Košický región
| Košický región | |
| Abov | |
| región | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Košice I., II., III., IV., Košice-okolie |
| Mestá | Košice, Medzev, Moldava nad Bodvou |
| Rozloha | 1 778,33 km² (177 833 ha) |
 Poloha Košického regiónu na mape Slovenska
| |
| Webová stránka: kosiceregion.com | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Košický región (cestovného ruchu) (v niektorých textoch Košice a okolie) alebo Abov je slovenský región a región cestovného ruchu. Zodpovedá zhruba časti Abovsko-turnianskej župy, ktorá roku 1918 pripadla Československu. V regióne sa nachádzajú 3 mestá a 112 dedín.[1]
Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa:[2][3]
Územie susedí na západe s Gemerom, na severozápade so Spišom, na severe so Šarišom, na severovýchode s Horným Zemplínom, na východe s Dolným Zemplínom a na juhu s Maďarskom.
Dejiny od roku 1918
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa severná časť Abovsko-turnianskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska a južná časť Maďarska. Abovsko-turnianska župa na česko-slovenskom území zanikla v septembri 1922, kedy bola celá včlenená do Košickej župy, ktorá existovala len do konca roka 1922. Po tomto dátume sa stal celý Abov súčasťou Košickej župy až do zániku župného zriadenia 1. júla 1928.
Počas 2. svetovej vojny bola väčšina česko-slovenskej časti Abova obsadená Maďarskom a pripojená k tamojšej župe Abaúj-Torna s centrom v Košiciach. Počas vojnovej Slovenskej republiky bolo obnovené župné zriadenie a abovské obce, ktoré ostali na slovenskom území, boli rozdelené medzi Tatranskú a Šarišsko-zemplínsku župu.
Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice. V súčasnosti je Abov súčasťou Košického kraja.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Po ekonomickej stránke patrí región Abova v súčasnosti medzi bohatšie slovenské regióny, je to však najmä zásluhou Košíc.
Turistický ruch
[upraviť | upraviť zdroj]- Medzi zaujímavosti slovenského Abova patria mesto Košice, Zádielska tiesňava a Turniansky hrad.
- Na kúpanie možno využiť gečovské štrkoviská pri Čani či teplý prameň vo Vyšnej Myšli.
- Na turistiku sú zaujímavé Slanské vrchy a Volovské vrchy. Atraktívne v Slanských vrchoch sú hlavne jazerá Izra a Malá Izra. Izra je z hľadiska turistiky nádherným miestom, ktoré láka milovníkov horskej turistiky i rekreantov vyhľadávajúcich oddych pri vode.
- Rovnako netreba pri návšteve Abova vynechať Skárošský hrad nad obcou Skároš, z ktorý je dnes ruinou, no vidno pozostatky múrov a hradnej priekopy. Z hradu je pekný výhľad.
- Herľany: nachádza sa tu studenovodný herliansky gejzír (asi 30 km od Košíc). V minulosti významné liečebné stredisko (počas Rakúsko-uhorska dokonca na úrovni Piešťan či Trenčianskych Teplíc), kde aj v súčasnosti môžete nájsť pokoj a oddych.[2]
Národnosti
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti prevažujú v slovenskej časti Abova Slováci, Maďari tvoria asi 9% obyvateľstva, Nemcov tu po roku 1945 takmer niet.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovensko v Kocke. Košický región (Abov) [online]. slovenskovkocke.sk, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Slovak Region. Región Abov [online]. slovakregion.sk, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
- ↑ SZABÓ, Slavomír. Spoznajte Abov [online]. Košice: abov.vucke.sk, 2013-05-09, rev. 2013-06-05, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DUCHOŇ, Jozef. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova. Nitra : SPU, 2008. ISBN 978-8-05-520073-6. Abov – premeny územia v dejinách, s. 9-16.
