Hrabušice

Hrabušice
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	548 m n. m.
Rozloha	40,89 km² (4 089 ha)
Obyvateľstvo	2 585 (31. 12. 2023)
Hustota	63,22 obyv./km²
Starosta	Ing. Štefan Labuda (* 1957) (SMER-SD, SF)
PSČ	053 15
ŠÚJ	526592
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	0 53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice
Telefón	449 03 38
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hrabušice
Webová stránka: hrabusice.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja.

Susedné obce

Spišský Štvrtok,Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

Ulice

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná

Vodné toky

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)

Vodné plochy

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

História

Staré a cudzie názvy obce

• 1279 (villa) Composita
• 1284 Capusdorf
• 1307 Kabuzdorf
• 1328 Kabisdorf
• 1440 Kaposztafalva
• 1773 Hrabusicze
• 1786 Harbussice
• 1920 Hrabušice

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

Politika

Predsedovia MNV

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

Starostovia obce

1990 - 1994 Ing. Peter Hudák (* 21.6.1948)
1994 - 2002 Ladislav Juhás (* 17.9.1943, SDĽ)
2002 - 2006 Ing. Štefan Labuda (* 1.6.1957, ANO)
2006 - 2010 Ing. Štefan Labuda (SMER-SD, SF)

Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 26 poslancov:

1. Vít Akšteiner (KDH)
2. Ing. Dušan Ambrózy (VPN)
3. Ing. Dušan Bábel (KSS)
4. Ladislav Barabas (VPN)
5. Mária Duľová (VPN)
6. Viliam Gavlák (VPN)
7. Anton Grigliak (KDH)
8. Ing. Peter Hudák (VPN)
9. Milan Chripko (KDH)
10. Ladislav Jakubec (VPN)
11. Monika Jakubcová (DS)
12. Ľubomír Šlenker (KDH)
13. Peter Švirloch (HP)
14. Ing. Ján Vlasák (KDH)
15. Margita Biskupová (KDH)
16. Peter Fifík (KDH)
17. Ladislav Globinovský (KDH)
18. Marcela Klingová (VPN)
19. Ján Lapšanský (VPN)
20. Cyril Martinko (KDH)
21. Peter Popadič (KDH)
22. Peter Rabčan (VPN)
23. Anton Rychnavský (VPN)
24. Jozef Toporcer (KDH)
25. František Žeľonka (VPN)
26. Eva Žeľonková (VPN)
    

1994 - 1998 - 14 poslancov (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ):

1. Vít Akšteiner (KDH)
2. Ing. Dušan Ambrózy (KDH)
3. Ing. Dušan Bábel Dušan (SDĽ)
4. Jozef Bušovský (HZDS)
5. Mária Duľová (HZDS)
6. Ladislav Globinovský (KDH)
7. Anton Grigliak (KDH)
8. Emil Guza Emil (SDĽ)
9. Štefan Hodák (HZDS)
10. Ing. Peter Hudák (HZDS)
11. Milan Chripko (KDH)
12. Cyril Martinko (KDH)
13. Peter Popadič (KDH)
14. Ing. Ján Vlasák Ján (KDH)
    

1998 - 2002 - 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS)
2002 - 2006 - 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA)
2006 - 2010 - 9 poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF):

1. Ing. Dušan Bábel (* 9.11.1950. SMER-SD)
2. Mária Baová (* 26.11.1953, KDH)
3. Ervín Hodák (* 8.4.1951, SF)
4. Zdeno Jendrál (* 6.1.1948, SMER-SD)
5. Mária Koňaková (* 14.8.1963, KDH)
6. Peter Olšavský (* 3.3.1965, KDH)
7. Peter Popadič (* 24.5.1964, KDH)
8. PaedDr. Jana Skokanová (* 11.7.1965, KDH)
9. Štefan Šimko (* 22.6.1956, SMER-SD)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869	1 476	-
1880	1 566	164
1890	1 405	176
1900	1 256	170
1910	1 161	190
1921	1 088	192
1930	1 402	224
1950	1 567	270
1961	1 937	307
1970	2 035	344
1980	2 117	441
1991	1 989	418
2001	2 173	443

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	1 992	91,7
Gréckokatolícka cirkev	9	0,4
Pravoslávna cirkev	5	0,2
Evanjelická cirkev a. v.	11	0,5
Bez vyznania	103	4,7
Ostatné a nezistené	53	2,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

	Počet obyvateľov	%
slovenská	1 814	83,5
rómska	348	16,0
rusínska	1	0,0
ukrajinská	1	0,0
česká	3	0,1
ostatné a nezistené	6	0,3

Najčastejšie priezviská (1995):

