Zoologická záhrada Košice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°47′10″S 21°12′03″V / 48,786121°S 21,200905°V / 48.786121; 21.200905
Zoologická záhrada Košice
ZOO Košice
ZOO
ZOO Košice Logo.png
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Kavečany
Súradnice 48°47′10″S 21°12′03″V / 48,786121°S 21,200905°V / 48.786121; 21.200905
Poloha v rámci Košíc
Green pog.svg
Poloha v rámci Košíc
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Časť areálu ZOO

Zoologická záhrada Košice[1][2] (iné názvy: ZOO Košice, Košická zoologická záhrada[3]) je rozlohou najväčšia zoologická záhrada na Slovensku a v Strednej Európe, rozkladajúca sa na ploche 289 ha v prírodnom prostredí Čiernej Hory v mestskej časti Kavečany. Z celkového areálu je dnes takmer 75 ha prístupných návštevníkom. V tom je na ploche takmer 5 ha druhý DinoPark na Slovensku, otvorený 1. júna 2013.

Počiatky úvah o vybudovaní ZOO v Košiciach spadajú do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. S výstavbou ZOO sa začalo v roku 1979, ale budovanie tak rozsiahleho areálu sa komplikovalo a pre verejnosť bola ZOO otvorená až v roku 1986 – vtedy na ploche 7 ha s 23 druhmi zvierat najmä pôvodnej, karpatskej fauny. Od roku 1985 do roku 1991 v Centre mládeže na Popradskej ulici, ZOO prevádzkovala Vivárium prístupné školám a verejnosti. V danom čase to bola najväčšia kolekcia vivárijných živočíchov, teda rýb, obojživelníkov a plazov vo vtedajšom Československu. Po vybudovaní pavilónu exotária bolo Vivárium v meste v roku 1991 zrušené. V súčasnosti v ZOO Košice žije viac ako 280 druhov zvierat v počte približne 1500 kusov. Viacero druhov vystavuje ako jediná na Slovensku, napr. tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ale aj wapiti sibírske, tukany veľkozobé či kondory veľké. Nachádza sa tu najväčšia voliéra na Slovensku, unikátna najmä svojim technickým riešením a najväčší areál medveďa hnedého v ZOO strednej Európy. V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnesovej knihy rekordov. Dva z nich žijú dodnes.

ZOO bola v počiatkoch budovaná prevažne ako mestská Stavba mládeže v "Akcii Z". Jej pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú faunu sa postupne zmenilo a ZOO sa dnes buduje ako univerzálna ZOO väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých kontinentov.

Od roku 2017 sa ZOO stala riadnym členom najprestížnejšej Asociácie svetových zoologických záhrad a akvárií (WAZA), ktorá združuje okolo 270 elitných svetových ZOO.

ZOO je dostupná z Košíc mestskou hromadnou dopravou (linka 29) na konečnú zastávku ZOO. Priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje na úrovni dvesto tisíc návštevníkov ročne.[4]

Ako jediná ZOO na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudol vtáčí chodník (2012), včelársky chodník (2013) a geologický chodník (2015), porovnávajúci pohoria Karpaty v strednej Európe a Altaj v strednej Ázii. Súčasťou chodníka je na ploche takmer jedného hektára jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku a interaktívne prvky s geologicko-paleontologickou tématikou. V roku 2019 ZOO vybudovala náučný chodník Lužný les, kde okrem moderných interaktívnych tabúľ, prezentuje návštevníkom pôvodnú fauny karpatských lužných lesov na 3D modeloch obojživelníkov, plazov o bezstavovcov. ZOO chová pomerne veľkú kolekciu plemien domácich zvierat, spomedzi ktorých sú najcennejšie huculské kone, ktoré boli v minulosti zaradené do genofondu Slovenska a Kozy Walisserské - pôvodné plemeno čiernobielych kôz alpskej oblasti Francúzska a Švajčiarska.

Riaditeľ košickej zoologickej záhrady Mgr. Erich Kočner je od roku 2016 prezidentom Únie českých a slovenských zoologických záhrad (20 členských ZOO). Vo funkcii vystriedal Mgr. Michala Bobka, dlhoročného riaditeľa pražskej ZOO.

Od roku 2019 je ZOO členom Rady EAZA - vrcholného orgánu Európskej asociácie zoo a akvárií, sídliacej v Amsterdame, kde zastupuje Slovenskú republiku. Rovnako od roku 2019 je členom Prezídia EARAZA so sídlom v Moskve.

