Prírodný park Botič-Milíčov
| Botič-Milíčov | |
| prírodný park | |
 Prírodný park Botič-Milíčov v dolnej časti Křeslíc
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Praha |
| Hlavné mesto Česka | Praha |
| Mestská časť | Praha 11,Praha 22 |
| Súradnice | 50°1′2″S 14°33′32″V / 50,01722°S 14,55889°V |
| Rozloha | 824 ha |
| Vznik | 1. október 1984[1] |
| - Vyhlásil | Národný výbor hl. m. Prahy |
| Správa | Magistrát hlavného mesta Prahy |
  Botič-Milíčov Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Nature park Botič–Milíčov | |
| Webová stránka: Pražské prírodné parky | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Botič-Milíčov je prírodný park nachádzajúci sa na juhovýchodnom okraji hlavného mesta Česka Prahy. Bol vyhlásený v roku 1984 a je tak spolu s prírodným parkom Říčanka najstarším prírodným parkom v Prahe.[2] Tento park sa skladá z údolia Pitkovického potoka, údolia Botiča až k priehradnej nádrži Hostivař, kde na neho nadväzuje prírodný park Hostivař-Záběhlice, a ďalej z Milíčovského lesa a blízkych rybníkov.[3] Obsahuje tiež osobitne chránené územia Pitkovická stráň a Milíčovský les a rybníky. Rozloha tohto parku činí 824 ha.[2] Predmetom ochrany sú tu prevažne zachovalé biotopy údolných nív, ktoré bývajú pravidelne zaplavované počas povodní, a lesov, ktoré zostali zachované aj napriek blízkosti veľkých sídlisk.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodný park Botič-Milíčov bol vyhlásený v roku 1984 Národným výborom hlavného mesta Prahy ako oblasť pokoja. V roku 1992 boli oblasti pokoja premenované na prírodné parky. Prírodné parky patria medzi všeobecne chránené územia, ktoré sa zakladajú na obmedzení vplyvu človeka na krajinný ráz prírodnej krajiny.
V blízkosti sútoku Botiča a Pitkovického potoka sa nachádza oblasť zvaná Dobrá voda. V minulosti bolo toto miesto častou zastávkou kupcov, ktorí tu mali možnosť napojiť svoje zvieratá a občerstviť sa. Neskôr tu stávali dva vodné mlyny, ktoré boli postavené v 17. storočí. Väčší z nich sa volal Fantův mlyn a stával tu až do roku 1960, kedy vyhorel. Dnes z neho na pôvodnom mieste môžeme nájsť len rozvaliny. Na plošine severne od sútoku Botiče s Dobrovodským potôčikom boli nájdené pozostatky civilizácie z 5 tisícročia pr. n. l. Bolo tu sídlisko jedných z prvých poľnohospodárov neolitu. Po archeologickom prieskume, pri ktorom boli nájdené úlomky váz kultúry vypichovanej keramiky, bola táto plošina zastavaná moderným sídliskom. Ďalej po prúde Botiča smerom k Hostivařskej priehrade sa nachádza zvyšok mlynského náhonu zo 17. stor., Ktorý privádzal vodu k Podzámeckému mlynu v Petroviciach.[4]
V modernej dobe boli oblasti okolo prírodného parku obhospodarované poľnohospodármi, najmä Říčanská plošina, na ktorej väčšina parku leží. V okolí sa rozkladá niekoľko polí, ktoré však boli v posledných rokoch predané pre svoju lukratívnu polohu, ako miesta pre výstavbu rodinných domov. Dedina Křeslice tak kvôli rozsiahlej výstavbe zväčšila svoju rozlohu takmer dvakrát.
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodný park Botič-Milíčov leží na juhovýchode Prahy. Rozkladá sa od Lipán, kde preteká Pitkovický potok, po jeho sútok s Botičom blízko sídliska Petrovice. Ďalej z údolia Botiča od mosta cez diaľnicu až k priehradnej nádrži Hostivař. K prírodnému parku patrí tiež územia Milíčovského lesa a blízkych rybníkov, ktoré sa nachádza na okraji veľkého panelového sídliska Južné Mesto. V blízkosti parku sa nachádzajú aj dediny Benice, Pitkovice, Křeslice a Újezd ??u Průhonic.[2] V lokalite tohto parku môžeme nájsť aj pamiatkovo chránené objekty ako je Pitkovický dvor, zvonička v Pitkovice, Koníčkův mlyn v Újezde u Prúhonic a dvor Štít v Křesliciach.[2] Je tu aj veľa ďalších zaujímavých miest z hľadiska histórie, ako je mlynský náhon pod Petrovicami, ktorý čerpal vodu z Botiča. Súčasťou prírodného parku sú dve osobitné chránené územia, ktorá patrí medzi prírodné pamiatky. Je to Pitkovická stráň a Milíčovský les a rybníky.
