Kostol svätého Ondreja (Krásno nad Kysucou)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°23′22″S 18°49′57″V / 49,3894444°S 18,8325°V / 49.3894444; 18.8325
Kostol sv. Ondreja
farský kostol
Kostol sv. Ondreja Krásno nad Kysucou.jpg


Plénum zvonov kostola sv. Ondreja
Patrocínium: sv. Ondrej, apoštol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Mesto Krásno nad Kysucou
Náboženstvo kresťanské
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - diecéza žilinská
Súradnice 49°23′22″S 18°49′57″V / 49,3894444°S 18,8325°V / 49.3894444; 18.8325
Dĺžka 55 m
Šírka 20 m
Výška
 - najvyššej veže 38 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Architekt Grün z Rašova
Štýl novorománsky
Výstavba  
 - dokončenie 1867
Umiestnenie oltára Východ (hlavný oltár)
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Andrew, Krásno nad Kysucou
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Nástenná maľba Jozefa Hanulu
Wall painting Jozef Hanula 1927, St. Andrew's Catholic Church in Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 11413/1
 - dátum zápisu 21. 2. 1967

Kostol sv. Ondreja je rímskokatolícky farský kostol, ktorý sa nachádza na Námestí svätého Ondreja v Krásne nad Kysucou. Svojou dĺžkou je najväčším kostolom na Kysuciach a patrí k najväčším kostolom v rámci Žilinskej diecézy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1828 bola v Krásne víchrica, ktorá spolu s povodňami narušila statiku pôvodného dreveného renesančného kostolíka. Prvé snahy o stavbu nového, murovaného kostola sa objavili už v 30. rokoch 19. storočia, ale stavbu nebolo možné uskutočniť kvôli zlej finančnej situácii. V roku 1861 sa začali kopať základy na stavbu veľkého kostola, ktorý mal nahradiť starý drevený kostolík. Rovnako ako starý kostol, mal byť aj tento kostol zasvätený svätému Ondrejovi. Stavbu zadal štát architektovi Grünovi z Rašova. Kameň sa lámal v blízkom chotári a tehlu pálili v provizórnej peci na kysuckej sihoti. Keďže malo ísť o najväčší kostol v okolí, architekt vybral neorománsky sloh a pre kostol jednoloďový priestor s presbytériom, ktoré má rovný uzáver. Zároveň bol postavený drevený chór a do kostola boli privezené bočné oltáre. Starý kostolík, ktorý dosluhoval, bol napokon zbúraný v roku 1873. Zo starého kostolíka sa zachovala do dnešných dní len jediná socha Madony s dieťaťom. Kostol sa po vysvätení stal hlavným miestom bohoslužieb pre široké okolie od Dunajova po Klubinu.

Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1911, kedy farár Kardoš zakúpil z milodarov veriacich žijúcich v Amerike nové lustre z čínskeho striebra a nové bočné oltáre, ktoré dodnes zdobia interiér kostola. Bola osadená nová keramická dlažba a nový hlavný oltár okolo ktorého pribudla keramická dlažba. Pred začiatkom vojny sa stihol vymaľovať interiér, prebehla výmena okien a strechy - pri ktorej šindeľ nahradili eternitom. Veža dostala novú väzbu a krytinu. V prvej svetovej vojne prišiel kostol o tri zvony, pričom dva z nich pochádzali ešte zo starého kostolíka. Len jediný - Umieračik - zvonil do roku 1918, až kým ho nepremiestnili do kaplnky na Zborove, ktorá bola neskôr presunutá i so zvonom do skanzenu vo Vychylovke. Pre farára Kardoša to bola smutná udalosť, ktorá neskôr ovplyvnila jeho zdravotný stav. Akoby náhradu za odobraté zvony zakúpil z milodarov veriacich novú krížovú cestu od kaplána Bergendyho z Tirolska. Príchodu krížovej cesty sa však nedožil, pretože zomrel pred Vianocami 20.decembra 1916. Na jeho miesto nastúpil farár Andrej Cvinček, ktorý prežil v Krásne nad Kysucou rušné roky. Pre kostol zakúpil štyri zvony za 65 000 Kčs, ktoré kostolu slúžia dodnes: sv. Ondrej, Sedembolestná Panna Mária, sv. Jozef a nový Umieračik. Všetky tieto zvony posvätil kanonik dr. M. Beňo v roku 1924. Na pozvanie nového farára Mateja K. Burlasa prišiel do Krásna akademický maliar Jozef Hanula so svojimi žiakmi a akademickí maliari Ondrejiček a Szalay zo Žiliny, ktorí za celkovú sumu 800 000 Kčs kostol vymaľovali. Prácu vykonávali od 1. júla do 30. septembra 1927. Dodnes sa zachovala jediná maľba pochádzajúca z tohto obdobia, nachádzajúca sa v prvej klenbe pri presbytériu je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu z roku 1927 na tému "Hold svätcov národa slovenského a českého Kristovi Kráľovi". Práve Hanulovú maľbu Krista s českými a slovenskými svätcami si počas veľkého premaľovania interiéru v rokoch 1963 - 1966 prezreli aj pamiatkári, ktorí ju odporúčali v kostole zachovať. O niečo neskôr maľbu zapísali do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.[1] [2]

