Drozd kolohrivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Drozd kolohrivec
Ring Ouzel.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Turdus torquatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kolohrivec vrchovský, drozd kolohrivý, kolohrivec horský, kolohrivec
Turdus torquatus distribution map.png
Mapa rozšírenia drozda kolohrivca

██  Hniezdiská rôznych rás

██  Zimovisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozd kolohrivec (iné názvy: kolohrivec vrchovský, drozd kolohrivý, kolohrivec horský, kolohrivec[2][3][4]; lat. Turdus torquatus) je druh z čeľade drozdovité. Obýva boreoalpínsku zónu západnej Palearktídy. Na Slovensku hniezdi v ihličnatých a zmiešaných horských lesoch. Je to sťahovavý druh, ktorý ojedinele prezimuje.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd kolohrivec je veľký približne ako drozd čvíkotavý, meria 24 cm[6][7] a váži 96 – 109 g.[8]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

2 min. 1 s., Slovensko, dobre počuť opakovaný nápev "tjyli, tjyli" alebo "črryt, črryt", na pozadí počuť spev horských druhov vtákov, ako sýkorka uhliarka, sýkorka chochlatá, králik zlatohlavý a bežný lesný druh pinka obyčajná.

Spev drozda kolohrivca je krátky, skladá sa z niekoľkých slabík, ktoré opakuje.[6] Hlavný nápev sa skladá z dvoch alebo štyroch flautovitých hvizdov, napríklad "tjyli, tjyli" alebo "črryt, črryt", niekedy nasleduje séria čvirikavých zvukov ako aj pri speve drozda červenkavého.[7]

Ozýva sa čistým hvizdom "pi-u"[6] a pri vyplašení sa ozve hlbokým varovným hlasom "tok ok ok ok".[7][6] V porovnaní s podobným hlasom drozda čierneho je tento hlasový prejav drozda kolohrivca hlbší a znie tvrdšie, pripomína búchanie dvoch kameňov o seba. Niekedy sa ozve len krátko "čepp" alebo sériou "tjüirr".[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 - 5 000, zimujúcich jedincov 0 - 25. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných horských lesoch v súvislých poratoch aj v blízkosti okrajov lesa a holín, lúk, pasienkov aj obcí. Počas migrácie sa zastavuje aj v nižších nadmorských výškach aj v záhradách.[5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo stavajú na stromoch aj kosodrevine, má tri vrstvy, vonkajšiu zo stebiel tráv a konárikov ihličnatých stromov, vnútornú z hliny, práchnivého dreva zo slinami a vnútornú z machov a lišajníkov. Hniezdia raz do roka v máji a v júni, znášajú 4 - 5 jasne škvrnitých modrastozelených vajíčok. Na vajíčkach sedia 14 - 15 dní a asi dva týždne trvá aj starostlivosť o mláďatá v hniezde.[8]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa živočíšnou aj rastlinnou potravou, hmyza jeho larvy, kukly, stonôžky, červíky aj malé slimáky, z bobúľ majú významné zastúpenie v ich strave čučoriedky.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online.
  3. kolohrivec. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  4. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 109 dostupné online
  5. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Drozd kolohrivý, s. 479 - 480.
  6. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]