Chlorid titánatý
| Chlorid titánatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
_chloride_molecule.png) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | TiCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Čierne hexagonálné kryštály | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 118,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 118,77 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 1 035 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 500 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10049-06-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3200 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-164-9 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid titánatý (TiCl2) je anorganická zlúčenina, ktorá obsahuje titán s oxidačným číslom II, teda s najmenším oxidačným číslom, v akom sa titán vyskytuje v zlúčeninách. Táto čierna kryštalická látka bola zatiaľ pomerne málo preskúmaná kvôli svojej vysokej reaktivite.[1]
Je to tiež silné redukčné činidlo, má vysokú afinitu ku kyslíku a s vodou reaguje za vzniku vodíka.
Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obvyklá príprava chloridu titánatého spočíva v tepelnej disproporcionácii chloridu titanitého:
- 2 TiCl3 → TiC2 + TiCl4
Zodpovedajúce reakcií sa tiež používa pre rozklad chloridu vanaditého na chlorid vanadnatého a vanadičitého.
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid titánatý kryštalizuje vo vrstevnatej štruktúre rovnako ako jodid kademnatý.[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Holleman, A. F.; Wiberg, E. "Inorganic Chemistry" Academic Press: San Diego, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
- ↑ Gal'perin, E. L.; Sandler, R. A.. TiCl2. Kristallografiya, 1962, roč. 7, s. 217–19.
- ↑ Baenziger, N. C.; Rundle, R. E.. TiCl2. Acta Cryst., 1948, roč. 1, s. 274–274. DOI: 10.1107/S0365110X48000740.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid titanatý na českej Wikipédii.