V roku 1928 zakúpil farár pre kostol večnú lampu, sochu sv. Alfonza a dal postaviť oltár sv. Terézie z Lisieux. Elektrické osvetlenie sa do kostola zaviedlo v roku 1930. Vďaka darom veriacim neskôr zriadili nový betlehem s elektrickým osvetlením. Všetky lampy - päťtisíc sviečok rozsvietili na sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista. V roku 1931 sa rozmýšľalo aj o vonkajšej úprave kostola a zároveň o stavbe primeraného kostola pre Zborov nad Bystricou. Oba plány však museli pre nedostatok peňazí počkať. Až v nasledujúcich rokoch sa kostol dočkal opravy. V roku 1937 priviezli takmer 8m vysoký obraz sv. Ondreja od akademického maliara Andreja Kamínka, ktorý sa dodnes nachádza v presbytériu kostola. Neskôr po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939 vystávali nové hospodárske budovy, farskú budovu opravili v rokoch 1942- 1943. Počas marca 1945 vstúpili do obce postupujúce vojská Červenej armády, ktoré začali pouličné boje s jednotkami Wehrmachtu. Počas bojov bola poškodená strecha kostola a okná kostola. Interiér kostola ako aj vybavenie kostola sa zachovalo do dnešných dní. Krásno počas bojov neutrpelo také materiálne škody ako napríklad neďaleká Stará Bystrica, ktorú zasiahlo bombardovanie sovietskym delostrelectvom, čoho výsledkom bolo úplne zničenie obce.

Po vojne spravovali farnosť v Krásne Jozef Melo, ktorý bol v roku 1948 zatknutý komunistickou mocou a Ernest Omachel. Počas tohto obdobia sa zrekonštruovala poškodená strecha kostola a na vežu kostola bol namontovaný hodinový stroj, ktorý slúži dodnes. V roku 1952, po príchode nového farára Pavla Krčmárika sa v kostole konala prvá birmovka, ktorú vysluhoval nitriansky biskup Eduard Nécsey.

Po nástupe vdp. Ľudovíta Balážiho v roku 1958 sa začal kostol ako aj celá farnosť počas jeho 32 - ročného pôsobenia meniť do súčasnej podoby. V 60. rokoch 20. storočia bol kostol z veľkej časti premaľovaný, predali sa niektoré bočné oltáre a staré lustre kvôli chystanej výstavbe nového kostola v Zborove nad Bystricou. V roku 1974 sa po takmer 65 rokoch vymenili okná. V roku 1976 bola stará budova fary z konca 18. storočia zbúraná a na jej mieste bola postavená nová farská budova, ktorá bola skolaudovaná pri príležitosti 1100. výročia schválenia staroslovienskeho liturgického jazyka v roku 1980. Modernizácia kostola najďalej prebiehala aj v 80. rokoch 20. storočia, pričom sa predala stará kazateľnica, odstránil sa starý hlavný oltár a presbytérium sa upravilo do súčasnej modernej podoby. Pred odchodom z farnosti stihol dať vdp. Ľudovít Baláži prestavať starú strechu kostola na novú.

