Rohožník - lom v Dubči
| Rohožník - lom v Dubči | |
| prírodná pamiatka | |
 Mohutné lavice Řevnického kremenca ordoviku v lome Rohožník
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Praha |
| Hlavné mesto Česka | Praha |
| Mestská časť | Dubeč, Praha 10 |
| Nadmorská výška | 256 - 273 m n. m. |
| Rozloha | 3,45 ha |
| Vznik | 1. september 1988[1] |
| - Vyhlásil | Národný výbor hl. m. Prahy |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1123 |
| Wikimedia Commons: Rohožník (Dubeč) | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Rohožník | |
| kopec | |
 Rohožník
| |
| Mestská časť Prahy | Dubeč |
|---|---|
| Pohorie | Pražská plošina |
| Nadmorská výška | 273 m n. m. |
| Súradnice | 50°03′21″S 14°35′05″V / 50,0559011°S 14,5848003°V |
| Geologické zloženie | kremenec, pieskovec a zlepenec |
| Perióda | paleozoikum, ordovik |
  Poloha v rámci Prahy
| |
| Wikimedia Commons: Rohožník (Dubeč) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodná pamiatka Rohožník - lom v Dubči, ktorú tvoria dva samostatne stojace opustené lomy, nachádzajúce sa medzi Dubečkom a Dubčom, v kopcoch na pravom brehu Říčanského potoka. Obe lokality spája úzky pruh ochranného pásma. Územie je súčasťou prírodného parku Říčanka a slúži ako objekt exkurzného charakteru.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný názov Rohožníka bol Rohozný vrch. Skoršie pomenovanie bolo odvodené od rákosia, ktoré hojne rástlo v mokradiach skôr obklopujúcich kopec a ktorému sa vo staročeštine hovorilo rohoz. Z tohto názvu sa dá usudzovať, že oblasť bola obývaná už v dávnych dobách. V 19. a 20. storočí sa tu intenzívne ťažil kameň. Počas archeologického prieskumu, ktorý tu prebiehal v 50. rokoch 20. storočia, boli nájdené početné zvyšky keramiky vyrábané kočovníkmi. Vďaka tomu bola oblasť vyhlásená archeologickou kultúrnou pamiatkou, čo kopec zrejme zachránilo pred úplným vyťažením. Z nálezov vyplynulo, že Rohožník bol jedným z najstarších osídlených miest v okolí. Sídlisko tu vzniklo pravdepodobne už v eneolite, asi 2000 rokov pred Kr., a s prestávkami existovalo až do včasného stredoveku.[3]
Dôvod vyhlásenia[upraviť | upraviť zdroj]
Odkrytá, odlišnosť medzi ordovikom (skalecké kremence) a kriedou (perucké vrstvy).[4]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Chrbát Rohožník sa skladá z hornín libeňského súvrstvia ordoviku. Z nich najtvrdšie sú lavice řevnických kremencov, miestami až 420 centimetrov hrubé. Z kremencových odkryvov možno vyčítať vývoj usadzovania hornín v tejto časti pražskej panvy. Na kremence nepravidelne nasadajú zlepence peruckých vrstiev a pieskovce, ktoré sú zrejme pozostatkom sladkovodných jazier, ktoré sa tu nachádzali skôr, ako ich zalialo druhohorné more. Vrstvy řevnického kremenca sú preložené tiež ílovitou bridlicou. Z tohto striedania možno odvodiť zmeny pomerov v ordovickom mori. V čase usadzovania kremencov bolo hlbšie a sedimentácia pokojnejšia. V ďalšom období došlo k horotvorným pohybom, ktorých dôsledkom bolo zvrásnenie miestnych hornín. Tieto intenzívne pohyby sú dobre viditeľné v menšom lome na výraznej vráse v tvare písmena M. Mohutná kremencová lavica vo vedľajšom lome však týmto vrásneniam odolala.
Z kameňa vyťaženého v Rohožníku sa predtým vyrábali mačacie hlavy, ktorými bola v minulosti vydláždená značná časť ulíc v Prahe. V súčasnosti ich je možné nájsť už len na niekoľkých miestach.[4][5]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na skalných ostrohách lomov sa darí spoločenstvám okrajov skál na kyslom podklade. Na trávnatej ploche sa zachovali zvyšky teplomilného spoločenstva. Rastie tu ometlina, šalvia a kosáčik, ostrica včasná a dúška panónska. Najviac plošne rozšírené je tu spoločenstvo s dominantným a expanzívnym ovsíkom obyčajným, ktoré obsadzuje suchšie, slnečné svahy a plošinu. Rastie ale aj na dnách lomov a na vlhších a zatienených miestach. Na svahu orientovanom na juhozápad rastú spoločenstvá drolín s sklerantom trvácim a na hlbšej pôde trávniky s kostravou žliabkatou a nátržníkom strieborným. Slnečné plochy sú ohrozované náletom kríkov, predovšetkým hlohu, ruže, trnky a bazy, ktoré sa musia odstraňovať.[2][6]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V prírodnom parku bol pozorovaný výskyt radu obojživelníkov. Žije tu skokan hnedý, skokan zelený, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a kunka červenobruchá. Územie je útočiskom živočíchov z okolitej poľnohospodársky využívanej krajiny. Z vtákov tu hniezdia hrdlička, tri druhy penice, kolibiariky, drozd, červienka, stehlík, pinka, strnádky, straka obyčajná a myšiarka ušatá. Z bezstavovcov tu nájdeme iba bežnejšie druhy suchých pastvín.[2][5]
Lesníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
V ochrannom pásme bol vysadený porast borovice čiernej. V oblasti lomu v Dubči sa vyskytujú náletové dreviny, ktoré sú odstraňované pri asanačných zásahoch.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-24]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d http: //envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU62.htm [online]. [Cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2009-05-03 z originálu.
- ↑ http://www.prazskestezky.cz/ Dubec / dub05.html [online]. [Cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2010-12-30 z originálu.
- ↑ a b http://lokality.geology.cz/216
- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2011-05-31 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2011-05-28 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rohožník - lom v Dubči
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vyhláška ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe
- BioLib.cz
- PP Rohožník - lom v Dubči na webe Pražská príroda
- PP Rohožník - lom v Dubči Archivované 2009-05-03 na Wayback Machine
- Geologické lokality
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rohožník - lom v Dubči na českej Wikipédii.