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Podložie celého územia prírodného parku tvoria prevažne bridlice a droby štěchovickej skupiny starohôr, ktoré sa radia medzi pieskovce.[3] Na týchto vrstvách ležia nánosy hliny, vplyvom ktorých tu hojne rastie vegetácia. V údoliach potokov sa ukladajú piesčitojílovité až ílovité sedimenty, ktoré sú dobre viditeľné na miestami strmých vymletých brehoch Botiča. Oba potoky pretekajú plytkými korytami a keďže ležia v rovinatom teréne, zaplavujú pri povodniach blízke lúky.
Prírodný park sa nachádza na Říčanskej plošine.[5] Tá bola v minulosti hojne využívaná poľnohospodármi, ale väčšina bývalých polí bola zastavaná satelitnými mestečkami. Oproti tomu Milíčovský les leží na mierne sklonenej plošine a je to rozsiahly komplex listnatého lesa. Tu sa nachádzajú v podloží hlavne bridlice vrchného proterozoika, ktoré sú prekryté zvetralinami, sedimentami a naplaveninamí. Sú tu prevažne kambizeme.[6] Prírodná pamiatka Pitkovická stráň leží na prirodzenom skalnom odkryve a podložie je tu tvorené modrošedými ílovitými bridlicami a svahovými hlinami.[6]
Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pitkovický potok pramení v okrese Praha-východ pri obciach Strančice a Předhoří. Hovorí sa mu tiež Vínny potok a má dĺžku toku cca 14,3 km. Súčasťou prírodného parku je od dediny Lipany a jeho dĺžka na území Prahy činí 5 km. Pri Křesliciach sa vlieva sprava do Botiča.[7]
Botič je jeden z najdlhších pražských potokov. Na územie Prahy vteká pod diaľničným mostom, kde sa tiež stáva súčasťou prírodného parku Botič-Milíčov. Na území parku do neho vteká niekoľko potokov. Okrem spomínaného Pitkovického potoka je to ďalej potok Dobrá voda, ktorý sa vlieva pri Fantovom mlyne. O kus ďalej Botič priberá Milíčovský potok, ktorý tečie od Milíčovských rybníkov, ktoré sú taktiež súčasťou parku. V oblasti pod Petrovicami sa nachádza na Botiči novo zrekonštruovaný splav. Prírodný park opúšťa po spojení s Hostivařskou priehradou.[8]
Milíčovské rybníky sú taktiež súčasťou parku. Je ich celkom 5 a všetkými preteká Milíčovský potok. Najvyššie leží Milíčovský rybník, ktorý je najväčší, ďalej Kančík, ktorý je najmenší, a Homolka. Tieto tri rybníky sú súčasťou prírodnej pamiatky Milíčovský les a rybníky. Na území parku však ležia ešte ďalšie dva, je to Vrah a Šátek.[9]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
V prírodnej pamiatke Milíčovský les a rybníky je zaujímavá vlhká lúka so záružlím, kde rastie rad druhov ostríc a tráv.[5] V južnej časti Milíčovského lesa, kde je suchšie a teplejšie podnebie rastú duby (Quercus) a hraby (Carpinus betulus) a tiež tu môžeme nájsť hviezdicu veľkokvetú (Stellaria holostea), lipkavec lesný (Galium sylvaticum) a pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis Schreb.).[5] Pozdĺž potoka rastú hojne dreviny a kríky. Nájdeme tu lipu malolistú (Tilia cordata), jelšu lepkavú (Alnus glutinosa), vŕbu sivú (Salix elaeagnos), krušinu jelšovú (Frangula alnus), bršlen európsky (Euonymus europaeus) a čremchu obecnú (Padus avium). Vo veľkej miere sa tu tiež vyskytujú nepôvodné dreviny, ktoré tu boli umelo vysadené. Jedná sa o agát biely (Robinia pseudoacacia), smrek obyčajný (Picea abies) a borovicu čiernu (Pinus nigra).[3]
Na vlhších miestach okolo vodných tokov môžeme na jar naraziť aj na blyskáč jarný (Ficaria verna), krivec žltý (Gage lutea) alebo zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). Hojne tu rastie aj pakost lúčny (Geranium pretense), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) a netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora).[3]
Sú tu aj dva chránené stromy, duby na hrádzi rybníka Homolka a dub za bývalou kováčňou v Pitkoviciach.[2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa tu veľké množstvo bezstavovcov, napríklad roháč veľký (Lucanus cervus) alebo húseničiar hnedý (Calosoma inquisitor) a ďalej bystruška (Ophonus puncticollis).[3] Z motýľov sa tu vyskytuje vidlochvost feniklový (Papilio machaon) a vzácny žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) .[6] Z pavúkov tu nájdeme okrem iného skaliarky, cedivočky (Dictyna civica) a skákavky.
