Požáry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Požáry
národná prírodná pamiatka
Požáry
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Řeporyje
Nadmorská výška 310 - 344 m n. m.
Súradnice 50°1′43″S 14°19′29″V / 50,02861°S 14,32472°V / 50.02861; 14.32472
Rozloha 3,5 ha
Vznik 1. september 1982[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 742
Česko: Požáry
Požáry
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Požáry (national natural monument)
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Požáry je národná prírodná pamiatka na území hlavného mesta Prahy nachádzajúca sa v katastri mestskej časti Praha Řeporyje. NPP je tvorená opusteným lomom s príjazdovými zárezom.[2] Predmetom ochrany je zárez cesty k lomu a opustený lom, kde je zachytený stratotyp medzinárodného významu pre vrchnosilúrske pododdelenia ludlov - přídol.[2][3][4][5] Spodnú hranicu přídolu určuje prvý výskyt graptolita Monograptus parultimus.[3][5]

Chránené územie sa rozkladá na ploche 3,5 ha a nachádza sa medzi 310 a 344 m n. m.[2][3] Prvýkrát začalo byť územie chránené roku 1982, kedy bolo vyhlásené za chránený prírodný výtvor.[3] K jeho vyhláseniu národnou prírodnou pamiatkou potom došlo v roku 1992.[6] Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Český kras.[6]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do lokality NPP Požáry

Územie sa nachádza v Prahe v katastri mestskej časti Praha Řeporyje na pravom brehu Dalejského potoka.[4] Lokalita je voľne prístupná po celý deň z ulice k holému vrchu. V tesnom susedstve tejto pamiatky sa nachádza stále funkčný kameňolom Řeporyje, v ktorom sa ťaží vápenec a je verejnosti neprístupný.[7] V susedstve lokality sa nachádza národná prírodná pamiatka Dalejský profil.[4] V blízkosti územia sa nachádza Železničná trať Praha - Rudná u Prahy - Beroun.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Územie lomu Požáry bolo človekom narušované už vo stredoveku, kedy tu dochádzalo k zmene krajinného rázu, ktorá bola spôsobená vyrúbaním lesov a ich premenou na pastviny.[6] Neskôr tu vznikajú dva vápencové lomy.[6] Lomy majú jamový charakter a nazývajú sa Požár 1 a Požár 2 (ten už nie je súčasťou NPP).[8] Tunel pre úzkokoľajnú malodrážku, ktorý slúžil k doprave ťaženého vápenca z lomu k železnici Praha-Rudná, tu vznikol roku 1930.[3] K doprave boli používané lokomotívy jazdiace na naftu.[8]

Štôlňa spájajúca lomy vzniknutá v 20. storočí, sa zachovala do dnešných dní.[6] Vápence lochkovského súvrstvia sa v lome Požár 1 profitovali pre výrobu cementu a ďalej i pre chemický a sklársky priemysel.[3] Časť ťaženého materiálu bola používaná ako stavebný kameň.[8] Počas ťažby bol odkrytý skalný profil.[6] Prvým, kto profil prvýkrát opísal, bol Brouček v roku 1937.[3] Ťažba vápenca v lome Požár 1 bola ukončená pred začiatkom druhej svetovej vojny, avšak prístupový zárez sa používal až do ukončenia ťažby v lome Požár 2 koncom rokov štyridsiatych.[8] Od roku 1955 tu študoval Herman Jaeger z nemeckého paleontologického múzea Humboldtovej univerzity v Berlíne skameneliny graptolitov.[8]

Roku 1979 zhromaždila medzinárodná subkomisia pre silúrsku stratigrafiu podklady pre stanovenie štvrtého medzinárodného chronografického oddelenia silúru a jeho medzinárodného stratotypu.[5] V máji 1979 v Kyjeve prebehlo zasadnutie Medzinárodnej silúrskej subkomisie a zatiaľ neformálne hlasovanie potvrdilo, že je návrh českej pracovnej skupiny oprávnený.[8] Roku 1982 bolo územie vyhlásené za chránený prírodný výtvor.[3] V marci 1983 navrhla územie česká pracovná skupina na medzinárodný stratotyp na základe podrobného štúdia českých geologických profilov, ktoré prebiehalo už od roku 1979.[3] Roku 1984 bol potom po oficiálnom hlasovaní na medzinárodnom geologickom kongrese v Moskve Medzinárodnou silúrskou subkomisiou oficiálne prijatý najvyšší silúrsky stupeň přídol.[2][5][8]

