Hrabušice
Hrabušice | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Košický | |
Okres | Spišská Nová Ves | |
Región | Spiš | |
Nadmorská výška | 548 m n. m. | |
Rozloha | 40,89 km² (4 089 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 2 585 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 63,22 obyv./km² | |
Starosta | Ing. Štefan Labuda (* 1957) (SMER-SD, SF) | |
PSČ | 053 15 | |
ŠÚJ | 526592 | |
EČV (do r. 2022) | SN | |
Tel. predvoľba | 0 53 | |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice | |
Telefón | 449 03 38 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Hrabušice | ||
Webová stránka: hrabusice.sk | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja.
Susedné obce
Spišský Štvrtok,Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce
Ulice
Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná
Vodné toky
Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)
Vodné plochy
25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.
Symboly obce
História
Staré a cudzie názvy obce
- 1279 (villa) Composita
- 1284 Capusdorf
- 1307 Kabuzdorf
- 1328 Kabisdorf
- 1440 Kaposztafalva
- 1773 Hrabusicze
- 1786 Harbussice
- 1920 Hrabušice
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva
Politika
Predsedovia MNV
1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Starostovia obce
1990 - 1994 Ing. Peter Hudák (* 21.6.1948)
1994 - 2002 Ladislav Juhás (* 17.9.1943, SDĽ)
2002 - 2006 Ing. Štefan Labuda (* 1.6.1957, ANO)
2006 - 2010 Ing. Štefan Labuda (SMER-SD, SF)
Obecné zastupiteľstvo
1990 - 1994 - 26 poslancov:
- Vít Akšteiner (KDH)
- Ing. Dušan Ambrózy (VPN)
- Ing. Dušan Bábel (KSS)
- Ladislav Barabas (VPN)
- Mária Duľová (VPN)
- Viliam Gavlák (VPN)
- Anton Grigliak (KDH)
- Ing. Peter Hudák (VPN)
- Milan Chripko (KDH)
- Ladislav Jakubec (VPN)
- Monika Jakubcová (DS)
- Ľubomír Šlenker (KDH)
- Peter Švirloch (HP)
- Ing. Ján Vlasák (KDH)
- Margita Biskupová (KDH)
- Peter Fifík (KDH)
- Ladislav Globinovský (KDH)
- Marcela Klingová (VPN)
- Ján Lapšanský (VPN)
- Cyril Martinko (KDH)
- Peter Popadič (KDH)
- Peter Rabčan (VPN)
- Anton Rychnavský (VPN)
- Jozef Toporcer (KDH)
- František Žeľonka (VPN)
- Eva Žeľonková (VPN)
1994 - 1998 - 14 poslancov (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ):
- Vít Akšteiner (KDH)
- Ing. Dušan Ambrózy (KDH)
- Ing. Dušan Bábel Dušan (SDĽ)
- Jozef Bušovský (HZDS)
- Mária Duľová (HZDS)
- Ladislav Globinovský (KDH)
- Anton Grigliak (KDH)
- Emil Guza Emil (SDĽ)
- Štefan Hodák (HZDS)
- Ing. Peter Hudák (HZDS)
- Milan Chripko (KDH)
- Cyril Martinko (KDH)
- Peter Popadič (KDH)
- Ing. Ján Vlasák Ján (KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS)
2002 - 2006 - 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA)
2006 - 2010 - 9 poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF):
- Ing. Dušan Bábel (* 9.11.1950. SMER-SD)
- Mária Baová (* 26.11.1953, KDH)
- Ervín Hodák (* 8.4.1951, SF)
- Zdeno Jendrál (* 6.1.1948, SMER-SD)
- Mária Koňaková (* 14.8.1963, KDH)
- Peter Olšavský (* 3.3.1965, KDH)
- Peter Popadič (* 24.5.1964, KDH)
- PaedDr. Jana Skokanová (* 11.7.1965, KDH)
- Štefan Šimko (* 22.6.1956, SMER-SD)
Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | 1 476 | - |
1880 | 1 566 | 164 |
1890 | 1 405 | 176 |
1900 | 1 256 | 170 |
1910 | 1 161 | 190 |
1921 | 1 088 | 192 |
1930 | 1 402 | 224 |
1950 | 1 567 | 270 |
1961 | 1 937 | 307 |
1970 | 2 035 | 344 |
1980 | 2 117 | 441 |
1991 | 1 989 | 418 |
2001 | 2 173 | 443 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 1 992 | 91,7 |
Gréckokatolícka cirkev | 9 | 0,4 |
Pravoslávna cirkev | 5 | 0,2 |
Evanjelická cirkev a. v. | 11 | 0,5 |
Bez vyznania | 103 | 4,7 |
Ostatné a nezistené | 53 | 2,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 1 814 | 83,5 |
rómska | 348 | 16,0 |
rusínska | 1 | 0,0 |
ukrajinská | 1 | 0,0 |