Darí sa tu aj obojživelníkom a plazom. Žije tu užovka obojková (Natrix natrix) a rozličné druhy skokanov.[3]
Vďaka zlepšujúcej sa kvalite ovzdušia a vody sa tu v posledných rokoch začal objavovať pstruh potočný (Salmo trutta fario) a rak riečny (Astacus astacus). Vďaka hojným vodným plochám tu hniezdia labuť veľká (Cygnus olor), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula), potápka malá (Tachybaptus ruficollis) , sliepočka vodná (Gallinula chloropus) alebo kulík riečny (Charadrius dubius).[3] Z lesných vtákov tu hniezdia muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) alebo ďateľ prostredný (Dendrocopos medius). Vyskytujú sa tu aj speváci ako stehlík konôpka (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis) a zelienka obyčajná (Carduelis chloris) .[4] Z cicavcov sa tu vyskytuje napríklad ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicolis).
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným predmetom ochrany sú tu údolné nivy prirodzene meandrujúceho Botiča a Pitkovického potoka. V oblasti Pitkovickej stráne rastú vzácne rastliny poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis) a krivec český (Gage bohemica), ktoré sú taktiež predmetom ochrany zvlášť chráneného územia.[6] Táto stráň vyžaduje pre svoju ochranu kosenie, aby nedošlo k expanzii náletových krovín. Vo zvyšku prírodného parku sú oblasti ohrozené nepôvodnými druhmi stromov. Zvlášť agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý spôsobuje úhyn všetkých pôvodných rastlín v jeho blízkom okolí. Agát uvoľňuje do pôdy toxické látky, ktorými hubí okolité rastliny.[10] Z dôvodu ochrany prírodného parku by mali byť tieto dreviny vyrezané, aby sa zachoval pôvodný krajinný ráz údolných nív.
Na území parku sú obmedzené niektoré činnosti, ktoré by mohli znížiť jeho estetickú a prírodnú krajinu. Nemožno tu preto stavať nové stavby, okrem stavieb zariadení na ochranu prírody a stavieb pre znižovanie nebezpečenstva ekologických a prírodných katastrof.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Pozdĺž Botiča vedie v celej dĺžke červeno značený turistický chodník, ktorý môže využiť množstvo turistov z blízkych sídlisk. Na Dobrej vode v blízkosti sídliska Petrovice križuje červenú turistickú trasu zelená, ktoré vedie z Milíčovského lesa do Uhříněvsi údolím Pitkovického potoka. V blízkosti Křeslíc vedie cez potoky veľa lávok, ktoré umožňujú menšie prechádzky po okolí. Prírodným parkom Botič-Milíčov vedie náučný chodník s názvom "Povodím Botiče" s 13 tabuľami, ktoré návštevníka zoznámia s miestnymi zaujímavosťami. Chodník bol v roku 2008 zrekonštruovaný. Pre návštevníkov je asi najzaujímavejšia oblasť Milíčovského lesa a rybníkov, ktorá je vybavená niekoľkými altánkami a odpočívadlami. Tiež tu sú detské ihriská a minizoo, kde sa deti môžu zoznámiť s domácimi zvieratami. Návštevníci môžu tiež využiť Milíčovský vrch ako vyhliadkový bod. Napriek tomu, že sa v blízkosti nachádzajú veľké sídliská, je prírodný park ukážkou zachovalej historickej kultúrnej krajiny s dedinami a mlynmi. V poslednej dobe je však ráz krajiny narušený rozsiahlou výstavbou rodinných domov.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Národný výbor hlavného mesta Prahy, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online. Archivované 2020-11-28 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d e f Pražské přírodní parky [online]. [Cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2014-07-11 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d e f g Portál životního prostředí [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Naučná stezka Povodím Botiče [online]. [Cit. 2020-10-24]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c ENVIS [online]. [Cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2014-11-02 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d NĚMEC, Jan; LOŽEK, Vojen. Chráněná území ČR 2. 1.. vyd. Praha : Consult, 1997. 154 s. ISBN 80-902132-1-9. S. 93, 108. (po česky)
- ↑ Atlas Česka [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Pražská příroda [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ ENVIS [online]. [Cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (po česky)
- ↑ Trnovník akát [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Botič-Milíčov na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prírodný park Botič-Milíčov