Informačné doska k medzinárodnému stratotypu

Ako jeho globálny stratotyp bol vybraný lom Požár 1 s požárským súvrstvím, ktoré sa pôvodne nazývalo přídolské, ale aby nevznikol zmätok, bolo premenované práve na požárské.[5] Roku 1986 bolo definované požárské súvstvie, ktorého regionálnym stratotypom bola NPP vyhlásená.[3] Na vyhlásenie územia národnou prírodnou pamiatkou potom došlo v roku 1992.[6]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia a paleontológia[upraviť | upraviť zdroj]

NPP Požáry sú významným náleziskom skamenelín.[2][3][4][8] Podrobným opisom geológie lokality sa zaoberal Jiří Kříž už od roku 1965 (v rôznych prácach potom aj v rokoch 1986, 1989, 1991, 1992).[8] O popularizáciu stratypového profilu sa zaslúžil aj Ivo Chlupáč roku 1993. V záreze pred tunelom nájdeme odkryté tufitické bridlice vo farbe hrdzavo hnedej s konkréciami sivých vápencov.[8] V týchto bridliciach nájdeme trilobita Cromus beaumonti a ramenonožca Septaturya sapho.[8] V lavici s šírkou okolo 1,3 m nájdeme trilobity Cromus beaumonti, Prantlia ligula, Prionopeltis praecendens, Metacalymene baylei, Diacanthaspis minuta, Otarion diffractum.[8] Ďalej tu bol nájdený tiež mäkkýš Cardiola docens a ramenonožce Septaturya sapho, Shagamella margarita a Bleshidium patellium. V nadloží potom nájdeme vápence so skamenelinami trilobita Ananaspis fecunda.[8] Vo vápencovej lavici, ktorú tvorí jemnozrnný čiernošedý až šedý vápenec nájdeme rôzne zvyšky hlavonožcov.[8]

Skameneliny v lokalite NPP Požáry

Báza, ktorá oddeľuje přídol od ludlovu je vo vrstve číslo 96 a je definovaná prvým výskytom graptolita Monograptus parultimus.[2][3][8] Požárské súvstvie tj. k vrstve č. 136 charakterizujú vápence s vložkami vápenatých bridlíc. Nadložie potom tvorí lavica zrnitého vápenca. Typický je tu výskyt hlavonožca Orthocycloceras fluminese.[8] Ďalšie vrstvy č. 141, 143-146 obsahujú úlomky ľaliovky Scyphocrinites elegans.[8]

Jemné aj hrubozrnné vápence od vrstvy č. 150 v šedej farbe ukrývajú tiež ľaliovky Scyphocrinites elegans, ďalej tiež niektoré druhy ramenonožcov.[8] Vo vrstve číslo 158 nájdeme trilobita Tetinia minuta. V nadložných krinoidových vápencoch devónskeho stupňa potom nájdeme trilobita Warburgella rugosa, ramenonožcov Gypidula pelagra, Lanceomyonia tarda, Hebetoecha hebe a Glossaleptaena emarginata.[8] Následné vrstvy profilu sú tektonicky narušené, preto tu žiadny výskum neprebiehal.[8]

Na výskume lokality sa podieľalo veľa odborníkov, ako boli Florentin Paris z Rennes (skúmal Chitinozoa), V. Havlíček (skúmal ramenonožcov), Hans-Peter Schönlaub (konodontov), Barnett (skúmal konodontov), Bouška a Prokop (skúmali krinoidov), Kukal (skúmal hraničný interval), Aris Angelidis (skúmal fyzikálne vlastnosti celého profilu).[8]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Lom Požár 1

Na území národnej prírodnej pamiatky nájdeme druhy, ktoré nie sú vzácne. V podstate sa jedná o bežné druhy v krajine, ktorá bola narušená činnosťou človeka.[2] Na lomových stenách nájdeme šalát prútnatý (Lactuca viminea).[2] Dno lomu je zarastené vŕbou rakytovou (Salix caprea), vtáčím zobom (Ligustrum vulgare) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré sa sem dostali ako náletové dreviny.[2] Na hornom okraji lomu potom nájdeme vičenec piesočný (Onobrychis arenaria).[2]

Z bylín sa tu vyskytuje devätorníkovec sivý (Rhodax canus), ostrevka vápnomilná (Sesleria caerulea), kostrava valeská (Festuca valesiaca), horčičník škardolistý (Erysimum crepidifolium) a niekoľko druhov ostríc.[6]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Bezstavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Závornatka