KROŠČEN 145×; KROŠČENOVÁ 139×; ŽIGA 42×; ŽIGOVÁ 42×; JENDRÁL 36×; DUĽA 30×; TIŠEROVÁ 30×; JAKUBCOVÁ 29×; JAKUBEC 28×; LUČIVJANSKÁ 25×; HODÁK 24×; TIŠER 24×; JENDRÁLOVÁ 23×; LUČIVJANSKÝ 23×; DUĽOVÁ 21×; BREZINOVÁ 19×; PAĽUCHOVÁ 17×; HODÁKOVÁ 17×; PAĽUCH 16×; BREZINA 16×; OLŠAVSKÝ 15×; POPADIČ 14×; TKÁČ 14×; KUKUROVÁ 14×; POPADIČOVÁ 14×; OLŠAVSKÁ 13×; KLINGOVÁ 13×; HORANSKÝ 13×; GALLOVIČ 13×; MIRGA 12×; GALLOVIČOVÁ 12×; TOPORCEROVÁ 11×; KUKURA 11×; ZACHEROVÁ 11×; LIPOVSKÁ 11×; KLINGA 11×; VIDIŠOVÁ 11×; VIDIŠ 10×; ŠVIRLOCH 10×; ŠVIRLOCHOVÁ 10×; PECHOVÁ 9×; FIFIKOVÁ 9×; ZÁGOROVÁ 9×; PECHA 9×; MIRGOVÁ 9×; HUDÁK 9×; KUBINSKÁ 9×; BARABASOVÁ 9×; TOPORCER 9×; FIFÍKOVÁ 9×; FIFÍK 9×; MALUČKÁ 9×; ŠARIŠSKÁ 9×; ZÁGORA 8×; HRUŠOVSKÁ 8×; BARABAS 8×; HORANSKÁ 8×; ZACHER 8×; HUDÁKOVÁ 7×; DLUGOŠ 7×; BARABÁS 7×; GÁBOR 7×; KUPČOVÁ 7×; LIPOVSKÝ 7×; MALUČKÝ 7×; LAPŠANSKÁ 7×; URBANOVÁ 7×; TKÁČOVÁ 6×; JABLONSKÝ 6×; GABČOVÁ 6×; GABČO 6×; KORDOVANÍKOVÁ 6×; IMRICHOVÁ 6×; POLOVKOVÁ 6×; NADŽADY 6×; VRBOVSKÝ 6×; VALL 6×; JUREKOVÁ 6×; KAPSDORFER 6×; DURAČINSKÁ 6×; GRIGLIAK 6×; CHRIPKOVÁ 6×; KERITA 6×; BALÁŽIKOVÁ 6×; STANKOVÁ 5×; ŠLENKER 5×; MAĽUČKÝ 5×; MAĽUČKÁ 5×; TEKELYOVÁ 5×; ŠKOLNÍK 5×; BUŠOVSKÁ 5×; LORKO 5×; HRUŠOVSKÝ 5×; DIČÁKOVÁ 5×; KUPČOV 5×; KUBINSKÝ 5×; NOVÝSEDLÁK 5×; ZAJAC 5×; RUŠIN 5×; IMRICH 5× KSSJ

Kultúra a zaujímavosti

Pohled na Hrabušice z Čertovej sihoťi

Pamiatky

Marcelov hrad

Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.

Katolícky kostol

Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.

Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 - 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.

Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.

Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.

Katolícka fara

Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.

Pravidelné podujatia

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E.Makovického. Súťaž je určrná pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolícky - Hlavná ulica 600

Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 - 1711  Vojtech Šiserovič
1711 - 1714  Juraj Janovič
1714 - 1717  Štefan Koterbakovič
1717 - 1738  Ján Magassy
1738 - 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 - 1775  Matej Sartoris
1775 - 1776  Ignác Klaus
1776 - 1791  Ján Kraitzer
1791 - 1806  Jozef Schechovič
1806 - 1813  Ján Lipter
1813 - 1817  Ján Čamrda
1817 - 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce - 1869, Hrabušice)
1869 - 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 - 1948  Ľudovít Sax (1856 - 1948)
1948 - 1958  Július Hromada (1899 - 1960)
1958 - 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce - ?)
1984 - 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 - ....   Mgr. Andrej Barnáš (* 1969)

Školstvo

Materské školy

Základná škola - Hlavná 91

Osobnosti

Významné osobnosti

• Štefan Lángoš - lesný inžinier, historik.
• Pavol Breier - slovenský lekár-parazitológ, fotograf a publicista
• Emil Makovický - slovenský maliar
• Jozef Telgársky - slovenský spisovateľ
• František Duľa (27. 4. 1882 Hrabušice – 29. 3. 1962 Liptovský Hrádok) - rímskokatolický kňaz.

Študoval na gymnáziu v Levoči a v katolíckom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Kaplán v Hornej Zubrici a Zubrohlave. V roku 1907 administrátor farnosti v Stankovanoch, o rok neskôr v Hutách. Od roku 1912 administrátor, neskôr farár v Hruštíne. Od roku 1925 farár v Liptovskom Hrádku. Súčasne okresný dekan a inšpektor cirkevných ľudových škôl pre horný Liptov. Predseda miestnej Charity, člen okresného zastupiteľstva. Publikoval v cirkevnej tlači. Jeho pričinením bol postavený kultúrny dom v Liptovskom Hrádku.

Externé odkazy

• web stránka obce Hrabušice