Sedlecké skály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sedlecké skály
prírodná pamiatka
Sedlecké skály
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Sedlec - Praha 6.
Nadmorská výška 190 - 262 m n. m.
Súradnice 50°8′17″S 14°23′28″V / 50,13806°S 14,39111°V / 50.13806; 14.39111
Rozloha 7,4764 ha
Vznik 1. september 1982[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. m. Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 757
Česko: Sedlecké skály
Sedlecké skály
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Sedlecké skály
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0110154

Sedlecké skaly je prírodná pamiatka ev. č. 757 na území hlavného mesta Prahy. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.

Ide o mohutné skalné defilé tvorené proterozoickými bridlicami nachádzajúce sa na ľavom brehu Vltavy medzi severným okrajom Sedleca a PR Roztocký háj - Tiché údolí, na ktorú priamo nadväzuje.[2] Predmetom ochrany sú proterozoické horniny a teplomilné skalné stepi, na ktorých sa vyskytuje rad chránených a ohrozených druhov organizmov.[3] Prírodná pamiatka bola vyhlásená roku 1982 o výmere necelých 7,5 ha v nadmorskej výške 190 - 262 m n. m.[2]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

PP Sedlecké skály sa nachádzajú na severe Prahy, ohraničené z východu tokom Vltavy, zo severu prírodnou rezerváciou Roztocký háj - Tiché údolí a zo západu obcou Suchdol.[2] Južná časť územia je mierne svažitá a lesnatá s prevahou javorov, dubov a druhotného agátu. Severná časť je špecifická ostrými skalnými ochodzami, ktoré na svojich horných plošinách majú stepný charakter. Neprístupné rokliny v spodných častiach územia sú silne zarastené krovinami.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé súvislé dôkazy historického osídlenia možno vystopovať až do staršej doby kamennej.[4] Obec Sedlec (bývalá tehelňa) patrí medzi najvýznamnejšie pražské lokality nálezov paleoantropov (Homo sapiens sapiens neandertalensis) a to z doby 250 000 rokov pred Kr. Zároveň paleontologické nálezy Sedleckých skál dokazujú oblasť ako významný koridor ťahu zvierat a výskyt ohnísk dôležitý v mnohonásobnom osídlení tohto vltavského brehu.[5]

Trvalé osídlenie s poľnohospodárskym hospodárením možno sledovať od začiatku 5. storočia pred Kr. Vďaka dobrým podmienkam spôsobilo rýchlo sa rozvíjajúce poľnohospodárstvo zánik pôvodného lesa a to podmienilo nástup druhotného šírenia xenotermných spoločenstiev. Do 50. rokov 20. storočia pretrvávali v okolí PP Sedlecké skály prevažne menšie usadlosti sa sady a pastvinami. Odchod obyvateľov tak spôsobil rýchle zarastanie teplomilných bylinných spoločenstiev a dochádza k transformácii teplomilných skupín kríkov na teplomilnú dúbravu. Prevládajú hlavne trnka obyčajná (Prunus spinosa) a agát biely (Robinia pseudoacacia), vďaka ktorým zanikajú pôvodné trávinné stepné spoločenstvá, ktoré sú práve predmetom ochrany PP.

Za najpôvodnejšiu vegetáciu možno považovať spoločenstvo skalných ostrôh, ktoré vďaka zlému prístupu mohli v minulosti slúžiť len ako občasná pastva pre kozy a ovce. Okolitá vegetácia bola ako v minulosti tak prítomnosti silne ovplyvnená ľudskou činnosťou. V 20. storočí bola dolná časť skál negatívne ovplyvnená výstavbou železničného koridoru.[4]

PP Sedlecké skály bola zriadená roku 1982 Národným výborom hlavného mesta Prahy ako chránený prírodný výtvor s cieľom ochrany tunajších spoločenstiev. Pamiatka bola roku 2002 znovu prehlásená, parametre územia však zostali nezmenené.[6]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantným prvkom chráneného územia je skalné defilé na ľavom brehu vltavského údolia. Geologický útvar je orientovaný východným smerom o sklone 40° až 90° a je tvorený striedajúcimi sa drobami a bridlicami kralupsko-zbraslavskej skupiny z doby vrchného proterozoika.[4]

Bridlice sú slabo kontaktne metamorfované činnosťou magmy. Proterozoické bridlice striedajú na chrbtoch rokliny hlinené sutiny. Na hornom okraji plošiny sú prítomné nánosy hlinitého piesku a spraš.[7] Pôdy na lokalite sa radia k typu ranker a protoranker, na sprašiach sa nachádzajú skôr černozeme a sutiny sú charakteristické prechodom rankera na oligotrofnú hnedozem.[4]

