Gindura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gindura
vrch
Gindura v ľavej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obce Pohorelá, Vaľkovňa
Pohorie Veporské vrchy
Podcelok Fabova hoľa
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 098,2 m n. m.
Súradnice 48°50′08″S 20°01′44″V / 48,8355°S 20,0288°V / 48.8355; 20.0288
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Pohorelskej Maše
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gindura[1] (1 098,2 m n. m.[2][3]) je vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Pohorelskou Mašou, približne 17 km severne od Revúcej.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Fabova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Pohorelá a Vaľkovňa.[1] Najbližším sídlom je na severnom úpätí situovaná Pohorelská Maša, východne sa nachádza Vaľkovňa a Šumiac, severne Pohorelá, západne Heľpa a Závadka nad Hronom, južne Muráň a juhovýchodne Muránska Huta.[5] Vrcholom vedie hranica Národného parku Muránska planina a na severovýchodných svahoch sa nachádza prírodná rezervácia Mašianske skalky.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Gindura leží na východnom okraji Veporských vrchov. Východne sa nachádza Lopušná (1 125 m n. m.), Viecha (1 073 m n. m.), Hôrka (951 m n. m.), Grúň (1 011 m n. m.), Kráľova skala (1 690 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), severne Orlová (1 840 m n. m.), Bartková (1 790 m n. m.), Andrejcová (1 520 m n. m.) a Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), západne Kolesárová (1 508 m n. m.), Kamenný vrch (969 m n. m.), Černákov vrch (1 138 m n. m.) a Vasilov (1 037 m n. m.) a južne Rácovo (1 089 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.) a Šiance (1 042 m n. m.).[3][6] Oblasť patrí do povodia rieky Hron, kde vodu z južných a východných svahov odvádza Strundžanícky potok a zo západnej časti bezmenný potok. Na vrchol vedie značená turistická trasa.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít ponúka výhľad na okolité vrchy Veporských vrchov, Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Spišsko-gemerského krasu.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  3. a b c Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.
  6. Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]