Daniel Mikletič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Mikletič

Základné informácie
Narodenie 19. február 1959 (65 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Pôsobenie textár, scenárista, novinár, režisér, producent, spevák
Žáner pop
Deti Zuzana ZetUZetA Mikletičová
Daniel Mikletič ml.
Vydavateľstvá Škvrna Records, SQ Music

Daniel Mikletič (* 19. február 1959, Bratislava)[1][2] je slovenský popový textár, scenárista, novinár, režisér, producent a spevák.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Na strednej škole písal texty pre kapelu Skrat, z ktorej neskôr vznikla skupina Ventil RG.[3] Po štúdiu na Gymnáziu Ivana Horvátha[chýba zdroj] absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[2] Tú ukončil získaním diplomu v roku 1982, kedy následne nastúpil na povinnú vojenskú službu, kde sa najprv stal vojenským veliteľom – absolventom granátometnej čaty a o dva mesiace na to (20. decembra 1982) veliteľ bojového vozidla pechoty vo vojenskom útvare v Michalovciach.[4][chýba vhodnejší zdroj]

Po povinnej vojenskej službe nastúpil ako redaktor do Bratislavskej informačnej a propagačnej služby. Potom sa mu naskytla ponuka pracovať v Československej televízii v Bratislave. Tu sa uchytil ako hudobný dramaturg, aj ako dramaturg zábavných programov (Triangel Extra – hudobná relácia, Senzi Senzus – hudobno zábavná show). Koncom decembra 1990 sa rozhodol z televízie odísť a nasledujúci rok sa z neho stal definitívne hudobný producent. 1. apríla 1991 založil hudobné vydavateľstvo Škvrna Records, ktoré sídlilo v Dúbravke u Vaša Patejdla. 31. augusta 1992 však priestor v Dúbravke opustil a v Trnávke začal odznova pod názvom hudobné vydavateľstvo SQ Music.[5]

SQ Music sa stalo priekopníkom v produkcii rôznožánrových hudobných diel. Pod hlavičku tohto vydavateľstva patrili stálice domáceho pop-folklóru – skupina Senzus, ale aj kapela Hudba z Marsu, Extasy, Ingola, Ďuro Černý. Ako prvý na Slovensku vydal v roku 1997 prvý repový album skupiny Jednotka Slovenskej Starostlivosti (JSS) s názvom Kompromis, na ktorom si aj zarepoval a z ktorého následne vysamploval hudbu aj reper Vec (Branči Kováč), ktorý tento sampel použil na jeho prvom repovom albume Trosky.[6][7][8][9][10]

Činnosť vydavateľstva SQ Music Daniel Mikletič ukončil 1. júna 2004. Počas jeho činnosti však okrem iného nahral aj album, kde s ním spieval ďalší popredný textár Martin Sarvaš. Album s pretextovanými americkými šlágrami niesol názov Duo Haligali Drobnosti majstrov (z klenotnice populárnej hudby), z ktorého sa stal virálnym song „My nie sme gigolo“ (1994)[11]

Daniel Mikletič je tým, ktorý vymyslel meno, pre Rádio Vlna, ktoré začalo vysielať 12. apríla 2015.[chýba zdroj]

Spolupracoval s väčšinou umelcov z domácej populárnej scény. Jeho texty naspieval napríklad Richard Müller[3] (skupina Banket[3]), Janko Kuric[3][12][3] (skupina Vidiek), Robo Grigorov[12] (skupina Ventil RG – ktorej názov vymyslel Daniel Mikletič), Júlia a Peter Hečkovci[3], Mirka Brezovská[3], Jana Kirschner, Plus Mínus, Polemic, Berco Balogh[3], ale aj česká speváčka Ilona Csáková.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam piesní[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam piesní Daniela Mikletiča

Scenár, dramaturgia, réžia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Československá televízia – hudobný dramaturg relácie Triangel Extra
  • Československá televízia – spolupráca na programe Defilé s tanečným orchestrom Slovenskej Televízie pod vedením Siloša Pohánku
  • Slovenská televízia – tvorba silvestrovských programov
  • Slovenský rozhlas – písal scenáre pre rozhlasové zábavníky, 10 rokov moderoval hudobno – publicistický program „Pop – Breefing“
  • TV Markíza – spoluscenárista úspešného soap seriálu Medzi nami (2005)
  • TV Markíza – hudobný dramaturg populárnej zábavnej show Senzi Senzus (2000 – 2005)
  • Slovenská televízia – scenár, réžia relácie Šláger na šláger (2002)
  • Slovenská televízia – réžia relácie Ranč, moderátor: Michal Dočolomanský (2004)

Muzikál[upraviť | upraviť zdroj]

Články[upraviť | upraviť zdroj]

  • Daniel Mikletič: K poslaniu populárnej hudby, anketa. In: Ľud 7.3.1985, s. 4[21]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Iné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

