny tvoria až tretinu celkového počtu miestnych druhov.[5] Charakteristika porastu je ovplyvnený hĺbkou pôdneho horizontu, sklonom a orientáciou svahu.[5] Veľkú časť na miernejšie sklonených svahoch tvoria travinné spoločenstvá, zastúpené predovšetkým kostravou valeskou (Festuca valesiaca) a horčičníkom škardolistým (Erysimum crepidifolium).[5] Nápadnou trávou je tiež stoklas vzpriamený (Bromus erectus), ale ten vyhľadáva skôr hlbšie pôdy a tvorí ucelené trávniky.[5] Na strmšie sklonených svahoch prevládajú spoločenstvá sezela sivého (Seseli osseum) a kostravy tvrdej (Festuca pallens) .[3] Tieto xerotermné spoločenstvá sú udržiavané kosením, pastvou a prirodzeným zošľapom.[2][3][5] Na dnách bývalých lomov a okolo skalných odkryvov rastú svetlomilné dreviny ako trnka obyčajná (Prunus spinosa), hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha), agát biely (Robinia pseudoaccacia). Ich ďalšie šírenie je nevhodné a treba ich umelo redukovať. Medzi významné druhy vyskytujúce sa na PP Opatřilka Červený lom patrí jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), veternica lesná (Anemone sylvestris), nevädza Triumfettova (Centaurea triumfettii), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), čermeľ roľný (Melampyrum arvense), poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis) , devätorníkovec sivý (Helianthemum canum), hrdobarka obyčajná (Teucrinum chamaedrys).[2][3][5]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Slimák pásikavý v PP Opatřilka - Červený lom

Fauna bezprostredne nadväzuje na flóru, vyskytuje sa tu typická fauna teplomilných stepí.[3][5] Ide najmä o bezstavovce. Napríklad bystruškovité: Ophonus puncticollis, Harpalus vernalis, liskavkovité: Coptocephala rubicunda, Timarcha goettingensis, skočky: Aphtona pygmaea, Longitarsus membranaceus, nosáčikovité Apion elongatulum, krytonos Phrydiuchus topiarius. Z ulitníkov potom slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis), Chondrina avenacea a Pupilla sterri. Plazy sú zastúpení slepúchom lámavým (Anguis fragilis), jaštericou krátkohlavou (Lacerta agilis) a vzácnou jaštericou zelenou (Lacerta viridis). Z vtákov tu hniezdia oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), kolibiarik spevavý (Phylloscopus trochilus), kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita), penica slávikovitá (Sylvia borin), vrchárka modrá (Prunella modularis), drozd plavý (Turdus philomelos), žlna zelená (Picus viridis), sokol myšiar (Falco tinnunculus). Cicavce sú potom zastúpené pätnástimi druhmi.[2] Ide spravidla o malé hlodavce, typická je ryšavka obyčajná (Apodemus sylvaticus) a hrdziak lesný[2] (Clethrionomys glareolus), ďalej potom veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), srnec lesný (Capreolus capreolus), jež tmavý (erinaceus europaeus), diviak lesný (Sus scrofa).[3]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Územie je pravidelne udržiavané, stepné porasty a lúky sú kosenié alebo vypásané riadenou pastvou - stádami oviec a kôz.[2][3] Nepôvodné dreviny ako agát biely a borovica čierna sú postupne redukované a nahrádzané pôvodnými druhmi[2]. Kroviny sú orezávané, tým sa bráni zarastaniu skalných odkryvov a geologických profilov. V dnešnej dobe sa jedná o kultúrnu krajinu spravovanú človekom tak, aby druhová skladba a charakter územia zodpovedal historickej situácii[3] a umožňoval prístup ku geologicky cenným lokalitám. PP Opatřilka - Červený lom je dobre označená informačnými tabuľami a pohyb je povolený len po značených cestách.

Kultúra a spoločenský život[upraviť | upraviť kód]

Bojisko Kurta Gebauera v Červenom lome

Územie je obľúbenou rekreačnou destináciou, je hojne navštevované.[3] Celú PP prechádza cyklotrasa A12 a náučný chodník Údolím Dalejského potoka. Pri ceste v Červenom lome sú inštalované sochy Kurta Gebauera, jedná sa o poskladané, len hrubo otesané bloky miestneho vápenca, predstavujúce padlých bojovníkov.[4] Boli inštalované v roku 2006 a sú príkladom minimálneho kultúrneho zásahu človeka do krajiny.[4]

Pri lome sa nachádza studnička, zvaná V Červeném lomu, ktorá je známa tiež pod názvami Opatřilka, Pod lomem alebo Permoník. Starajú sa o ňu miestni osadníci a tento pomerne účinný vodný zdroj patrí medzi najlepšie upravené studničky na území hlavného mesta.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f g h i j k l m 44 - přírodní památka Opatřilka – Červený lom [online]. ENVIS- Informační servis o životním prostředí v Praze, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q Zvláště chráněná území – Opatřilka – Červený lom [online]. [Cit. 2016-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c d e f g h Usedlosti čtrnáctka [online]. [Cit. 2016-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  5. a b c d e f g h i j k Praha, Opatřilka – Červený lom – přírodní památka [online]. Botany, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online. (po česky)
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p KŘÍŽ, Jiří. Geologické památky Prahy. Praha : Český geologický ústav, 1999. 280 s. ISBN 80-7075-345-5. Kapitola PP Opatřilka – Červený lom, s. 128 – 132. (po česky)
  7. POLÁK. Po stopách pražského vodárenství. 1. vyd. Praha : Milpo media s.r.o., 2015. 231 s. ISBN 978-80-87040-35-5. S. 88. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • KŘÍŽ, Jiří. Geologické památky Prahy. Praha : Český geologický ústav, 1999. 280 s. ISBN 80-7075-345-5. Kapitola PP Opatřilka – Červený lom, s. 128 – 132. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opatřilka - Červený lom na českej Wikipédii.