česká | 3 | 0,1 |
ostatné a nezistené | 6 | 0,3 |
Najčastejšie priezviská (1995):
KROŠČEN 145×; KROŠČENOVÁ 139×; ŽIGA 42×; ŽIGOVÁ 42×; JENDRÁL 36×; DUĽA 30×; TIŠEROVÁ 30×; JAKUBCOVÁ 29×; JAKUBEC 28×; LUČIVJANSKÁ 25×; HODÁK 24×; TIŠER 24×; JENDRÁLOVÁ 23×; LUČIVJANSKÝ 23×; DUĽOVÁ 21×; BREZINOVÁ 19×; PAĽUCHOVÁ 17×; HODÁKOVÁ 17×; PAĽUCH 16×; BREZINA 16×; OLŠAVSKÝ 15×; POPADIČ 14×; TKÁČ 14×; KUKUROVÁ 14×; POPADIČOVÁ 14×; OLŠAVSKÁ 13×; KLINGOVÁ 13×; HORANSKÝ 13×; GALLOVIČ 13×; MIRGA 12×; GALLOVIČOVÁ 12×; TOPORCEROVÁ 11×; KUKURA 11×; ZACHEROVÁ 11×; LIPOVSKÁ 11×; KLINGA 11×; VIDIŠOVÁ 11×; VIDIŠ 10×; ŠVIRLOCH 10×; ŠVIRLOCHOVÁ 10×; PECHOVÁ 9×; FIFIKOVÁ 9×; ZÁGOROVÁ 9×; PECHA 9×; MIRGOVÁ 9×; HUDÁK 9×; KUBINSKÁ 9×; BARABASOVÁ 9×; TOPORCER 9×; FIFÍKOVÁ 9×; FIFÍK 9×; MALUČKÁ 9×; ŠARIŠSKÁ 9×; ZÁGORA 8×; HRUŠOVSKÁ 8×; BARABAS 8×; HORANSKÁ 8×; ZACHER 8×; HUDÁKOVÁ 7×; DLUGOŠ 7×; BARABÁS 7×; GÁBOR 7×; KUPČOVÁ 7×; LIPOVSKÝ 7×; MALUČKÝ 7×; LAPŠANSKÁ 7×; URBANOVÁ 7×; TKÁČOVÁ 6×; JABLONSKÝ 6×; GABČOVÁ 6×; GABČO 6×; KORDOVANÍKOVÁ 6×; IMRICHOVÁ 6×; POLOVKOVÁ 6×; NADŽADY 6×; VRBOVSKÝ 6×; VALL 6×; JUREKOVÁ 6×; KAPSDORFER 6×; DURAČINSKÁ 6×; GRIGLIAK 6×; CHRIPKOVÁ 6×; KERITA 6×; BALÁŽIKOVÁ 6×; STANKOVÁ 5×; ŠLENKER 5×; MAĽUČKÝ 5×; MAĽUČKÁ 5×; TEKELYOVÁ 5×; ŠKOLNÍK 5×; BUŠOVSKÁ 5×; LORKO 5×; HRUŠOVSKÝ 5×; DIČÁKOVÁ 5×; KUPČOV 5×; KUBINSKÝ 5×; NOVÝSEDLÁK 5×; ZAJAC 5×; RUŠIN 5×; IMRICH 5× KSSJ
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Marcelov hrad
Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
Katolícky kostol
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.
Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 - 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.
Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.
Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.
Katolícka fara
Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.
Pomníky
Šport
Pravidelné podujatia
12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E.Makovického. Súťaž je určrná pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Dôležité firmy
Verejné ustanovizne
Farský úrad
Rímskokatolícky - Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:
1710 - 1711 Vojtech Šiserovič
1711 - 1714 Juraj Janovič
1714 - 1717 Štefan Koterbakovič
1717 - 1738 Ján Magassy
1738 - 1740 Jan Augustin Švábenský
1740 - 1775 Matej Sartoris
1775 - 1776 Ignác Klaus
1776 - 1791 Ján Kraitzer
1791 - 1806 Jozef Schechovič
1806 - 1813 Ján Lipter
1813 - 1817 Ján Čamrda
1817 - 1869 Michal Kolársky (1789, Buglovce - 1869, Hrabušice)
1869 - 1906 Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 - 1948 Ľudovít Sax (1856 - 1948)
1948 - 1958 Július Hromada (1899 - 1960)
1958 - 1984 Pavol Dobránsky (1922, Markušovce - ?)
1984 - 1996 ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 - .... Mgr. Andrej Barnáš (* 1969)
Školstvo
Materské školy
Základná škola - Hlavná 91
Osobnosti
Čestné občianstvo
Významné osobnosti
- Štefan Lángoš - lesný inžinier, historik.
- Pavol Breier - slovenský lekár-parazitológ, fotograf a publicista
- Emil Makovický - slovenský maliar
- Jozef Telgársky - slovenský spisovateľ
- František Duľa (27. 4. 1882 Hrabušice – 29. 3. 1962 Liptovský Hrádok) - rímskokatolický kňaz.
Študoval na gymnáziu v Levoči a v katolíckom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Kaplán v Hornej Zubrici a Zubrohlave. V roku 1907 administrátor farnosti v Stankovanoch, o rok neskôr v Hutách. Od roku 1912 administrátor, neskôr farár v Hruštíne. Od roku 1925 farár v Liptovskom Hrádku. Súčasne okresný dekan a inšpektor cirkevných ľudových škôl pre horný Liptov. Predseda miestnej Charity, člen okresného zastupiteľstva. Publikoval v cirkevnej tlači. Jeho pričinením bol postavený kultúrny dom v Liptovskom Hrádku.
Médiá (foto, audio, dokumenty)
Externé odkazy
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.