Zapojenie do ochrany druhov[upraviť | upraviť zdroj]

ZOO je zapojená do medzinárodnej záchrany biodiverzity v rôznych programoch. V spolupráci s WWF a Krkonošským národným parkom sa podieľala v 80. a 90. rokoch 20. storočia na repatriácii rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) do voľnej prírody vo Francúzsku a Česku.

V rokoch 1991 a 2011 poskytla na repatriáciu do voľnej prírody v Mongolsku tri kobyly tu odchovaných koní Przewalského (Equus przewalskii), ktoré sa začlenili do novovytvorených stád divých koní v NP Kchomi -Tal a Takhin -Tal.

V posledných rokoch poskytuje odchované mláďatá kuvika obyčajného (Athene noctua) na repatriačný projekt v Česku.

V rámci európských chovných programov a plemenných kníh pre ohrozené druhy je zapojená do chovu 16 druhov zaradených do európskych chovných programov (EEP - European Endangered species Programme) a 17 druhov zaradených do európskych plemenných knih (ESB - European Studbooks).

Od roku 2018 ako historicky prvá slovenská zoo vôbec koordinuje celoeurópsky chovný program EEP a to populáciu vyhynutím ohrozených tučniakov jednopásych (Spheniscus Humboldtii) aktuálne chovaných v 97 zoologických záhradách Európy v počte približne 2400 jedincov.

Členstvo v odborných organizáciach[upraviť | upraviť zdroj]

Zoologická záhrada Košice je riadnym a aktívnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), EARAZA (Eurázijská asociácia zoo a akvárií), IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov zoo) a Species360 (Medzinárodný informačný systém druhov zvierat chovaných v zoo sveta) a ďalších medzinárodných ochranárskych organizácií.

Najvzácnejšie chované druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvzácnejšie chované druhy v zoo k 31.12. 2018:

Najväčšie chovateľské úspechy v počte odchovaných mláďat (k 31.12.2018)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obojživelníky – listárka červenooká (4 ks - 1. miesto za odchov roka v českých a slovenských zoo za rok 2016), rebrovník Waltlov (16 ks)
  • Plazy – krokodíl čelnatý (2 ks), korytnačka kuora malajská (5 ks), 1 korytnačka močiarna, užovka štvorpása (101 ks),korálovka mexická (6 ks), veľhadovec kubánsky (18 ks), veľhadovec bahamský - sivý (10 ks), pytón kráľovský (3 ks), gekon veľký (16 ks), bazilišok páskovaný (6 ks), agama kočinčínska (17 ks)
  • Vtákyemu hnedý (20 ks), nandu pampový (3 ks), tučniak jednopásy (30 ks), beluša malá (7 ks), belaňa tundrová (5 ks), 1 kačica Bernierova, sova laponská (4 ks), kuvik obyčajný (2 ks), ara modrožltá (2 ks), myšiak štvorfarebný (3 ks), tragopan modrolíci (2 ks), bažant Wallichov (19 ks), bažant sedlatý (4 ks), bažant Hamiltonov (13 ks), kariama červenozobá (3 ks), 1 žeriav stepný, zobákorožec šedolíci (2 ks), turako bielohlavý (2 ks), kraska červenozobá (5 ks), drozd čiernoprsý (8 ks),1 majna Rothschildova
  • Cicavce – 1 kosmáč bieločelý, tamarín pinčí (13 ks), lemur kata (3 ks), malpa hnedá (11 ks), makak magot (7 ks), lasica sibírska (3 ks), medveď hnedý (10 ks), puma americká (2 ks), rys ostrovid karpatský (2 ks - cena sympatie československej verejnosti v Súťaži Odchov roka udeľovaná Nadáciou Česká Zoo za rok 2012), tiger sumatriansky (7 ks), mara slanisková (7 ks), kapybara močiarna (18 ks), dikobraz bielochvostý (5ks), lama huanako (20 ks), lama krotká (26 ks), lama alpaka (4 ks), ťava dvojhrbá (14 ks), kôň Przewalského (11 ks), zebra Chapmannova (13 ks), zebra bezhrivá (4 ks), kulan kirgizský (13 ks), huculský kôň (92 ks), muflón lesný (256 ks), vodárka lečve kafuenská (38 ks), pakôň pásavý modrý (10 ks), priamorožec šabľorohý (11 ks), 1 byvolec bieločelý, antilopa nilgau pestrý (23 ks), zubor európsky (12 ks), uhorský stepný dobytok (45 ks), 1 jeleň milu, wapiti americký (2 ks), kamzík vrchovský (31 ks), kozorožec sibírsky (7 ks), markhur turkménsky (5 ks), tahr himalájsky (19 ks), 1 daman skalný ,

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]