  • Redaktor Bratislavskej informačnej a propagačnej služby (od 1. októbra 1982 do 20. decembra 1989)
  • Redaktor časopisu Populár – písanie recenzií na platne a koncerty.[24] (Koniec 80. rokov – v tom čase spoznáva Riša Müllera.)
  • Československá televízia – zinicializovanie vytvorenia programu Štúdio dialóg, v ktorom odznela verejne po prvý krát myšlienka o zrušení vedúcej úlohy strany v ústave (počas Nežnej revolúcie v roku 1989 dal v priamom prenose výpoveď na protest zvolenia nového vedenia)
  • Federálna stanica Hviezda (celoštátne rádio Česko Slovenska)
  • SOZA – 10 rokov členom výboru SOZA[25] za kúriu vydavateľov a výrobcov, ale aj textárov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Daniel Mikletič. In: 19 februára. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2022-06-14].
  2. a b Daniel Mikletič. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-16 z originálu.
  3. a b c d e f g h Martin Jurčo. Textár Daniel Mikletič má 60 rokov [online]. RTVS, Rádio Regina západ, 2019-02-19. Dostupné online.
  4. Oficiálny Facebook Daniela Mikletiča
  5. Dalibor Hladík. Skupina Senzus sa asi vytratí z STV, ale dostala ponuku od armády [online]. Petit Press, sme.sk, 1998-12-03. Dostupné online.
  6. Legenda slovenskej scény – Džuva [online]. ArtAttack.sk. Dostupné online.
  7. Marian Jaslovský. Je slovenský hip hop mŕtvy? [online]. Petit Press, Sme.sk, 2010-09-02. Dostupné online.
  8. Oliver Rehák, Vladimír Šimíček. Po 20 rokoch sa z nich znovu stali Trosky a bol to dobrý koncert (foto) [online]. N Press, 2017-11-12. Dostupné online.
  9. Tomáš Prokopčák. Aké je počúvať Trosky po dvadsiatich rokoch [online]. Petit Press, [cit. 2017-10-18]. Dostupné online.
  10. Patrik Marflák. Prvý veľký album slovenského repu má 20 rokov. Trosky ho pripomenú na turné [online]. Hudba.sk, 2017-10-19. Dostupné online.
  11. Na slovenskej hudobnej scéne nie je Martin Sarvaš známy len ako textár. Ako manažér pracoval pre Tublatanku, Isabelle či Hex. [online]. TASR, teraz.sk, 2021-03-28. Dostupné online.
  12. a b Československo – 100 rokov, 100 hitov (IX) [online]. TASR, vtedy.sk. Dostupné online.
  13. Daniel Hevier Jr.. Hluk dnešného Prešporku [online]. Nový Populár, 2013-03-10. Dostupné online.
  14. UFO v Dúbravke! Pri Prešporku po rokoch [online]. Daniel Mikletič, blog.sme.sk, 2009-05-17. Dostupné online.
  15. Radoslav Matejov. Rozhovor s geografom, folkovým spevákom i textárom Klimentom Ondrejkom [online]. Literárne informačné centrum, 2013-02-18. Dostupné online.
  16. Legendárny Ventil RG pripravuje malý koncertný návrat [online]. Petit Press, sme.sk, 2007-02-01. Dostupné online.
  17. Vyšiel unikátny výber Banket & Richard Müller 84-91 aj reedícia albumu ‘01 [online]. Hudba.sk, 2021-06-26. Dostupné online.
  18. Thomas Kai. Mirka Brezovská – zabudnutá rocková dračica [online]. Metalmania-Magazín, 2021-11-07. Dostupné online.
  19. Dalibor Hladík. Horská liga má zelenú, držíme jej palce *Zhovárame sa so Štefanom Skrúcaným a s Miroslavom Nogom nielen o Molotow coctaile [online]. Petit Press, Sme.sk, 1995-12-01. Dostupné online.
  20. The Best Of [online]. Júlia Hečková – Heckovci.sk. Dostupné online. Archivované 2022-12-02 z originálu.
  21. Yvetta Kajanová. K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu [online]. prof. Yvetta Kajanová, PhD., 2011-02-01. Dostupné online.
  22. SLYŠKO, Branislav. Bratislavská lýra 1985. Hudobný život (Bratislava: Obzor), 8. VII. 1985, roč. XVII., čís. 13, s. 1. Dostupné online [cit. 2022-06-20].
  23. VLASÁK, Vladimír. Československá rocková poezie 1959 – 1989. Praha : XYZ, 2010. 391 s. ISBN 978-80-7388-358-4.
  24. Daniel Mikletič [online]. Slovenská knižnica. Dostupné online.
  25. Chronologická Zbierka uznesení VZ SOZA za roky 1995 – 202 [online]. SOZA. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]