Chlorid boritý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BCl3
Vzhľad Bezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 117,2 u
Molárna hmotnosť 117,169 g/mol
Teplota topenia -107,3 °C (165,85 K)
Teplota varu 12,5 °C (285,65 K) (1 013 hPa)
Kritický bod 178,8 °C (451,95 K), 3 746 kPa, 0,7 g/cm³
Hustota 1,34 g/cm³ (12,5 °C, kvapalina)
4,95 kg/m³ (15 °C, 1 013 hPa, plyn)
Rozpustnosť vo vode:
rozkladá sa
v nepolárnych rozpúšťadlách:
tetrachlórmetán
Teplota vzplanutia −17,0 °C
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 58,1 J/g
Entropia varu 204,0 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −418,4 kJ/mol
Štandardná entropia 206 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −387,2 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,913 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
04 - plyn pod tlakom05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka
Nebezpečenstvo
Vety H H280, H300, H314, H330
Vety EUH EUH014, EUH071
Vety P P260, P280, P304+340, P303+361+353, P305+351+338, P403, P405
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R R14, R26/28, R34
Vety S S1/2, S9, S26, S28, S36/37/39, S45
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10294-34-5
Číslo UN 3390
EINECS číslo 233-658-4
Číslo RTECS ED1925000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid boritý (BCl3) je za normálnej teploty plyn štipľavého a dráždivého zápachu, s približne štyrikrát väčšou hustotou ako vzduch.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pripravuje sa buď priamym zlučovaním elementárneho bóru s chlórom, alebo redukciou oxidu boritého uhlíkom za prítomnosti chlóru; vedľajším produktom reakcie je oxid uhoľnatý:

2 B + 3 Cl2 → 2 BCl3
B2O3 + 3 C + 3 Cl2 → 2 BCl3 + 3 CO

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Molekula chloridu boritého je svojou štruktúrou veľmi podobná štruktúre molekuly fluoridu boritého, jej planárne (rovina) má trojpočetnú symetriu.

Vzhľadom na to, že valenčná elektrónová vrstva atómu bóru je neúplne obsadená iba šiestich elektróny molekula chloridu boritého vystupuje v reakciách ako Lewisova kyselina a ľahko sa viaže s molekulami obsahujúcimi voľný elektrónový pár; vzhľadom na veľký objem chlórového atómu však zvyčajne nasleduje disociácia chlórového atómu, takže postupne dochádza k výmene chlórových atómov, ak reagujúce molekuly sú menšie ako atómy chlóru.

Tak napríklad pri reakcii s vodou vzniká v prvom stupni:

BCl3 + H2O → Cl3B–O+H2 → Cl2B–OH + HCl.

Postupne tak dôjde k nahradeniu všetkých atómov chlóru hydroxylovými skupinami, takže súhrnnou reakciou vzniká kyselina boritá a chlorovodík:

BCl3 + 3 H2O → H3BO3 + 3 HCl.

Táto reakcia prebieha aj so vzdušnou vlhkosťou, preto kvapalný chlorid boritý ponechaný v otvorenej nádobe na vzduchu dymí. Je teda za prítomnosti stop vody značne korozívny a z toho dôvodu sa nesmie uchovávať v kovových nádobách bez náležitej povrchovej úpravy.

Podobne reakciou s amoniakom vzniká triamid kyseliny boritej a chlorid amónny:

BCL3 + 6 NH3 → B(NH2)3 + 3 NH4Cl

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid boritý sa používa pre vnášanie atómov bóru (dopovania) do monokryštalických vrstiev kremíka pri výrobe polovodičov typu p.

Fyziologické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pary chloridu boritého pri nadýchnutí uvoľňujú pôsobením vody vo slizniciach chlorovodík, ktorý je dráždi. Vo väčšom množstve môže spôsobiť poleptanie slizníc alebo kože, prípadne až edém pľúc. Je preto nebezpečný už pri koncentráciách vo vzduchu okolo 20 ppm.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid boritý na českej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.