V lokalite sa vyskytuje vzácny neoendemit slimák závornatka (Bulgarica nitidosa). Lokalita je pre tohto ulitníka, pôvodne sa vyskytujúceho na dolnej a strednej Berounke, náhradným stanovišťom.[2] V lokalite možno tiež nájsť zriedkavé bystrušky: Abax carinatus, Amara equestris, Amara sabulosa, Cymindis angularis, Lebia chlorocephala, Leisus montanus, a Trichocellus placidus.[2] V lokalite nájdeme aj motýle.[6] Ako príklady môžeme uviesť moru ostreňovú (Euchalcia consona), čiernomôľku hadincovú (Ethmia terminella), vretienku dúškovú (Zygaena purpuralis), vretienku ranostajovú (Zygaena ephialtes), modráčika rozchodníkového (Scolitantides orion), modráčika vresoviskového (Plebejus argyrognomon), a moru topoľovú (Orthosia populi).[6]

Stavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Na lokalite bol pozorovaný výskyt skokana hnedého (Rana temporaria), z plazov potom jašterice zelenej (Lacerta viridis) a jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis).[6] Na lokalite nájdeme hniezdisko niekoľkých druhov vtákov Prahy, akými sú žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) alebo trasochvost biely (Motacilla albumu).[4] Z ďalších vtákov, ktorí boli na lokalite pozorovaní menujme žlna sivú (Picus canus), vlhu obyčajnú (Oriolus oriolus), žlnu zelenú (Picus viridis), zo sov tu boli pozorované sova obyčajná (Strix aluco), výr skalný (Bubo bubo), myšiarka ušatá (Asio otus). Z dravcov myšiak hôrny (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus).[6] Z cicavcov Prahy bol v lokalite pozorovaný jež tmavý (Erinaceus europaeus) a ryšavka obyčajná (Apodemus sylvaticus).[6]

Význam NPP[upraviť | upraviť zdroj]

Označené vrstvy stratotypu

Lokalita je významná tým, že umožňuje vedecké štúdium.[2] Štatút medzinárodného stratotypu žiada aby bol odkryv zachovaný a aby z neho bol umožnený odber vzoriek pre vedecké účely našim aj cudzím vedeckým pracovníkom. Povinnosťou štátu je zachovať stratotyp pre vedeckých pracovníkov prístupný a zároveň tu udržiavať značenie vrstiev, ktoré umožňuje ďalší vedecký výskum profilu.[8]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný stav lokality je výsledkom intenzívnej ľudskej činnosti, avšak ťažba v lome už bola v minulosti zastavená.[4][9] Dnes je však potrebné chrániť dno lomu, umelé skalné odkryvy a rovnako tak aj dno zárezu pred tým, aby na mieste nevznikli čierne skládky (ktoré tam však napriek všetkej starostlivosti vznikajú) a tiež je potrebné brániť šíreniu náletových drevín.[2] Povinnosťou štátu je dostatočná úprava prístupových trás a celého územia tak, ako mu prináleží z hľadiska jeho medzinárodného významu.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel, a kol. Praha. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky, 2005. 304 s. ISBN 80-86064-69-7. Kapitola Národní přírodní památka Požáry. (po česky)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l Informačné cedule v NPP Požáry
  4. ↑ a b c d e f 56 - Národní přírodní památka Požáry [online]. ENVIS- Informační servis o životním prostředí v Praze, [cit. 2016-12-06]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (po česky)
  5. ↑ a b c d e Národní přírodní památka Požáry [online]. AOPK, [cit. 2016-12-06]. Dostupné online. Archivované 2017-10-20 z originálu. (po česky)
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m Požáry (národní přírodní památka) [online]. [Cit. 2016-12-06]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. Beton Server, [cit. 2016-12-06]. Dostupné online. Archivované 2016-04-23 z originálu. (po česky)
  8. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KŘÍŽ, Jiří. Geologické Památky Prahy. Praha : Český geologický ústav, 1999. 280 s. ISBN 80-7075-345-5. Kapitola NPP Požáry, s. 158-164. (po česky)
  9. ↑ Národní přírodní památky Dalejský profil a Požáry [online]. [Cit. 2016-12-10]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Požáry

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KŘÍŽ, Jiří. Geologické Památky Prahy. Praha : Český geologický ústav, 1999. 280 s. ISBN 80-7075-345-5. Kapitola NPP Požáry, s. 158-164. (po česky)
  • KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel, a kol. Praha. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, 2005. 304 s. ISBN 80-86064-69-7. Kapitola Národní přírodní památka Požáry.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Požáry na českej Wikipédii.

Portal Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Požáry&oldid=7661307“