V 90. rokoch sa taktiež uskutočnili veľké zmeny v interiéri kostola. Nový správca farnosti Ondrej Sandanus pokračoval v modernizácii kostola, pričom dal postaviť nový murovaný chór v roku 1992. Starý chór dovtedy vynikal drevenou konštrukciou so stropom z rákosovej omietky. Prístup naň viedol dreveným točitým schodiskom, ktoré pokračovalo do veže. Jeho stav neskôr nevyhovoval a preto sa rozhodlo k výstavbe nového. V rokoch 1993 - 1994 sa uskutočnilo posledné premaľovanie kostola. Maľby zreštauroval Emil Stranianek z Konskej, ktorý opravoval aj obrazy Krížovej cesty. V roku 1995 omaľovali kostol z vonku a urobilo sa oplotenie okolo celého kostola. Okrem toho Ondrej Sandanus inicioval i výstavbu fary v Zborove nad Bystricou na žiadosť občanov obce. Následne v roku 1996 sa po dvoch storočiach stal Zborov nad Bystricou samostatnou farnosťou. V kostole sa v rokoch 1996 a 2003 konala vysviacka diakonov Nitrianskej diecézy. Obidve vysviacky udeľoval nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý v Krásne posvätil v roku 2000 i nový kostol Božského Srdca Ježišovho v mestskej časti Kalinov.

Na začiatku 21. storočia založili pri kostole Kultúrny prameň a začalo pôsobiť Farské pastoračné centrum sv. Benedikta z Nursie v priestoroch starého kina Lipa, ktoré sa presťahovalo do novopostaveného Domu Kultúry.

Príchodom nového farára Mgr. Pavla Špitu sa po dlhej dobe kostol dočkal v rokoch 2002 - 2003 aj vonkajšej úpravy. Po údere blesku v roku 2004 bola veža z veľkej časti poškodená a bola nutná jej oprava. Dodnes je vidno na veži stopy po oprave. Celý kostol bol opäť kompletne opravený, bolo postavené zastrešenie na bočnom vchode do kostola. V roku 2006 sa okolo kostola na mieste odrezaných gaštanov zasadila tráva a do sakristie sa zrekonštruoval chodník. V roku 2013 sa novým v poradí dvadsiatym správcom farnosti stal ICLic. Mgr. Marián Vojtek. Po jeho nástupe sa začali v roku 2015 prvé prípravy na výmenu okien. Po výmene okien kostol vyzdobilo 14 vitrážových okien. Práce na oknách boli ukončené na konci roku 2016. Na konci mája 2017 začala rekonštrukcia veže kostola. Rekonštrukcia zahŕňala výmenu hodín, ktoré nahradili pôvodné hodiny z roku 1951 a opravu fasády Západného priečelia a veže kostola. Od júna 2017 začali zvony na veži kostola odbíjať čas. Všetky rekonštrukčné práce boli ukončené po troch mesiacoch v auguste 2017. Na 2. sviatok vianočný 26. decembra 2017 sa v kostole uskutočnil vianočný benefičný koncert "V slovenskom betleheme", ktorý odvysielala aj Rozhlas a televízia Slovenska. [3]

Charakteristika interiéru kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v číslach
Pohľad na kostol z Východu
Dĺžka lode: 39,4 m
Celková dĺžka kostola: 52,9 m
Šírka hl. lode: 17,2 m
Celková šírka chrámu: 18,3 m
Výška lode: 18,1 m
Výška pilierov: 4,3 m
Hrúbka pilierov: 1,55 m

Novo románsky kostol má jednoloďový priestor. Presbytérium má rovný uzáver. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Novorománska hladká fasáda je členená združenými oknami. Pred odstránením oltára v roku 1982 okolie obrazu zdobili maľované ornamenty a maľby sv. Petra a sv. Pavla. V súčasnosti sa po bokoch obrazu na stenách nachádzajú dve sochy - sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona. Kostol je vymaľovaný svetložltou farbou s ozdobnými rastlinnými ornamentami po stenách a v medziklenbových priestoroch. Tri veľké maľby sa nachádzajú v klenbách, nad oltárom štvrtá a piata nad organom.