Klimatické a hydrologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma je typická pre celé územie Prahy, priemerná ročná teplota je cca 9°C. Ročný úhrn zrážok je 500 mm. 130 metrov nad chráneným územím v severnej časti pramenia malý potôčik, ktorý tvorí prietokom v chránenom území množstve tôní, ktoré sú dnes osídlené salamandrou škvrnitou (Salamandra salamandra).[4]

Údolie potôčika s výskytom mloka škvrnitého (Salamandra salamandra)

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli a máji sa skalné ostrohy sfarbia do žlta taričníkom skalným (Aurinia saxatilis), ktorý spolu s kostravou tvrdou (Festuca pallens) a sklerantom trvácim (Scleranthus perennis) tvoria najcennejšie spoločenstvo skalných stepí.[8]

Na horných častiach plošiny je v záveterných sprašových závejoch prítomná v prevahe kostrava valeská (Festuca valesiaca) a kavyľ vláskovitý (Stipa capillata), kavyľ ivanov (Stripa joannis) a i. Toto spoločenstvo je však zachované len vo fragmentoch. Neprístupné rokliny sú osídlené prevažne krovinnou teplomilnou vegetáciou, napr. hlohu (Crataegus sp.), ružami (Rosa sp.), drieňom obyčajným (Cornus mas), brestom hrabolistým (Ulmus minor) alebo jasencom bielym (Dictamnus albus).[2] Vplyvom druhotnej sukcesie občasne prechádza do teplomilných dúbrav či dubohrabín vo vlhších oblastiach.[8]

Z blízkej záhradkárskej kolónie na okraji obce Suchdol sem boli pravdepodobne zavlečené druhy ako sú snežienka jarná (Galanthus nivalis), modrica nebadaná (Muscari neglectum) , narcis biely (Narcissus poeticus) alebo modravka žiarivá (Scilla luciliae).[9]

Ďalej sa tu vyskytujú chránené druhy rastlín, medzi najdôležitejšie patria krivec český (Gage bohemica) a poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis ssp. Bohemica). Čerešňa krovitá (Cerasus fruticosa) je považovaná za najvzácnejší druh vyskytujúci sa v tejto oblasti.[8] Vegetácia je však na množstve miest porušená zošľapom a zanesená množstvom odpadkov.[4] Z ríše lupenatých húb je zaujímavý výskyt zriedkavého ucháčovca šumavského (Marasmiellus carneopallidus), prašnačky korienkatej (Gastrosporium simplex) alebo žaludíka tvrdého (Disciseda bovista).[2]

Z prieskumu v rokoch 2002 a 2003 bolo zistených 66 druhov lišajníkov a lichenóznych húb vrátane ešte 4 nových nepopísaných a 231 druhov cievnatých rastlín.[9]

Skalné ochodzy s teplomilnými trávnikmi.
Vegetácia je ohrozená zošľapom návštevníkov a odhadzovaním odpadkov.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším výskytom je teplomilná fauna bezstavovcov. Na miestnu sutinu je viazaný slimák Oxychilus glaber a rad ďalších (Granaria frumentum, Pupilla triplicata). Na teplomilných stepiach nájdeme zástupcov bystruškovitých chrobákov Panageus bipustulatus a Cymindis axillaris, z liskavkovitých napr. Coptocephala rubicunda, z nosáčikovitých Apion penetrans, Sitono inops.[2] Medzi najznámejšie patria teplomilní krasoni Cylindromorphus bifrons a Cylindromorphus bohemicus (endemit z Čiech).[4] Druhý druh je endemický český chrobák, ktorého popísal roku 1933 prof. J. Obenberger v Troji. Okrem pražskej Troje bol tento endemit nájdený ešte na Kadaňsku a Žatecku. Dá sa tu nájsť aj vzácny hrotár Mordellistena dvoraki.

Blanokrídlovce zastupuje samotárska včela Andrena nana a bodruška Cephus pulcher. Z motýľov treba spomenúť vymierajúci druh očkáňa skalného (Chazara briseis), vretienku vičencovú (Zygaena carniolica), modráčika rozchodníkového (Scolitantides orion) a ostrôžkára dubového (Neozephyrus quercus).[2] Na paline žije Coleophora artemisiella, ktorý je v Čechách známy až od roku 1992.[8] Na Sedleckých skalách stretneme aj zástupcov pavúkov a to konkrétne stepníka červeného (Eresus cinnaberinus) či bežníka Xysticus ninnii.[2] Zároveň bol nájdený aj nový druh pre Čechy - pavúk Mecopisthes dahli.

