Košický zlatý poklad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Disambig.svg O súťaži pozri Košický zlatý poklad (súťaž).
Golden treasure of Kosice, detail of the exposition.jpg
Reconstruction of the site of the found.jpg
Entrance to the strong-room.jpg
Košický zlatý poklad

Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici č.68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.

Skladba pokladu[upraviť | upraviť zdroj]

Poklad bol uložený do renesančnej medenej schránky v tvare bochníka, ktorá sa skladá z dvoch do seba zapadajúcich mís. Vrchná misa je zdobená rytým loveckým motívom.

Mohutná renesančná reťaz je dlhá 2,14 metra a ťažká 590 gramov.

Nález obsahuje tri zlaté medaily. Dve z rokov 1526 a 1544 s motívom na kráľa Ľudovíta II. Najvzácnejšia je tretia z roku 1541. Je dielom Krištofa Füssa a je jazdeckou medailou kráľa Ferdinanda I.

Medzi mincami sa vyskytuje jedna, ktorá nezapadá do súboru ostatných súdobých mincí. Je ňou pravdepodobne antická trácka minca. Môže to však byť aj jej keltská napodobenina.

Ostatné súdobé mince sú jednak domácej (Uhorsko, Sedmohradsko), jednak zahraničnej proveniencie (Holandsko, Čechy, Sliezsko, Rakúske krajiny, Nemecko, Poľsko, Taliansko, Švédsko a Španielsko). Pochádzajú až z osemdesiatich rôznych európskych mincovní.

Počet mincí jednotlivých štátov, resp. osobitných teritórií:

Pôvod pokladu[upraviť | upraviť zdroj]

Najmladšia minca pokladu pochádza z kremnickej mincovne z roku 1679. Podľa toho, ako aj podľa vtedajšej politickej situácie v Košiciach, sa dá uschovanie pokladu datovať do rokov 1680-1682. Bolo to obdobie rozmachu kuruckého hnutia v Hornom Uhorsku, ktorého vodca Imrich Tököli sa pokúšal dobyť Košice. To sa mu podarilo v roku 1682. Podľa skladby mincí pokladu sa dá usudzovať, že jeho majiteľom bola zámožná postava - prívrženec Habsburgovcov. Svedčí o tom aj miesto ukrytia pokladu pred povstalcami - administratívna budova Spišskej komory na Hlavnej ulici (dnes číslo 68), hlavná finančná inštitúcia s pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Majiteľ cennosti ukryl zo strachu pred odcudzením pod podlahu pivnice.

Osudy pokladu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1935 bola baroková budova Spišskej komory zdemolovaná, aby uvoľnila miesto pre nové finančné riaditeľstvo. Robotníci, ktorí poklad objavili mali sprvu tendenciu si ho privlastniť a rozpredať. Po prezradení ich zámeru však poklad v neporušenej zostave smeroval do Generálnej finančnej pokladnice v Bratislave, následne do Ústrednej štátnej pokladne v Prahe. V rokoch 1941-1942 bol poklad spracovaný numizmatickou odborníčkou Emanuelou Nohejlovou-Prátrovou v Národnom múzeu v Prahe. Nakoľko sa počas druhej svetovej vojny o poklad zaujímalo hneď niekoľko štátov (Prvá slovenská republika, Maďarské kráľovstvo, Tretia ríša), bol poklad v roku 1943 ukrytý na dvoch dobre utajovaných miestach mimo Prahu.

Do Košíc sa vrátil na výstavu v roku 1956 a potom až 1967, na jeho trvalé umiestnenie v meste pôvodu však neexistovali vhodné priestory. Preto bol v roku 1969 vybudovaný rozmerný trezor v podzemí hlavnej budovy Východoslovenského múzea. Expozícia Košického zlatého pokladu je sprístupnená verejnosti od roku 1970.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Niekoľko základných údajov o Košickom zlatom poklade [online]. Košice : cassovia.sk, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.
  • Košický zlatý poklad [online]. Košice : cassovia.sk, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.
  • Expozície na Námestí Maratónu mieru [online]. Košice : Východoslovenské múzeum, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.
  • GLADIŠ, Marián. Košický zlatý poklad lákal Göringa i Horthyho. [online]. Košice : cassovia.sk, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online.