Preskočiť na obsah

Báhoň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Báhoň
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°18′32″S 17°26′43″V / 48,308889°S 17,445278°V / 48.308889; 17.445278
Rozloha 10,57 km² (1 057 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 833 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 173,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Ivan Patoprstý[3] (KDH)
PSČ 900 84
ŠÚJ 507806
EČV (do r. 2022) PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
SNP 65
900 84  Báhoň
E-mailová adresa starosta@bahon.sk
Telefón 645 51 93
Fax 645 53 40
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Báhoň
Webová stránka: Bahon.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Báhoň (maď. Báhony, nem. Baumschau) je obec na Slovensku v okrese Pezinok. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Františka Assiského z roku 1921.

Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň.

Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe.

V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál teraz slúži ako domov sociálnych služieb pre dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. Neskôr sa závod rozdelil na dve samostatné časti. ELEKTRO ĽUDIB je v súčasnosti činný veľmi málo. Druhá časť niesla názov ETI ELB, po rozdelení pokračovala najmä v lisovaní a galvanickom pokovení kovových súčiastok poistiek spolu s následnou kompletizáciou. Firmu neskôr odkúpila slovinská spoločnosť ETI. V spoločnosti ETI ELB pracovalo viac ako sto pracovníkov, najmä robotníkov až do ukončenia prevádzky v auguste 2018.

V roku 1954 zahájila v obci činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminc. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.

Betónová plastika situovaná pred vchodom do výrobného družstva invalidov Elektro ĽUDIB.

Dielo je vyhotovené zo železa, betónu a keramiky. Betón krásne kontrastuje s dúhovou keramickou mozaikou na vrchu, vzájomné pôsobenie svetla a tieňa zvýrazňujú valcovité tvary vyučievajúce z čelnej steny  v strednej časti kompozície.  Autormi sú dvaja akad. maliari – Július Bartek a Jozef Dóka. Vznikla v roku 1987 a nesie názov Práca- Život, čo je aj napísané formou hlások bodového slepeckého písma na samotnej plastike. Obrazne vyjadrujú vnútorný obsah poslania závodu v ktorom ľudia s telesným postihnutím môžu prostredníctvom práce svojich citlivých rúk plnohodnotnejšie vnímať život.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión, tenisové kurty, športové ihriská v areáli školy a pumptracková dráha Panšula Park. V obci je predajňa potravín a viac pohostinstiev. V rámci zdravotného strediska v obci ordinuje všeobecný lekár a zubár, k dispozícii je lekáreň. Detský lekár v súčasnosti v obci neordinuje.

Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.

V obci sa nachádza viacero spolkov: Záhradkári, vinári, Jednota dôchodcov a iné.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Báhoň