V kostole sa nachádza viacero sôch svätých. V popredí socha sv. Petra a sv. Pavla so svojimi typickými atribútmi. Tieto sochy nahradili sochu sv. Terézie z Lisieux a plastiku Madony s dieťaťom z 15. storočia. Sv. Peter v ruke drží knihu a sv. Pavol meč, symbol jeho smrti. Pri vstupe do kostola pod chórom sa nachádzajú sochy sv. Terézie z Lisieux a sv. Antona Paduánského, na krajoch pod chórom sa nachádza Kríž s ukrižovaným Kristom a Veľký Ruženec. Okrem sôch možno spomenúť dva bočné oltáre pochádzajúce z roku 1911 - oltár Panny Márie a oltár sv. Jozefa. V strede kostola sa nachádza ešte pozostatok z bočného oltára Krista Kráľa, ktorý bol odvezený v 60. rokoch 20. storočia. Tento oltár sa počas Vianoc mení na Betlehem a v čase Veľkej noci na Boží hrob s vystavenou sviatosťou oltárnou, ktorý strážia hasiči DHZ z Krásna nad Kysucou a miništranti z farnosti Krásno nad Kysucou. Z historického a estetického hľadiska sú významné pre kostol aj obrazy Krížovej cesty so štrnástimi zastaveniami, ktoré zakúpil kaplán Bergendy na konci roku 1916 akoby náhradu za odobraté zvony kostola počas prvej svetovej vojny. Obrazy Krížovej cesty sú rozmiestnené po oboch stranách lode kostola.

V prvej klenbe lode kostola sa nachádzajú po bokoch dve nové spovednice a jedna staršia pri chóre v tretej klenbe lode kostola. V kostole chýba krstiteľnica, ktorá má svoje miesto vo väčších kostoloch, no v tomto sa nenachádza. Lavice sú uložené v dvoch radoch. Do kostola vedú tri vchody - hlavný, bočný na pravej strane strednej klenby lode kostola a vstup cez sakristiu. V minulosti bol bočný vchod na ľavej strane strednej klenby lode od cesty.


Nástenné maľby[upraviť | upraviť zdroj]

Maľba Najsvätejšej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Najsvätejšia Trojica na strope nad presbytériom kostola

V priestore presbytéria je na strope namaľovaná Najsvätejšia Trojica podľa Nového zákona. Spolu s maľbou Jozefa Hanulu patrí medzi najstaršie zachovalé maľby v kostole. Postava Boha Otca ako staršieho sivovlasého muža oblečeného do zeleného vrchného odevu. Nad hlavou má svätožiaru v tvare trojuholníka, symbol Svätej Trojice. V ruke drží žezlo, symbol moci a vlády. Oproti nemu sedí Syn Ježiš Kristu odetý do červenej farby, čo je symbol utrpenia a krvavej obete. Ježiš Kristus má pod nohami kríž, ktorý je jeho najznámejším symbolom a nad hlavou kruhovú svätožiaru - znak svätosti. Otec a Syn spoločne držia palmovú ratolesť (symbol mučeníctva) a meč. Sedia na oblakoch, aby bolo jasné, že sa jedná o výjav v nebi. Treťou Božskou osobou je Duch Svätý - zobrazený ako biela holubica, z ktorej vyžarujú lúče. Všetky tri postavy sú spolu prepojené a tvoria trojuholník, čo vyjadruje podstatu kresťanského tajomstva o Troj-jedinom Bohu. Maľba prechádzala reštaurátorskými prácami len s malými rozdielmi. Po poslednej úprave do maľby umelec pustil viac svetla tým, že ubral oblakov nad postavami a pridal modrú farbu. Nad oknami presbytéria boli v minulosti namaľovaní evanjelisti, na jednej strane sa nachádzali svätý Marek ako lev a svätý Lukáš ako býk, na druhej strane svätý Matúš ako ľudská postava a svätý Ján ako orol.