V severnej časti PP boli na prelome rokov 2008 a 2009 vybudované malé tône s potôčikmi, ktoré nasledujúcu jar osídlila salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z vtáctva nájdeme na lokalite mnoho hniezdisk týchto druhov - prevažne penice čiernohlavej (Sylvia atricapilla), penice popolavej (Sylvia curruca), kolibiarika spevavého (Phylloscopus trochilus), kolibiarika čipčavého (Phylloscopus collybita), stehlíka obyčajného (Carduelis carduelis) a pod.[4] Cicavce zastupuje neobvyklý výskyt myšky drobnej (Micromys minutus).[2]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom ochrany je zachovanie unikátnych skalných spoločenstiev a zároveň podpora regenerácie teplomilných trávnikov nachádzajúcich sa prevažne na skalných odkryvoch. K tomu dochádza vďaka pravidelným malým zásahom do vývoja lesných porastov a zároveň je nutné zabrániť náletu nepôvodných drevín. Jedná sa prevažne o agát biely (Robinia pseudoacacia).[4]

V čase parnej železničnej dopravy bola často vypaľovaná vegetácia v spodnej časti skál a dochádzalo k imisiám popolčeka. V posledných desaťročiach však negatívne vplyvy parných lokomotív ustali a nahradili ich splodiny z automobilovej dopravy.[10] Od roku 2000 do roku 2003 boli v rámci prestavby miestnej železničnej trate čistené steny skál od vegetácie. Neskôr boli zaistené z dôvodu bezpečnosti sieťami. Vďaka tomuto ľudskému zásahu bol poškodený rad spoločenstiev organizmov žijúcich na skalách.[2]

Okolo územia sa nachádza ochranné pásmo, ktoré zahŕňa okrem lesnej vegetácie na svahu Vltavy ešte záhradkársku kolóniu vrátane hospodárskej pôdy vo východnej časti obce Suchdol.

Východný pohľad na Sedlecké skály, v pravej časti skalnej ochodze je vidieť zabezpečenie bezpečnostnými sieťami.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Po úprave z roku 1975 viedol od roku 1982 okolo PP Sedlecké skály náučný chodník zoznamujúci návštevníkov s miestnou flórou, faunou, prírodnými pomermi a pravekým osídlením. Bol rekonštruovaný v rokoch 1998 a 2006.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel. Chráněná území ČR XII. – Praha. 1. vyd. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 304.
  3. ↑ KUBÍKOVÁ; MOLÍKOVÁ. 65 - Přírodní památka Sedlecké skály [online]. 1980, rev. 1988-04-18, [cit. 2016-11-19]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu. (po česky)
  4. ↑ a b c d e f g h i Plán péče o přírodní památku Sedlecké skály na období 2010–2024 [online]. Magistrát hl. m. Prahy, 2009-12-11, [cit. 2016-11-19]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu. (po česky)
  5. ↑ KOVANDA, Jiří a kolektív. Neživá příroda Prahy a jejího okolí. [s.l.] : Academia a Český geologický ústav, 2001. 216 s. ISBN 80-200-0835-7. (po česky)
  6. ↑ PP Sedlecké skály - právní dokumentace [online]. Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, [cit. 2016-11-19]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ JIRKOVÁ, Pavlína; JIRKOVÁ, Marika. Geologické lokality - Sedlecké skály [online]. 2009-03-09, rev. 2009-09-09, [cit. 2013-10-27]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ a b c d Přírodní památka Sedlecké skály [online]. Magistrát hlavního města Prahy, 2006, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-06 z originálu. (po česky)
  9. ↑ a b SVOBODOVÁ, Věra. Praha, Sedlecké skály – přírodní památka [online]. 2008-04-02, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online. (po česky)
  10. ↑ Plán péče pro přírodní památku Podbabské skály na období 2010-2022 [online]. Magistrát hl. m. Prahy, 2010-01-13, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu. (po česky)
  11. ↑ TOM A LUCKA. Naučná stezka Roztocký háj – Tiché údolí (verze 1998) [online]. 2003-05-04, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sedlecké skály na českej Wikipédii.

Portal Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sedlecké_skály&oldid=7671182“