Chlorid železitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid železitý
Chlorid železitý
Chlorid železitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec FeCl3
Vzhľad Žltohnedá až tmavohnedá hygroskopická práškovitá látka (tmavosť farby závisí od miery oxidácie kyslíkom)
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 162,2 u (bezvodný)
198,2 u (dihydrát)
270,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 162,206 g/mol (bezvodný)
198,237 g/mol (dihydrát)
270,298 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 306 °C (bezvodný)
35,5 °C (hexahydrát)
Teplota varu 315 °C (čiastočný rozklad)
280 °C (vodný roztok hexahydrátu)
Hustota 2,898 g/cm³ (bezvodný)
1,82 g/cm³ (20 °C, hexahydrát)
1,228 g/cm³ (20 °C, 14% roztok)
1,4 g/cm³ (40% roztok)
Rozpustnosť vo vode:
Bezvodný
74,4 g/100 ml (0 °C)
81,8 g/100 ml (10 °C)
96,9 g/100 ml (20 °C)
99,0 g/100 ml (25 °C)
282 g/100 ml (35 °C)
315 g/100 ml (50 °C)
373 g/100 ml (60 °C)
526 g/100 ml (80 °C)
554 g/100 ml (100 °C)
Dihydrát
2 203,6 g/100 ml (50 °C)
2 733,0 g/100 ml (60 °C)
8 495,0 g/100 ml (70 °C)
Hexahydrát
245,88 g/100 ml (0 °C)
394,73 g/100 ml (20 °C)
616,97 g/100 ml (30 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Acetón
63 g/100 ml (18 °C)
Metanol
veľmi rozpustný
Etanol
83 g/100 ml
Dietyléter
veľmi rozpustný
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 264 J/g
Entropia varu 187 J/g
Entropia rozpúšťania -914 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -399,5 kJ/mol (bezvodný)
-2 225kJ/mol (20 °C, hexahydrát)
Štandardná entropia 142 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -334,1 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,590 J K-1 g-1
Bezpečnosť
MSDS
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H302, H315, H318, H290
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P234, P260, P264, P270, P273, P280, P310, P313, P321, P363, P301+312, P302+352, P304+340, P301+330+331
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Škodlivá látka
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22, R34, R38, R41
Vety S S26, S28, S39
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
1
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7705-08-0 (bezvodý)
10025-77-1 (hexahydrát)
Číslo UN 1773 (bezvodý)
2582 (vodný roztok)
EINECS číslo 231-729-4
Číslo RTECS LJ9100000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid železitý, (FeCl3) je svetlohnedá hygroskopická anorganická zlúčenina, ktorá sa za pôsobenia vzdušnej vlhkosti samovoľne rozteká. Jeho roztoky sa používajú v elektrotechnike pri výrobe plošných spojov ako leptadla, rozpúšťajúce nechránenú vrstvu kovovej medi. Za istých podmienok sú kyslé roztoky chloridu železitého schopné rozpúšťať aj kovové zlato. Používa sa tiež ako vločkovacia prísada pri čistení odpadových vôd a tiež sa z neho vyrábajú farbivá.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Bezvodý chlorid železitý je možno pripraviť priamym zlučovaním prvkov.

2 Fe + 3 Cl2 → 2 FeCl3

Vodný roztok sa priemyselne pripravuje zo železa alebo železnej rudy.

1) Rozpustenie železa v roztoku chloridu železitého

Fe(s) + 2 FeCl3(aq) → 3 FeCl2(aq)

2) Rozpustenie železnej rudy v kyseline chlorovodíkovej

Fe3O4(s) + 8 HCl(aq) → FeCl2(aq) + 2 FeCl3(aq) + 4 H2O

3) Oxidáciou chloridu železnatého na chlorid železitý elementárnym chlórom

2 FeCl2(aq) + Cl2(g) → 2 FeCl3(aq)

Najjednoduchší spôsob prípravy je rozpustenie hrdze v kyseline chlorovodíkovej. Takto získaný roztok je vhodný napríklad na leptanie plošných spojov, kde nie sú na závady prípadné nečistoty.

FeO(OH) + 3 HCl → FeCl3 + 2 H2O

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železitý na českej Wikipédii.