Maľba Krista s českými a slovenskými svätcami na strope prvej klenby kostola

Maľba Hold svätcov národa slovenského a českého Kristovi Kráľovi[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá maľba pri oltári patrí k dielu akademického maliara Jozefa Hanulu. Ježiš Kristus sedí uprostred na tróne obklopený ôsmymi svätými. V ruke drží Bibliu a pravú ruku má zdvihnutú nahor so vztýčenými tromi prstami. Svätci mu vzdávajú hold na kolenách. Z každej strany stoja štyria svätí. Zľava - sv. Bystrík, sv. Konštantín, sv. Metod, sv. Vojtech, sv. Ján Nepomucký, nad ním sv. Václav, sv. Alžbeta a sv. Anežka. Dodnes není známe, aká maľba sa na mieste tejto významnej zachovalej v prvej klenbe predtým nachádzala.

Nanebovstúpenie Ježiša Krista na strope druhej klenby kostola

Maľba Nanebovstúpenie Ježiša Krista[upraviť | upraviť zdroj]

Maľba znázorňuje posledné zjavenie sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Postava Ježiša Krista sa vznáša smerom k nebu, na zemi pod Ježišom sa nachádza 11 apoštolov, (všetci okrem Judáša Iškariotského). Apoštolov zobrazili vo viacerých pózach, niektorí stoja, iní sa klaňajú, no všetci hľadia na Ježiša Krista. V druhej klenbe sa od roku 1927 do 60. rokov 20. storočia nachádzala Preblahoslavená Panna Mária - patrónka Slovenska, ktorú vzývali pútnici sv. Svorad a sv. Benedikt.

Nanebovzatie Panny Márie na strope tretej klenby kostola

Maľba Nanebovzatie Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

V tretej klenbe kostola nad chórom sa nachádza maľba Nanebovzatia Panny Márie, ktorú do nebies vynášajú dvaja anjeli. Táto dogma, ktorá bola vyhlásená v roku 1950 pápežom Piom XII. sa chápe ako príklad vzkriesenia ľudského tela po smrti, tvrdenia, ktoré tvorí základ kresťanskej viery a nachádza sa v kréde. V tretej klenbe sa pred premaľovaním nachádzali talianski svätci sv. František z Assisi a sv. Klára z Assisi nad ktorými hral na husliach anjel.

Maľba Sláva Bohu na Výsostiach[upraviť | upraviť zdroj]

V pozadí pri orgáne sa nachádzajú namaľovaní anjeli Cherubín a Seraf hrajúci na harfe a trúbe. Nad nimi donedávna čnel nápis "Sláva Bohu", ktorý bol neskôr zamaľovaný.

Ďalšie pamiatky v Kostole[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Madony s dieťaťom[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorogotická plastika pochádza z konca 15. storočia. Je to polychrómovaná drevorezba od neznámeho autora. Plastika tvorila pôvodne súčasť oltárneho súboru, ktorý bol zničený v roku 1914. Sochy podobného typu sa nachádzajú v južných Čechách. Mária je zobrazená ako kráľovná so zlatou korunou na hlave a so zlatým plášťom. V náručí drží Jezuliatko a v ľavej ruke jablko. Od svojho zrekonštruovania v rokoch 2009 - 2010 je vystavená v tomto kostole. Je jednou z najvzácnejších pamiatok Kysúc z obdobia gotiky a rovnako tak je zaradená medzi kultúrne pamiatky.

Monštrancia[upraviť | upraviť zdroj]

Ranoklasicistická monštrancia pochádza z konca 18. storočia. Istý čas ju uložili v sakristii. Pochádza od neznámeho autora. Monštrancia sa vyvinula z relikviárov, je to nádoba na uchovávanie Sviatosti Oltárnej. Pozostáva z nohy s prstencovým článkom, vlastnej schránky, kde sa vystavuje hostia a okolo je zdobená lúčmi s rastlinným motívom (hroznová ratolesť). Zdobí ju postriebrená podoba Všemohúceho s trojuholníkovou svätožiarou (symbolom Trojjedinečnosti), dvaja anjeli v rukách držia hrozno a pšeničné klasy - víno a chlieb) a v spodnej časti holubica (Duch Svätý). Na vrchu monštrancie sa nachádza kríž. Monštrancia sa využíva hlavne pri požehnaní na prvý piatok, pri eucharistických procesiách, vystavujú ju tiež cez Veľký piatok a Bielu sobotu nad Božím hrobom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podoláková, Ľ.: Krásno nad Kysucou : Prechádzky storočiami., Magma, Čadca, 2006, ISBN 80-89172-06-7.